Slovensko, rok 2026. Máme vyše 800 osád podľa aktuálneho Atlasu rómskych komunít a miliardy eur z eurofondov, ktoré sú alokované na riešenie sociálnych nerovností a inklúziu, no často končia v projektoch bez merateľného výsledku. Politici tému pred voľbami zneužívajú, ale skutočné riešenie odkladajú. Prečo? Pretože v našom súčasnom systéme je to pre nich „politická samovražda“.
Ako je možné, že v Španielsku a Nemecku to funguje?
Španielsko stavilo na „etapové bývanie“. Úspech ich modelu, ktorý zastrešuje nadácia Fundación Secretariado Gitano, spočíva v postupnom prechode z osád do bežnej zástavby. Rodiny nešli hneď do bytov. V prechodných domčekoch sa roky pod dohľadom učili platiť účty a posielať deti do školy. Nemecko k tomu pridáva neúprosné pravidlá: poberatelia základnej podpory Bürgergeld čelia prísnym sankciám, ak porušujú pravidlá bývania alebo odmietajú prácu. Šanca existuje, ale pravidlá sú tvrdé a pre všetkých rovnaké.Hoci na Slovensku vznikajú svetlé výnimky, ako napríklad nové byty v Zámutove, stále ide len o izolované projekty, zatiaľ čo v zahraničí dokázali tento proces vďaka systémovým pravidlám zrealizovať celoplošne.
Môžu o riešení rozhodnúť sami občania?
Inšpirujme sa Írskom. Parlament tam inicioval Občiansku radu – Citizens‘ Assembly – vzorku 100 náhodne vyžrebovaných občanov, ktorí vypracovali plán pre najťažšie celospoločenské témy. Ten následne potvrdili ľudia v referende. To je cesta aj pre nás. Ale aby hlas ľudu nezapadol, potrebujeme sfunkčnené referendum bez 50 % kvóra, podobne ako to funguje vo Švajčiarsku. Ak ľudia uvidia, že môžu o spolužití skutočne rozhodnúť, pôjdu k urnám. Zmizne taktizovanie neúčasťou a nastúpi skutočná zodpovednosť.
Chopí sa tejto šance v roku 2027 nová politická sila?
Pre (malé) politické strany je toto životná príležitosť. Ponúknuť voličom nástroje priamej demokracie ako cestu k vyriešeniu rómskej otázky je najčestnejšia ponuka, akú môže politik dať. Je čas prestať sa báť ľudí a nechať ich rozhodnúť o vlastnej budúcnosti.
Je „výpalné“ vo forme dávok naozaj lacnejšie?
Mnohí si povedia: „Nechajme ich v osadách na dávkach, máme pokoj.“ Realita? Výdavky na pomoc v hmotnej núdzi a ušlý potenciál na trhu práce stoja štát milióny. Španielsko aj Nemecko dávky prísne podmieňujú – ak dieťa nejde do školy, podpora sa kráti. U nás dávky konzervujú biedu, v zahraničí sú nástrojom kontroly, čo potvrdzujú aj správy Európskej komisie o inklúzii Rómov.
Bojíte sa, že vám „niekto“ nasťahuje susedov z osady?
Tento model je presným opakom Luníka IX. Luník bol socialistický experiment hromadného sťahovania bez pravidiel. „Španielska cesta“ stojí na tvrdej zásluhovosti a rozptyle rodín, ktoré preukážu schopnosť fungovať. Priama demokracia zaručí, že pravidlá si nastavia sami občania cez sfunkčnené referendum, aby už nikto nedoplácal na chyby štátu.
Rómska otázka nie je neriešiteľný problém, je to len problém, ktorý doteraz nikto nechcel riešiť poctivo. Príklady zo Španielska či Nemecka nám ukazujú, že poriadok, zásluhovosť a integrácia fungujú, ak sa im dá jasný systém. My v OZ Priama Demokracia veríme, že kľúč k tomuto systému nedržia politici v Bratislave, ale občania v regiónoch.
Sfunkčnené referendum a Občianska rada sú nástroje, ktoré konečne premenia „rómsky problém“ na príležitosť pre moderné a bezpečné Slovensko. Otázka pre rok 2027 teda neznie, či sa to dá, ale ktorá politická sila nájde odvahu prestať sa báť vlastných občanov a vráti im moc rozhodovať o ich budúcnosti.
Pridajte sa k nám, my hľadame riešenia, ktoré fungujú!
