V predchádzajúcich článkoch sme informovali o dianí v Čile, kde si občania vynútili protestami zmenu ústavy podľa návrhu referendom ustanovenej občianskej ústavnej rady (ústavný konvent).

Podľa BBC správy z 5. septembra 2022 sa dozvedáme podrobnosti ako to dopadlo a čo sa bude diať ďalej.

Voliči v Čile drvivou väčšinou odmietli novú ústavu, ktorá mala nahradiť ústavu vypracovanú za vojenskej vlády generála Augusta Pinocheta.

V referende takmer 62 % hlasovalo proti progresívnemu návrhu.

Rozpätie porážky je oveľa väčšie, ako naznačovali prieskumy verejnej mienky.

Čilský prezident Gabriel Boric, ktorý novú ústavu podporil, uviedol, že bude spolupracovať s Kongresom a občianskou spoločnosťou na vytvorení „nového ústavného procesu“.

„Musíme počúvať hlas ľudu“, ktorý podľa neho zjavne nebol spokojný s návrhom ústavného konventu.

Povedal, že bude pokračovať v práci na dosiahnutí návrhu, ktorý by nás „naplnil dôverou a všetkých nás zjednotil“.

Proces nahradenia ústavy z éry vojenskej vlády Čile sa začal pred tromi rokmi po masových protestoch, ktoré otriasli národom, ktorý sa bežne považuje za útočisko stability v regióne.

Takmer 80 % Čiľanov hlasovalo za nahradenie starej ústavy v referende v októbri 2020.

Ale nový dokument, ktorý vypracoval ústavný konvent, ktorého členov vybrali voliči, sa pre mnohých ukázal ako príliš radikálny.

Teraz zamietnutý návrh by tiež zmenil mnohé čilské inštitúcie, napríklad nahradil Senát komorou regiónov.

Zahŕňalo aj kľúčové požiadavky ženských skupín, ako je právo na potrat a zákonná požiadavka, aby ženy zastávali aspoň 50 % pozícií v oficiálnych inštitúciách.

Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky predpovedali „nie“, prevažné odmietnutie – 61,9 % proti v porovnaní s 38,1 % za novú ústavu – je pre prezidenta Borica fackou do tváre.

Tento 36-ročný vodca sa dostal k moci po masových protestoch a jeho mladistvý ľavicový kabinet sľúbil, že prepracuje čilské inštitúcie.

Ale takmer po šiestich mesiacoch svojho prezidentovania a po ráznej porážke ústavy, ktorú podporil, sa od neho teraz očakáva, že urobí zmeny vo svojom kabinete, aby priviedol umiernenejších a politicky skúsenejších politikov.

Analytici si myslia, že skutočnosť, že hlasovanie bolo povinné, znamenalo, že voliči, ktorí mali o texte čo i len malé pochybnosti, ho odmietli v nádeji, že nová verzia sa im bude viac páčiť.

Monica, volička v hlavnom meste Santiago, pre tlačovú agentúru AFP povedala: „Čile potrebuje zmenu, ale nepotrebuje komunizmus, a o to sa tento proces pokúšal. Vytvoril nerovnosť a rozdelenie v Čile.“

José Burgar povedal agentúre AFP, že si myslí, že by sa dal dosiahnuť lepší text: „Môžem vás ubezpečiť, že zmeny sú potrebné, nepochybne k zmenám dôjde, ale potom potrebujeme dobrú ústavu, ústavu, ktorá nás všetkých reprezentuje.“

Niektorí ľudia vyšli do ulíc Santiaga, aby oslávili odmietnutie ústavy.

Prezident Boric povedal, že teraz bude pracovať na dosiahnutí „textu, ktorý bude zahŕňať ponaučenia z procesu a získa si veľkú väčšinu občanov“.

Zatiaľ však nie je jasné, ako bude proces prekresľovania predlohy vyzerať a ako dlho môže trvať, kým príde s novým textom.