Zásady demokracie Označovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je trošku prehnané. Skutočná demokracia vyzerá predsa úplne inak. Aby sme tomu porozumeli, stačí porovnať jeden z najvyspelejších systémov demokracie, Švajčiarsky, s tým, čo máme u nás doma:
1. Zásada suverenity ľudu (moc pochádza od občana). Základ suverenity ľudu predstavujú občianky a občania. To znamená: jediným zdrojom legitímnej politickej moci je ľud. Suverenita ľudu poskytuje občianke a občanovi dve základné práva účasti na veciach verejných:  právo hlasovať (v miestnom, krajskom a celoštátnom referende),     právo voliť (vo voľbách do parlamentu a zastupiteľstiev)     2. Vláda a parlament ľudu nepanujú. Ľud nie je ovládaný. Sú zamestnancami občanov a sú voči ním v podriadenej pozícii: – poslanec=zamestnanec – občan=majiteľ firmy Všetko, čo konajú, je podmienené súhlasom ľudu. Slúžia občiankam a občanom. Tí majú, ak chcú, posledné slovo. 3. Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nenadobúdajú účinnosť automaticky.  4. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon. 50 000 občianok a občanov môže v lehote 100 dní požiadať, aby sa o zákone predbežne schválenom v parlamente hlasovalo všeľudovým hlasovaním. 5. Parlament nemá právomoc samostatne zmeniť ústavu. Zmenu ústavy môže len navrhnúť občiankam a občanom. Potom väčšina ľudu a kantónov rozhodne vo všeľudovom hlasovaní o tom, či bude platiť navrhnutá zmena ústavy 6. Občania majú právo predložiť ústavodarnú iniciatívu a tak vyvolať všeľudové hlasovanie o zmene ústavy. O návrhu ľudu sa v parlamente len diskutuje. Rozhoduje všetok ľud v referende po rozsiahlej verejnej diskusii.	7. Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie. Všetci oprávnení voliči dostanú v predstihu brožúru so všetkými potrebnými informáciami a rozsiahlymi argumentami za a proti. Všetci si môžu nechať poradiť od ostatných. Rozhodnutie vykonávajú však len tí, ktorí sa referenda zúčastnia a hlasujú za áno alebo nie. 8. Referendum je bez ohľadu na rozsah účasti vždy platné a je vždy záväzné. Nikto nemá možnosť, zabrániť platnosti referenda. 9. Hlasovanie v referendách a voľbách sa konajú na všetkých úrovniach štátu (obec, región, spolok). Voľby raz za štyri roky, ľudové hlasovania spravidla štyrikrát ročne. 10. Subsidiarita – decentralizovaná správa – spolkové regióny – spolok,    Štát preberá len tie úlohy, ktoré nemôžu lepšie plniť obce a samosprávne regióny (kantóny), (tzv. subsidiarita). Vďaka tomu je verejná správa veľmi decentralizovaná. Kantóny sa spravujú sami, majú vysokú autonómiu. Každý z 26 kantónov Švajčiarska má vlastnú ústavu, vlastný parlament, súdy, prokuratúru a políciu. Štát je vlastne spolkovým štátom, je to takpovediac federácia kantónov. 11. Pri voľbách má volič možnosť zobrať si kandidátku listinu ľubovoľnej politickej strany, dať svojmu obľúbenému kandidátovi jeden alebo aj dva hlasy a ostatných môže vyškrtnúť. Zároveň smie rukou dopísať ďalšie mená kandidátov z iných strán a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov. To znamená, že občania sú menej závislí od politických strán a môžu si vytvoriť vlastné kandidátky.   Autori: Jozef Bielik, Občianske združenie Priama demokracia, žurnalista, Andreas Gross, bývalý člen Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy, politológ, november 2019, verzia 1.4,  www.priama-demokracia.sk
Niektoré ďalšie možnosti: Žiadna 5 percentná hranica na zvolenie do parlamentu. Ministri bez predsedu vlády, pričom jeden z nich zastáva funkciu prezidenta, pre 7 miliónov obyvateľov Švajčiarska vystačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo prevezme na jeden rok aj úrad prezidenta. Žiadna koalícia a opozícia, ale konkordancia. Každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť podieľať sa na vláde a ponúknuť do Rady ministrov (vlády) čo najlepšieho ministra. O zákonoch sa podrobne diskutuje, So snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom Vláda má dlhodobo vysokú mieru dôvery obyvateľstva (vo svete 75 až 80 percent) Politické strany dostávajú malý príspevok od štátu; v skutočnosti sú podporované iba parlamentné skupiny. Nezamestnanosť je veľmi nízka Sadzba DPH stojí v ústave a je nízka 8% Nacionalizmus, extrémizmus a radikalizmus sú nižšie ako kdekoľvek inde Suverénni občania sú vlastníkmi svojho štátu. Nepotrebujú prezidenta ani premiéra, pretože potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšie zlo. A teraz ešte raz, čože to u nás máme ? Demokraciu?

