Ústavy nepoznajú pojmy „zastupiteľská“ ani „priama demokracia“, ale vychádzajú z princípu:
„Všetka moc pochádza z ľudu.“
Príklady:
Ústava SR: „Štátna moc pochádza od občanov…“
Nemecko: „Všetka štátna moc vychádza z ľudu.“
Švajčiarsko: ľud je suverén
V praxi:
Zastupiteľský model: posledné slovo majú politici
Demokracia: posledné slovo má občan
 Čím viac má občan reálnu moc, tým vyššia dôvera a menej konšpiračných teórií

Zdroje:
https://www.slov-lex.sk
https://www.gesetze-im-internet.de
https://www.fedlex.admin.ch
https://www.oecd.org/gov/trust/

Ako funguje demokracia vo Švajčiarsku?

• referendá
• občianske iniciatívy
• silná samospráva

 vyššia dôvera, nižší dopad konšpirácií

Zdroje:
https://www.eda.admin.ch/aboutswitzerland/en/home/politik.html
https://ethz.ch/en.html

• Zdroj: LSE Blog – Why the Swiss model is hard to export 

• Demokracia ako „učenie sa praxou“: Politická kultúra nie je statická vlastnosť národa, ale dynamický proces. Ak ľudia dostanú nástroje priamej demokracie, ich politická gramotnosť rastie s každým hlasovaním.
  • Zdroj: uzh.ch (Štúdia o tom, ako priama demokracia zvyšuje informovanosť občanov).
• Príklad iných krajín: Mnohé štáty USA (napr. Oregon či Kalifornia) zaviedli prvky priamej demokracie na začiatku 20. storočia bez tisícročnej tradície a systém tam funguje ako stabilná súčasť politiky.
  • Zdroj: iandrinstitute.org
• Univerzálnosť princípov: Ak sú pravidlá jasné (napr. povinné brožúry, záväznosť výsledkov), systém dokáže eliminovať populizmus bez ohľadu na geografiu.
  • Zdroj: democracy-international.org

• Zdroj: Švajčiarsky parlament – Optional referendum

• Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí (EDA) – Direct Democracy

• Zdroj: ACE Project – Swiss Case Study 

Nie, celonárodné hlasovania sa konajú spravidla štyrikrát do roka v pevne stanovených termínoch.

• Zdroj: Admin.ch – Votes and brochures 

Súvisí to, či sa jedná o zastupiteľský alebo demokratický systém. Politici pred voľbami v zastupiteľskom systéme často sľubujú viac, než dokážu po voľbách splniť, pretože v kampani nenesú priamu zodpovednosť a snažia sa získať podporu voličov. Po voľbách však musia čeliť reálnym obmedzeniam – rozpočtu, zákonom, kompromisom v koalícii a nečakaným udalostiam.

V prípade funkčnej priamej demokracie, ako je overené vo Švajčiarsku, by predvolebná ochota „zniesť aj modré z neba“ mohla trvať celé funkčné obdobie, pretože občania majú priebežný vplyv a kontrolu nad rozhodnutiami politikov.

Švajčiarski politici nemôžu agitovať ako slovenskí, pretože ich systém a kultúra vyžadujú zodpovednosť a konsenzus. Kolektívna vláda, pravidelné referendá a silná občianska kontrola znamenajú, že prehnané sľuby a populistická rétorika môžu byť rýchlo zastavené.

Na rozdiel od Slovenska tak kampane vo Švajčiarsku zostávajú faktické, mierne a orientované na dlhodobú stabilitu.

• Zameranie na marketing: Keďže ho občania nemôžu počas volebného obdobia kontrolovať v konkrétnych zákonoch, politik sa sústredí na budovanie imidžu a emocionálne témy, ktoré mu vyhrajú ďalšie voľby.
• Vplyv lobistov: Politik je náchylnejší podľahnúť záujmovým skupinám a sponzorom, pretože vie, že hnev voličov do ďalších volieb „vychladne“ alebo ho prekryje novou kampaňou.
• Arogancia moci: Pocit nedotknuteľnosti často vedie k prijímaniu zákonov „od stola“, bez reálnej diskusie s odborníkmi alebo verejnosťou, ktorých sa zákon týka.

• Hľadanie konsenzu: Politik vie, že ak schváli zákon, ktorý nahnevá 50 000 ľudí, tí vyhlásia referendum a jeho prácu zrušia. Preto sa snaží dohodnúť so všetkými stranami už vopred, aby zákon v referende uspel.
• Slušnosť a vecnosť: Agresívny marketing mu nepomôže, ak sú ľudia zvyknutí rozhodovať o faktoch. Musí argumentovať vecne, inak stratí dôveryhodnosť pri hlasovaní o konkrétnych témach.
• Zodpovednosť: Politik sa stáva skôr „správcom“ než „vládcom“. Uvedomuje si, že posledné slovo má občan, čo ho prirodzene drží v mantineloch verejného záujmu.

V čisto zastupiteľskom systéme politik profituje z konfliktu (my vs. oni), aby si udržal verné jadro voličov. V systéme s prvkami priamej demokracie potrebuje politik na schválenie zákona (alebo jeho obhájenie v referende) väčšinu. Extrémne názory a polarizácia mu tak paradoxne škodia, pretože odrádzajú umiernenú väčšinu, ktorú pre úspech potrebuje.

Nie. Existujú všade, ale v systéme s vyššou participáciou občanov v politike majú menší vplyv.

Nie. Konšpiračné teórie sú prejavom nedôvery a pocitu, že občania nemajú reálny vplyv na rozhodovanie.

Zdroj:
https://www.oecd.org/governance/trust-in-government/
https://www.pewresearch.org/

Zdroje:

https://www.slov-lex.sk
https://www.gesetze-im-internet.de
https://www.fedlex.admin.ch
https://www.oecd.org/gov/trust/
https://www.pewresearch.org/

Priama demokracia znižuje priestor pre konšpiračné myslenie, pretože občania majú reálny vplyv na rozhodovanie.

Zdroj:
https://www.oecd.org/gov/trust/
https://www.ipz.uzh.ch/en.html

Systém ich k tomu núti. Nie je to o tom, že by do politiky vo Švajčiarsku išli „lepší“ ľudia, ale o tom, že pravidlá hry (demokratický dizajn) im nedovoľujú správať sa arogantne. Strach z neúspechu v referende je najlepším nástrojom na disciplínu politika.

• vysvetľovať fakty
• nezosmiešňovať
• zdôrazňovať reálnu moc občanov

 Čím viac majú občania reálnu moc, tým vyššia dôvera a menší priestor pre konšpiračné teórie.

• Konšpiračné teórie: príbehy o „tajnom riadení“
• Hoaxy: nepravdivé informácie
• Dezinformácie: vedome šírené nepravdy
• Trollie farmy: organizované šírenie manipulácií

 Spolu vytvárajú nedôveru a tvrdenia, že občan nič neovplyvní – čo je opak demokracie.

Zdroj:
https://www.oecd.org/gov/trust/
https://www.pewresearch.org/
https://www.eeas.europa.eu