Zásady demokracie Označovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je trošku prehnané. Skutočná demokracia vyzerá predsa úplne inak. Aby sme tomu porozumeli, stačí porovnať jeden z najvyspelejších systémov demokracie, Švajčiarsky, s tým, čo máme na Slovensku:
1. Zásada suverenity ľudu (moc pochádza od občana). Základ suverenity ľudu predstavujú občianky a občania. To znamená: jediným zdrojom legitímnej politickej moci je ľud. Suverenita ľudu poskytuje občianke a občanovi dve základné práva účasti na veciach verejných:  právo hlasovať (v ľudovom hlasovaní),     právo voliť (vo voľbách do parlamentu a zastupiteľstiev)                    2. Vláda a parlament ľudu nepanujú. Ľud nie je ovládaný. Sú platenými zamestnancami občanov a sú voči ním v podriadenej pozícii.  Ani ministri ani poslanci nie sú šéfmi. Všetko, čo konajú, je podmienené súhlasom ľudu. Slúžia občiankam a občanom. Tí majú, ak chcú, posledné slovo. 3. Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nenadobúdajú účinnosť automaticky.  4. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon. 50 000 občianok a občanov môže v lehote 100 dní požiadať, aby sa o zákone predbežne schválenom v parlamente hlasovalo všeľudovým hlasovaním. 5. Parlament nemá právomoc samostatne zmeniť ústavu.  Zmenu ústavy môže len navrhnúť občiankam a občanom. Potom väčšina ľudu a kantónov rozhodne vo všeľudovom hlasovaní o tom, či bude platiť navrhnutá zmena ústavy 6. Občania majú právo predložiť ústavodarnú iniciatívu a tak vyvolať všeľudové hlasovanie o zmene ústavy. O návrhu ľudu sa v parlamente len diskutuje. Rozhoduje všetok ľud v referende po rozsiahlej verejnej diskusii.	7. Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie. Všetci oprávnení voliči dostanú v predstihu brožúru so všetkými potrebnými informáciami a rozsiahlymi argumentami za a proti. Všetci si môžu nechať poradiť od ostatných. Rozhodnutie vykonávajú však len tí, ktorí sa referenda zúčastnia a hlasujú za áno alebo nie. 8. Referendum je bez ohľadu na rozsah účasti vždy platné a je vždy záväzné. Nikto nemá možnosť, zabrániť platnosti referenda. 9. Hlasovanie v referendách a voľbách sa konajú na všetkých úrovniach štátu (obec, región, spolok). Voľby raz za štyri roky, ľudové hlasovania spravidla štyrikrát ročne. 10. Subsidiarita – decentralizovaná správa – spolkové regióny – spolok,    Štát preberá len tie úlohy, ktoré nemôžu lepšie plniť obce a samosprávne regióny (kantóny) (tzv. subsidiarita). Vďaka tomu je verejná správa veľmi decentralizovaná. Kantóny sa spravujú sami, majú vysokú autonómiu. Každý z 26 kantónov Švajčiarska má vlastnú ústavu, vlastný parlament, súdy prokuratúru a políciu. Štát je vlastne spolkovým štátom, je to takpovediac federácia kantónov. 11. Pri voľbách má volič možnosť zobrať si kandidátku listinu ľubovoľnej politickej strany, dať svojmu obľúbenému kandidátovi jeden alebo aj dva hlasy a ostatných môže vyškrtnúť. Zároveň smie rukou dopísať ďalšie mená kandidátov z iných strán a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov. To znamená, že občania sú menej závislí od politických strán a môžu si vytvoriť vlastné kandidátky.   Autori: Jozef Bielik, Občianske združenie Priama demokracia, žurnalista, Andreas Gross, bývalý člen Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy, politológ, november 2019, verzia 1.2
Niektoré ďalšie možnosti: Žiadna 5 percentná hranica na zvolenie do parlamentu. Ministri bez predsedu vlády, pričom jeden z nich zastáva funkciu prezidenta, pre 7 miliónov obyvateľov Švajčiarska vystačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo prevezme na jeden rok aj úrad prezidenta. Žiadna koalícia a opozícia, ale konkordancia. Každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť podieľať sa na vláde a ponúknuť do Rady ministrov (vlády) čo najlepšieho ministra. O zákonoch sa podrobne diskutuje, So snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom Vláda má dlhodobo vysokú mieru dôvery obyvateľstva (vo svete 75 až 80 percent) Politické strany dostávajú malý príspevok od štátu; v skutočnosti sú podporované iba parlamentné skupiny. Nezamestnanosť je veľmi nízka Sadzba DPH stojí v ústave a je nízka 8% Nacionalizmus, extrémizmus a radikalizmus sú nižšie ako kdekoľvek inde Suverénni občania sú vlastníkmi svojho štátu. Nepotrebujú prezidenta ani premiéra, pretože potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšie zlo. A teraz ešte raz, čože to máme na  Slovensku? Demokraciu?