Zásady demokracie prinášajú stručný prehľad základných princípov. Ďalšie vysvetlenia nájdete tu:

• ako funguje švajčiarsky systém od obce cez kantón až po federáciu: Encyklopédia – Priama demokracia v praxi,
• ako možno sfunkčniť demokraciu na Slovensku: Ako zaviesť modernú demokraciu na Slovensku,
• odpovede na najčastejšie námietky a nepravdivé predstavy: Mýty o priamej demokracii.

Porovnanie zastupiteľského s demokratickým systémom
Čo prináša zastupiteľský systém ľuďom?	ČO PRINÁŠA DEMOKRATICKÝ SYSTÉM ĽUĎOM?
1. zvolený zástupca občanov (zástupca) je suverén, môže sa stať diktátorom;	1. ĽUD JE SUVERÉN, neumožňuje zástupcovi stať sa diktátorom;
2. zdanlivú demokraciu – vládu ľudu;	2. skutočnú demokraciu – vládu ľudu
3. BEZ efektívnej kontroly zástupcov občanmi a bez spätnej väzby;	3. občanmi K O N T R O L O V A N Ý výkon moci zvolených zástupcov so spätnou väzbou
4. najvyšší ústavní činitelia: prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, (ústavný súd).	4. najvyšší ústavní činitelia – ľud
5. centralizovanú  moc	5. decentralizovanú moc (federalizmus), štát preberá len to čo nemôže vykonať obec, kraj
6.  korupciu, extrémizmus	6. nízku mieru korupcie a extrémizmu
7.  nerovnomerné rozdelenie bohatstva, občianske nepokoje a vojny z vôle zástupcov.	7. blahobyt, občiansku spokojnosť a mier
8. Ústavu navrhovanú a menenú zástupcami, bez návrhov a bez odsúhlasenia občanov v referende	8. Ústavu navrhnutú a odsúhlasenú v referende občanmi a jedine nimi menenú.
9.  Znefunkčnený nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum;	9. funkčný výkonný nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum;
10.  obmedzené možnosti občanov vo verejnej diskusii a rozhodovaní hlasovaním v referende, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných)  zákonov a  dôležitých spoločenských veci v obci, kraji, krajine a zväzku štátov.	10. Plné zapojenie občanov do verejných diskusii a rozhodovania hlasovaním, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných)  zákonov a  dôležitých spoločenských vecí v obci, kraji, krajine a zväzku štátov.

 

 

 

---

 

 

 

---

 

 

 

 

 

---

 

Ako môžem podporiť a zdieľať Zásady demokracie?

Zásady demokracie vytvoril Jozef Bielik, ktorý pôsobil vo Švajčiarskej televízií v spolupráci s Andreasom Grossom (viac tu a tu) poslancom Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy.

Zdieľaj Zásady demokracie svojmu okoliu a pri diskusiách pod článkami edenníkov ak sa píše a diskutuje o demokracii, použi sociálne siete, kontaktuj a inšpiruj svojho politika, prispievaj názorom do tu doleuvedeného komentára, finančným príspevkom na účet  združenia  a do poznámky uviesť: na Občiansku radu a referendum, prípadne navrhni sám druh podpory.

---

Demokracia znamená, že posledné slovo majú občania

Demokracia nie sú iba voľby raz za štyri roky.

Voľby určujú, kto bude spravovať veci verejné. Funkčná priama demokracia umožňuje občanom kontrolovať zvolených zástupcov, navrhovať zmeny a zastaviť rozhodnutia, s ktorými nesúhlasia.

Zvolení zástupcovia spravujú. Občania rozhodujú.

Čo je skutočná demokracia?

