Zásady demokracieOznačovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je trošku prehnané. Skutočná demokracia vyzerá predsa úplne inak. Aby sme tomu porozumeli, stačí porovnať jeden z najvyspelejších systémov demokracie, Švajčiarsky, s tým, čo máme na Slovensku: |
|
1. Zásada suverenity ľudu (moc pochádza od občana) Základ suverenity ľudu predstavujú občianky a občania. To znamená: jediným zdrojom legitímnej politickej moci je ľud. Suverenita ľudu poskytuje občianke a občanovi dve základné práva účasti na veciach verejných:
2. Vláda a parlament ľudu nepanujú. Ľud nie je ovládaný. Všetko, čo konajú, je podmienené súhlasom väčšiny ľudu. Ani ministri ani poslanci nie sú šéfmi. Slúžia občiankam a občanom. Tí majú, ak chcú, posledné slovo. 3. Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nenadobúdajú účinnosť automaticky. 4. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon. 50 000 občianok a občanov môže v lehote 100 dní požiadať, aby sa o zákone predbežne schválenom v parlamente hlasovalo všeľudovým hlasovaním. 5. Parlament nemá právomoc samostatne zmeniť ústavu. Zmenu ústavy môže len navrhnúť občiankam a občanom. Potom väčšina ľudu a kantónov rozhodne vo všeľudovom hlasovaní o tom, či bude platiť navrhnutá zmena ústavy 6. Občania majú právo predložiť ústavodarnú iniciatívu a tak vyvolať všeľudové hlasovanie o zmene ústavy. O návrhu ľudu sa v parlamente len diskutuje. Rozhoduje všetok ľud v referende po rozsiahlej verejnej diskusii. |
7. Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie. Všetci oprávnení voliči dostanú v predstihu brožúru so všetkými potrebnými informáciami a rozsiahlymi argumentami za a proti. Všetci si môžu nechať poradiť od ostatných. Rozhodnutie vykonávajú však len tí, ktorí sa referenda zúčastnia a hlasujú za áno alebo nie.
8. Referendum je bez ohľadu na rozsah účasti vždy platné a je vždy záväzné. Nikto nemá možnosť, zabrániť platnosti referenda. 9. Hlasovanie v referendách a voľbách sa konajú na všetkých úrovniach štátu (obec, región, spolok). Voľby raz za štyri roky, ľudové hlasovania spravidla štyrikrát ročne. 10. Subsidiarita – decentralizovaná správa – spolkové regióny – spolok, Štát preberá len tie úlohy, ktoré nemôžu lepšie plniť obce a samosprávne regióny (kantóny) (tzv. subsidiarita). Vďaka tomu je verejná správa veľmi decentralizovaná. Kantóny sa spravujú sami, majú vysokú autonómiu. Každý z 26 kantónov Švajčiarska má vlastnú ústavu, vlastný parlament, súdy prokuratúru a políciu. Štát je vlastne spolkovým štátom, je to takpovediac federácia kantónov. 11. Pri voľbách má volič možnosť zobrať si kandidátku listinu ľubovoľnej politickej strany, dať svojmu obľúbenému kandidátovi jeden alebo aj dva hlasy a ostatných môže vyškrtnúť. Zároveň smie rukou dopísať ďalšie mená kandidátov z iných strán a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov. To znamená, že občania sú menej závislí od politických strán a môžu si vytvoriť vlastné kandidátky.