Porovnanie zastupiteľského s demokratickým systémom
Čo prináša zastupiteľský systém ľuďom?	ČO PRINÁŠA DEMOKRATICKÝ SYSTÉM ĽUĎOM?
1. zvolený zástupca občanov (zástupca) je suverén, môže sa stať diktátorom;	1. ĽUD JE SUVERÉN, neumožňuje zástupcovi stať sa diktátorom;
2. zdanlivú demokraciu;	2. skutočnú demokraciu – vládu ľudu
3. bez efektívnej kontroly zástupcov občanmi a bez spätnej väzby;	3. občanmi kontrolovateľný výkon moci zvolených zástupcov so spätnou väzbou
4. najvyšší ústavní činitelia: prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, (ústavný súd).	4. najvyšší ústavní činitelia – ľud
5. centralizovanú  moc	5. decentralizovanú moc (federalizmus), štát preberá len to čo nemôže vykonať obec, kraj
6.  korupciu, extrémizmus	6. nízku mieru korupcie, extrémizmu
7.  nerovnomerné rozdelenie bohatstva, občianske nepokoje a vojny z vôle zástupcov.	7. blahobyt, občiansku spokojnosť a mier
8. Ústavu navrhovanú a menenú zástupcami, bez návrhov a bez odsúhlasenia občanov v referende	8. Ústavu navrhnutú a odsúhlasenú v referende občanmi a jedine nimi menenú.
9.  Znefunkčnený nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum;	9. funkčný výkonný nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum;
10.  obmedzené možnosti občanov vo verejnej diskusii a rozhodovaní hlasovaním v referende, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných)  zákonov a  dôležitých spoločenských veci v obci, kraji, krajine a zväzku štátov.	10. Plné zapojenie občanov do verejných diskusii a rozhodovania hlasovaním, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných)  zákonov a  dôležitých spoločenských vecí v obci, kraji, krajine a zväzku štátov.

 

 

 

---

 

 

 

---

 

 

 

 

 

---

 

Ako môžem podporiť a zdieľať Zásady demokracie?

 Napríklad vyplň tu uvedené ankety, zdieľaj Zásady demokracie svojmu okoliu a pri diskusiách pod článkami edenníkov ak sa píše a diskutuje o demokracii, použi sociálne siete, inšpiruj svojho politika, prispievaj názorom do tu doleuvedeného komentára, finančným príspevkom na účet  združenia  a do poznámky uviesť: na Občiansku radu a referendum, prípadne navrhni sám druh podpory.

---

ANKETA (od 15.01.2024)

---

Ako zmeniť ÚSTAVU SR v prospech demokracie?

Demokracia nemôže existovať bez SLOBODY, za ktorú sa neraz platilo kedysi aj teraz platí krvou. Takej slobody, ktorej základom všetkých slobôd je slobodná vôľa človeka rozhodovať sa medzi správnym a nesprávnym (dobrým a zlým), aby človek jednal sám za seba a tak nerozhodovali za neho iní. To platí v jeho osobnom živote, ktorého súčasťou je i správa veci verejných, v ktorej vystupuje ako právoplatný spoludedič duchovných a hmotných statkov vo svojej obci, kraji a krajine. 

O potrebe zmeny Ústavy SR sa tiež vyjadrili ústavní právnici ako Doc. JUDr. Peter Kresák,CSc., JUDr. Ján Drgonec, DrSc. Na pomoc slovenským ústavným odborníkom prišli na Slovensko ich kolegovia zo Švajčiarska. Úplná zmena ústavy si vyžaduje veľkodušných ľudí, novodobých dejateľov a popri Ľudovíta Štúra,  Milana R. Štefánika a iných to môže byť každý z nás.

Tu uvedené Zásady demokracie a porovnanie zastupiteľského systému s demokratickým systémom sami o sebe vyzývajú k úplnej zmene Ústavy SR a správneho práva k oživeniu demokratického systému v správe vecí verejných na všetkých úrovniach (obec, kraj, krajina, EÚ) – a tým plnosti SLOBODY. Ústava SR predpokladá a umožňuje takéto zmeny; cez poslaneckú iniciatívu a hlasovanie v parlamente, alebo občiansku iniciatívu (petíciou) vedúcu buď do NR SR, alebo k všeľudovému hlasovaniu –  referendu. Súčasný svetový trend je využiť k tomu Občiansku radu.

Rada Európy doporučuje spojiť Občianske rady s referendom a Európska komisia podporuje tiež Občianske rady

Ako využiť novodobý občiansky nástroj Občiansku radu (OR) a spojiť ju s referendom? Občianska rada je chýbajúcim nástrojom pre občanov popri občianskej iniciatívy (petícii) a referenda. Rada Európy doporučuje spojiť Občianske rady s referendom – viac tu. Európska komisia podporuje Občianske rady viac – tu.  V Írsku Občianska rada poskytla občanom doporučenia s pro a proti argumentmi k návrhom o zmenách ústavy pred hlasovaním v referende.

Ako by mal prebiehať projekt Občianskej rady a referenda?

