Čile sa chce zbaviť ústavy, ktorá sa datuje od diktatúry Augusta Pinocheta. Diskusia o novom demokratickom základnom zákone prebudila čílsky záujem o krajinu na druhom konci sveta – Švajčiarsko. Deti švajčiarskych emigrantov – v Čile aj vo Švajčiarsku – za to čiastočne ďakujú.
Tento obsah bol zverejnený 25. októbra 2020 – 11:00, na
Ricardo Santana pracuje v anonymnej kancelárskej budove v čílskom hlavnom meste Santiago. Vo veku 32 rokov je štátnym zamestnancom na finančnom oddelení čílskeho ministerstva zahraničia.
Dohliada na činnosť diplomatických služieb týkajúcich sa Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, APEC. Vyrastal v provincii Patagónia na juhu Čile, známej tiež ako Tierra del Fuego – riedko osídlený pás latinskoamerického územia, ktorý je najbližšie k južnému pólu.
„Keď som sa narodil, Pinochet už bol na odchode,“ hovorí Santana. Krátko po narodení Santany 56% Čílanov hlasovalo proti predĺženiu funkčného obdobia diktátora v historickom referende 5. októbra 1988. Pinochet sa chopil moci po krvavom vojenskom puči proti demokraticky zvolenému prezidentovi Salvadorovi Allendemu v roku 1973.
Čile – krajina dlhá viac ako 4 000 kilometrov vklinená medzi Andy a Tichý oceán – sa odklonila od cesty k demokracii, ktorú v tom čase užívalo mnoho ďalších krajín s autoritárskymi vodcami.
Tri desaťročia stagnácie
Na rozdiel od mnohých bývalých komunistických štátov vo východnej Európe alebo od predchádzajúcich vojenských diktatúr ako Južná Kórea a Taiwan sa v Čile veľa nezmenilo ani potom, čo ľudia prinútili Pinocheta rezignovať a uskutočnili sa demokratické voľby. „Pinochetova ústava z roku 1980 je stále v platnosti dodnes,“ hovorí Santana. „Ale dúfajme, že nie oveľa dlhšie,“ dodáva.
V záväznom referende 25. októbra rozhodne takmer 15 miliónov čilských voličov o tom, či by mala byť vymenená ich preddemokratická ústava. V druhom referende sa rozhodne, kto by mal pripraviť novú ústavu.
Existujú dve možnosti: po prvé, mala by byť navrhnutá novou zmiešanou radou, z ktorej polovica bude zložená z členov parlamentu a polovica občanov špeciálne vybraných pre túto rolu. Alebo po druhé, že v priamych voľbách by sa mala zvoliť nová ústavná občianska rada pozostávajúca z rovnakého počtu mužov a žien. Ta by bola prvou v demokratickej politike na celom svete.
Švajčiari v Južnej Amerike
Podľa oficiálnych štatistík (2019) je v Južnej Amerike registrovaných asi 46 418 štátnych príslušníkov Švajčiarska. Z toho 5 490 žije v Čile. Po Brazílii a Argentíne je to tretia najväčšia švajčiarska komunita v regióne.
Mladá generácia si vyžaduje väčšie slovo
„Konečne dostávame skutočnú príležitosť na zmenu,“ hovorí Santana. Patrí k mladej generácii Čiľanov, ktorej sa už dlhší čas opakovane sľubujú zásadné reformy – napríklad v silne privatizovanom vzdelávacom systéme – bez toho, aby sa niečo zásadné zmenilo. To je jeden z dôvodov opakovaných nepokojov mládeže a protestných hnutí za posledných desať rokov.
Tie boli brutálne zrušené políciou, ktorá je stále vysoko militarizovaná – ide o dedičstvo Pinochetovej éry. Aj teraz, tesne pred ústavným referendom, protestujú mladí ľudia v celej krajine a požadujú väčšie slovo v tom, ako je krajina riadená.
Všeobecne sa očakáva, že voliči budú hlasovať za novú ústavu aj za novú ústavnú občiansku radu, ktorá bude zvolená začiatkom budúceho roka. Mnoho ľudí v krajine však už teraz uvažuje o krok ďalej. Zahŕňajú Santanu, ktorej druhé priezvisko je Friedli. „Starí rodičia mojej matky emigrovali z Marbachu v oblasti údolia Rýna v St. Gallen do Patagónie,“ hovorí Santana. Ale ako prisťahovalec štvrtej generácie už nemá právo na švajčiarske občianstvo.
Aj napriek tomu v súčasnej diskusii o budúcej podobe novej čilskej ústavy čerpá inšpiráciu z domova svojich predkov, vzdialeného takmer 15 000 kilometrov. „Primárne sa zaujímam o občianske práva, ktoré ponúka priama demokracia,“ hovorí mladý štátny zamestnanec.
„Švajčiarsko je inšpirácia“
Santana, Patagónec so švajčiarskymi a chorvátskymi koreňmi, nie je sám. Novú platformu Vinculante.cl založila skupina mladých čilských IT špecialistov a odborníkov odhodlaných podporovať participatívnu a priamu demokraciu v Čile.
„Nadchádzajúci proces prípravy novej ústavy je príležitosťou,“ hovorí Norbert Bilbeny, jeden z iniciátorov Vinculante. „Skúsenosti Švajčiarska s občianskymi právami sú pre nás obrovskou inšpiráciou a referenčným bodom.“ Cieľom je posilniť poznatky o možnostiach, ktoré pre Čile ponúka moderná priama demokracia. Ambicióznym cieľom organizácie je dosiahnuť to skôr, ako začne pracovať ústavná rada. Stane sa tak na jar – alebo presnejšie, keď v Čile začne jeseň.
Dlhodobí pozorovatelia čilskej politiky sú však skeptickí. Eduardo Schindler, kedysi finančný expert v Santiagu, žil od začiatku 80. rokov vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku, kde prijal občianstvo, sa účasťou v priamej demokracii naučil vážiť si a uplatňovať občianske práva. Schindler bol natoľko nadšený z priamej demokracie, že sa opakovane pokúšal vyvolať podobné nadšenie medzi svojimi starými kolegami a kontaktmi na opačnej strane sveta.
„Ale za posledných 30 rokov politická elita v Čile nevynaložila nijaké úsilie na posilnenie postavenia svojich občanov,“ dodáva na záver. Schindler porovnáva čilsky ľud s dospelým, ktorého matka ho stále oblieka do detských šiat.
Priepasná priepasť bohatstva
Schindler, ktorý teraz žije v Kilchbergu pri Zürišskom jazere, tvrdí, že jeho domovskú krajinu sužujú obrovské sociálne rozdiely. „V porovnaní s ostatnými latinskoamerickými krajinami máme veľmi vysoko rozvinutú a konkurencieschopnú ekonomiku. Ale naša demokracia zostáva v kolíske, “hovorí.
Rozdiel je obzvlášť veľký v rozdelení bohatstva. Viac ako polovica z 19 miliónov Čiľanov si musí vystačiť s menej ako 500 CHF (553 dolárov) mesačne.
Rozhodujúce bude, ako sa bude riešiť otázka demokracie počas dvoch rokov pred plánovaným konečným referendom o novej ústave. A to nielen čilskými orgánmi, ale aj jej obyvateľmi. Santana zdôrazňuje, že „demokratické Čile je možné len vtedy, ak sa staneme spravodlivejšou a rovnocennejšou spoločnosťou.“