Autori: Jozef Bielik, Občianske združenie Priama demokracia, žurnalista, Andreas Gross, bývalý člen Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy, politológ, november 2019, verzia 1.1 |
Niektoré ďalšie možnosti:
A teraz ešte raz, čože to máme na Slovensku? Demokraciu? |
Čo prináša zastupiteľský systém ľuďom? | Čo prináša demokratický systém ľudom? |
---|---|
1. zvolený zástupca občanov (zástupca) je suverén, môže sa stať diktátorom; | 1. ĽUD JE SUVERÉN, neumožňuje zástupcovi stať sa diktátorom; |
2. zdanlivú demokraciu; | 2. skutočnú demokraciu – vládu ľudu |
3. bez efektívnej kontroly zástupcov občanmi a bez spätnej väzby; | 3. občanmi kontrolovateľný výkon moci zvolených zástupcov so spätnou väzbou |
4. najvyšší ústavní činitelia: prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, (ústavný súd). | 4. najvyšší ústavní činitelia – ľud |
5. centralizovanú moc | 5. decentralizovanú moc (federalizmus), štát preberá len to čo nemôže vykonať obec, kraj |
6. korupciu, extrémizmus | 6. nízku mieru korupcie, extrémizmu |
7. nerovnomerné rozdelenie bohatstva, občianske nepokoje a vojny z vôle zástupcov. | 7. blahobyt, občiansku spokojnosť a mier |
8. Ústavu navrhovanú a menenú zástupcami, bez návrhov a bez odsúhlasenia občanov v referende | 8. Ústavu navrhnutú a odsúhlasenú v referende občanmi a jedine nimi menenú. |
9. Znefunkčnený nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum; | 9. funkčný výkonný nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum; |
10. obmedzené možnosti občanov vo verejnej diskusii a rozhodovaní hlasovaním v referende, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných) zákonov a dôležitých spoločenských veci v obci, kraji, krajine a zväzku štátov. | 10. Plné zapojenie občanov do verejných diskusii a rozhodovania hlasovaním, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných) zákonov a dôležitých spoločenských vecí v obci, kraji, krajine a zväzku štátov. |
Zásady demokracie na stiahnutie v pdf
Zásady demokracie – Prečo sú Slováci chudobní a Švajčiari bohatí?
V súčasnosti sa na slovenskej verejnosti stále viac ozývajú hlasy po systémových zmenách vedúcich k blahobytu, občianskej spokojnosti a mieru, pomôže k tomu prednáška porovnávajúca slovenský zastupiteľský (parlamentný) systém s povestným švajčiarskym systémom priamej demokracie?
Prednášateľ Jozef Bielik vyštudoval STU v Bratislave, je zakladateľom a pôvodným vydavateľom denníka Nový Čas, neskôr pôsobil v SME, BLIC (Belehrad), švajčiarskej televízií U1TV v Zürichu a Lichtenštajnskej televízii Das Liechtensteiner Fernsehen. Prednáška z 23.3.2018 na FIIT STU v Bratislava
Počet miestnych, krajských a celoštátnych referend na Slovensku od roku 1993
Základom všetkých ľudských slobôd je možnosť voľby. S možnosťou slobodne voliť sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, čo je schopnosť slobodne jednať sám za seba, týmto sme sprevádzaný od narodenia pri každom našom životnom kroku po celý náš život v rodine, obci, meste, kraji, krajine, krajinách, kde ako obyvatelia žijeme v spoločenstvách ako právoplatný spoludediči, spoluvlastníci a správcovia jej bohatstva priamo podľa uzavretej spoločenskej zmluvy a zákonov so zachovaním vôli a slobody obyvateľa suveréna.
Čo je teda referendum? Referendum je možnosť jedinca slobodne voliť, rozhodovať sa medzi niečím a slobodne jednať sám za seba, ak nerozhoduje, rozhodujú za neho druhý, pričom súčet väčšiny hlasov jedincov v referende vytvorí výsledok za či proti spoločenskej hlasovacej otázke v referende.
Počet krajských (VÚC) referend 1993-2020: žiadne. Celoštátne referenda 1993- jan 2023: 9 z toho 1 platné a 1 zmarené.
Štatistický úrad nevedie záznamy a štatistiky vykonaných miestnych referend, nakoľko mu to neukladá zákon. Občianske združenie Priama demokracia preto začalo v roku 2014 s ich registráciou spätne z uverejnených údajov v elektronických médiách, vo vybraných prípadoch oslovením miestnych úradov od roku 1993, ktoré sme zaznamenali do „Mapy vykonaných referend na Slovensku od roku 1993. Mapa a rozsah zhromaždených údajov miestnych referend je jedinečná na Slovensku.
Z mapy a nasledujúceho grafu vyplýva, že za obdobie 1993 až okt 2021 bolo vykonaných 117 miestnych referend z toho 79 (67%) bolo neplatných (nesplnili zákonnú 50% účasť) a 37 (32%) platných a 1 zmarené (1%). Budeme radi ak doplníte chýbajúce referenda poskytnutím informácii na: info@priama-demokracia.sk
Pre občanov, ktorí chcú občianskou iniciatívou vykonať miestne referendum poskytujeme príručku: Príručka pre občanov na vykonanie miestneho a krajského (VÚC) referenda.
Mapa vykonaných miestnych referend od roku 1993:

Stav miestnych referend na Slovensku 1993-2021
Združenie zriadilo v roku 2021 stránku Miestne referenda na Wikipedii, na ktorej sú miestne referenda na Slovensku v tabuľkovej forme zaktualizované a umožňujú každému dopĺňať údaje.