Demokracia je inštitucionalizovaná sloboda občanov rozhodovať o veciach, ktoré ovplyvňujú ich život.

V demokratickom systéme:

• ľud je suverén,
• občania sú spoluvlastníkmi a spolusprávcami spoločného obecného, krajského a štátneho majetku,
• politici a úrady tento majetok iba spravujú,
• občania môžu navrhovať zmeny,
• občania môžu zastaviť rozhodnutie politikov,
• o dôležitých otázkach rozhodujú v záväznom referende,
• posledné slovo patrí občanom.

Samotný volebný lístok túto moc občanom nezaručuje. Potrebujú aj funkčnú občiansku iniciatívu a referendum.

Rozhodovanie patrí čo najbližšie k občanom

Nie o všetkom má rozhodovať štát.

Platí princíp subsidiarity:

• o miestnych veciach rozhoduje obec a jej obyvatelia,
• o regionálnych veciach rozhoduje kraj a jeho obyvatelia,
• štát rieši iba otázky, ktoré obec ani kraj nemôžu účinne vyriešiť samy.

Ak ide napríklad o spoločný majetok obce, zásadné rozhodnutie nemá robiť vzdialený štátny úrad. Rozhodnúť majú obyvatelia obce – v prípade potreby súhlasom vyjadreným v miestnom referende.

OBEC → KRAJ → ŠTÁT

Moc sa buduje zdola, od občanov. Nie zhora, od centra.

Čo občania strácajú, keď priama demokracia nefunguje?

Strácajú:

• účinnú kontrolu nad politikmi,
• možnosť zastaviť nesprávne rozhodnutie,
• možnosť sami navrhnúť potrebnú zmenu,
• posledné slovo pri rozhodovaní,
• vedomie, že sú spoluvlastníkmi a spolusprávcami spoločného majetku,
• zodpovednosť za svoju obec, kraj a štát.

Občan sa potom mení zo suveréna na diváka. Raz za niekoľko rokov si vyberie zástupcov, ale medzi voľbami nemá účinný nástroj, ktorým by ich rozhodnutie napravil.

Ako to funguje vo Švajčiarsku?

Švajčiarska demokracia nie je iba množstvo celoštátnych referend.

Je to ucelený systém založený na:

• subsidiarite,
• federalizme a decentralizácii moci,
• rozhodovaní v obci, kantóne a federácii,
• občianskych iniciatívach,
• povinných a fakultatívnych referendách,
• parlamentných protinávrhoch,
• verejnej diskusii a informovaní občanov,
• pravidelnej kontrole politikov občanmi.

Politici zabezpečujú každodennú správu štátu. Ak však občania nesúhlasia alebo chcú presadiť vlastnú zmenu, môžu vstúpiť do rozhodovania.

Posledné slovo majú občania.

Ako zaviesť funkčnú demokraciu na Slovensku?

Nestačí vymeniť vládu, stranu alebo predsedu vlády. Treba zmeniť pravidlá rozhodovania.

Najbezpečnejší postup je:

1. občania začnú proces zozbieraním podpisov,
2. odborníci pripravia právne uskutočniteľné možnosti,
3. žrebovaná občianska rada ich posúdi a pripraví zrozumiteľné informácie,
4. návrh prejde verejnou diskusiou,
5. konečné rozhodnutie prijmú občania v záväznom referende.

Občianska rada sama demokraciu nezavedie. Ak jej odporúčanie nie je spojené so záväzným pokračovaním, politici ho môžu odložiť.

Odborníci pripravia. Občianska rada posúdi. Občania rozhodnú.

Prvým cieľom preto musí byť sfunkčnenie občianskej iniciatívy a referenda v obciach, krajoch aj na celoštátnej úrovni.

Vyberte si, koľko chcete vedieť

Chcete stručný základ?

Na tejto stránke nájdete Zásady demokracie – krátky prehľad toho najdôležitejšieho.

Chcete pochopiť švajčiarsky systém?

Encyklopédia – Priama demokracia v praxi vysvetľuje, ako celý systém funguje od obce cez kantón až po federáciu.

Chcete vedieť, čo môžeme urobiť na Slovensku?

Brožúra Ako zaviesť modernú demokraciu na Slovensku predstavuje konkrétnu cestu od občianskej iniciatívy k funkčnej ústave.

Máte pochybnosti alebo ste počuli, že občania nevedia rozhodovať?