1.  Pre rok 2024 vybudovať silnú ALIANCIU OBČIANSKA RADA zo spoločenských organizácií, univerzít a politiky. 
2. V ALIANCII je potrebné sa dohodnúť s čím začať: celoštátnou Občianskou radou, krajskou Občianskou radou? Určiť tému. 
3. Zistiť, ako môže ALIANCIA financovať takúto Občiansku radu?
4. Potom môže náš partner Democracy International (DI) s možnosťou pomoci od Bürgerrat vykonať pre ALIANCIU workshop, na ktorom sa poskytnú informácie o tom, ako fungujú Občianske rady, ako sú organizované v iných krajinách a aké podmienky musia byť splnené, aby boli Občianske rady úspešné. DI vystupuje ako poradca a sprievodca.
5. ALIANCIA  pripraví a zosúladí všetky potrebné veci k odštartovaniu Občianskej rady.

Ako je možné podporiť projekt s Občianskymi radami do referenda?

Ak ste  zo spoločenských organizácií, univerzít a politiky stačí sa predbežne zaregistrovať do ALIANCIE OBČIANSKE RADY cez našu email adresu info@priama-demokracia.sk.

ANKETA

---

 

TOP odborné články: Prečo a ako zmeniť ÚSTAVU SR v prospech (priamej) demokracie

 Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc., ústavný právnik:  Čo urobiť, aby priama demokracia bola uvedená do života?  

JUDr. Ján Drgonec, DrSc, ústavný právnik: Cieľavedome zatracované referendum

prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD., ústavný právnik: Provokatívna poznámka ku dňu volieb: A čo ak je zastupiteľská demokracia už zastaraná?

---

 

Prečo sú Slováci chudobní a Švajčiari bohatí?

V prednáške sa povestný švajčiarsky systém (priamej) demokracie, z ktorého vyplývajú Zásady demokracie, porovnáva so slovenským zastupiteľským (parlamentným) systémom. 

Prednášateľ Jozef Bielik vyštudoval STU v Bratislave, je zakladateľom a pôvodným vydavateľom denníka Nový Čas, neskôr pôsobil v SME, BLIC (Belehrad), švajčiarskej televízií U1TV v Zürichu a Lichtenštajnskej televízii Das Liechtensteiner Fernsehen. Prednáška z 23.3.2018 na FIIT STU v Bratislava

 

---

Počet miestnych, krajských a celoštátnych referend na Slovensku od roku 1993

 

Základom všetkých ľudských slobôd je možnosť voľby. S možnosťou slobodne voliť sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, čo je schopnosť slobodne jednať sám za seba, týmto sme sprevádzaný od narodenia pri každom našom životnom kroku po celý náš život v rodine, obci, meste, kraji, krajine, krajinách, kde ako obyvatelia žijeme v spoločenstvách ako právoplatný spoludediči, spoluvlastníci a správcovia jej bohatstva priamo podľa uzavretej spoločenskej zmluvy (Ústavy) a zákonov so zachovaním vôli a slobody obyvateľa suveréna.

Čo je teda referendum? Referendum je možnosť jedinca slobodne voliť, rozhodovať sa medzi správnym alebo nesprávnym a slobodne jednať sám za seba, ak nerozhoduje, rozhodujú za neho druhý, pričom súčet väčšiny hlasov jedincov v referende vytvorí výsledok za či proti spoločenskej hlasovacej otázke v referende.

Počet  krajských (VÚC) referend 1993-2020: žiadne. Celoštátne referenda 1993 – jan 2023: 9 z toho 1 platné a 1 zmarené.

Štatistický úrad nevedie záznamy a štatistiky vykonaných miestnych referend, nakoľko mu to neukladá zákon.  Občianske združenie Priama demokracia preto začalo v roku 2014 s ich registráciou spätne z uverejnených údajov v elektronických médiách, vo vybraných prípadoch oslovením miestnych úradov od roku 1993, ktoré sme zaznamenali do „Mapy vykonaných referend na Slovensku od roku 1993. Mapa a rozsah zhromaždených údajov miestnych referend je jedinečná na Slovensku.

Z mapy a nasledujúceho grafu vyplýva, že za obdobie 1993 až okt 2021 bolo vykonaných 117 miestnych referend z toho 79 (67%) bolo neplatných (nesplnili zákonnú 50% účasť) a 37 (32%) platných a 1 zmarené (1%). Budeme radi ak doplníte chýbajúce referenda poskytnutím informácii na: info@priama-demokracia.sk

Pre občanov, ktorí chcú občianskou iniciatívou vykonať miestne referendum poskytujeme príručku: Príručka pre občanov na vykonanie miestneho a krajského (VÚC) referenda.

Mapa vykonaných miestnych referend od roku 1993: 

 

---

Miestne referenda na Wikipedii

Združenie zriadilo v roku 2021 stránku Miestne referenda na Wikipedii, na ktorej sú miestne referenda na Slovensku v tabuľkovej forme zaktualizované a umožňujú každému dopĺňať údaje.