Prečítajte si cyklus Mýty o priamej demokracii.

Zapamätajte si

Demokracia nevzniká tým, že politikov nazveme demokratmi.

Vzniká vtedy, keď majú občania zákonom zabezpečenú možnosť navrhovať, kontrolovať, vetovať a záväzne rozhodovať.

Zvolení zástupcovia spravujú. Občania majú posledné slovo.

---

 

TOP odborné články: Prečo a ako zmeniť ÚSTAVU SR v prospech (priamej) demokracie

 Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc., ústavný právnik:  Čo urobiť, aby priama demokracia bola uvedená do života?  

JUDr. Ján Drgonec, DrSc, ústavný právnik: Cieľavedome zatracované referendum

prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD., ústavný právnik: Provokatívna poznámka ku dňu volieb: A čo ak je zastupiteľská demokracia už zastaraná?

---

 

Prečo sú Slováci chudobní a Švajčiari bohatí?

V prednáške sa povestný švajčiarsky systém (priamej) demokracie, z ktorého vyplývajú Zásady demokracie, porovnáva so slovenským zastupiteľským (parlamentným) systémom. 

Prednášateľ Jozef Bielik vyštudoval STU v Bratislave, je zakladateľom a pôvodným vydavateľom denníka Nový Čas, neskôr pôsobil v SME, BLIC (Belehrad), švajčiarskej televízií U1TV v Zürichu a Lichtenštajnskej televízii Das Liechtensteiner Fernsehen. Prednáška z 23.3.2018 na FIIT STU v Bratislava

 

---

Počet miestnych, krajských a celoštátnych referend na Slovensku od roku 1993

 

Základom všetkých ľudských slobôd je možnosť voľby. S možnosťou slobodne voliť sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, čo je schopnosť slobodne jednať sám za seba, aby nerozhodovali za mňa iní, týmto sme sprevádzaný od narodenia pri každom našom životnom kroku po celý náš život v rodine, obci, meste, kraji, krajine, krajinách, kde ako obyvatelia žijeme v spoločenstvách ako právoplatný spoludediči, spoluvlastníci a správcovia jej bohatstva priamo podľa uzavretej spoločenskej zmluvy (Ústavy) a zákonov so zachovaním vôli a slobody obyvateľa suveréna.

Čo je teda referendum? Referendum je možnosť jedinca slobodne voliť, rozhodovať sa medzi správnym alebo nesprávnym a slobodne jednať sám za seba, ak nerozhoduje, rozhodujú za neho druhí, pričom súčet väčšiny hlasov jedincov v referende vytvorí výsledok za či proti spoločenskej hlasovacej otázke v referende.

Štatistický úrad nevedie záznamy a štatistiky vykonaných miestnych referend, nakoľko mu to neukladá zákon. Občianske združenie Priama demokracia preto začalo v roku 2014 s ich registráciou spätne z uverejnených údajov v elektronických médiách, vo vybraných prípadoch oslovením miestnych úradov od roku 1993, ktoré sa zaznamenali do „Mapy vykonaných referend na Slovensku od roku 1993 a neskôr sa prešlo na stránku WIKIPEDII, jedinečné na Slovensku.

Počet  krajských (VÚC) referend 1993-2025: žiadne! 

Miestne referenda na Wikipedii 1993 – 2025

Združenie v spolupráci s OZ Robme to správne zriadilo v roku 2021 stránku Miestne referenda na Wikipedii, na ktorej sú miestne referenda na Slovensku v tabuľkovej forme aktualizované a umožňujú každému dopĺňať údaje.

Budeme radi ak doplníte chýbajúce referenda poskytnutím informácii na: info@priama-demokracia.sk, alebo priamo do tabuľky. Pre občanov, ktorí chcú občianskou iniciatívou vykonať miestne referendum poskytujeme príručku: Príručka pre občanov na vykonanie miestneho a krajského (VÚC) referenda.   Mapa vykonaných miestnych referend od roku 1993 – 2021  Z mapy a nasledujúceho grafu vyplýva, že za obdobie 1993 až okt 2021 bolo vykonaných 117 miestnych referend z toho 79 (67%) bolo neplatných (nesplnili zákonnú 50% účasť) a 37 (32%) platných a 1 zmarené (1%). Stav miestnych referend na Slovensku 1993-2021