Čiľania sa nevzdávajú, po referende v septembri 2022, kedy neodsúhlasili zmenu ústavy sa poučili a pokračujú opäť občanmi novozvolenou Občianskou radou (ústavným konventom), ktorá vypracuje návrh ústavy spolu s odborníkmi a občania ju budú môcť v decembrovom referende schváliť.
Podľa článku uverejnenom 11. 01.2023 (AQ editors), kongres Čile schválil 11. januára 2023 návrh zákona, ktorým sa začína nový proces, ktorý má nahradiť ústavu krajiny z Pinochetovej éry. Návrh zákona teraz poputuje prezidentovi Gabrielovi Boricovi, aby ho podpísal. Vlani v septembri 62 % voličov odmietlo navrhovanú ústavu kvôli kritike dokumentu a samotného ústavného procesu. Tento nový proces privedie voličov k volebným urnám dvakrát v tomto roku: Najprv v máji zvoliť 50-člennú ústavnú radu, ktorej úlohou bude vypracovať dokument včas do decembrového referenda o navrhovanej ústave.
AQ požiadala pozorovateľov, aby sa podelili o svoje dojmy z nového plánu a aký druh ústavy by mohol priniesť.
Javier Couso, profesor na Universidad Diego Portales a na univerzite v Utrechte v Holandsku:
Štyri mesiace po ráznom odmietnutí novej ústavy v septembri 2022 a po mučivých rokovaniach zahŕňajúcich takmer všetky politické strany Kongres konečne schválil druhý ústavný proces. Tentoraz bude návrh novej ústavy vykonávať ľudovo volený orgán a skupina odborníkov, ktorých určí Kongres. V marci začne skupina expertov pripravovať návrh novej ústavy a v júni tento návrh prevezme volený orgán s 50 členmi a päť mesiacov bude pracovať na konečnom návrhu. Tento text potom posúdi skupina expertov a v decembri ho predloží čilskému ľudu na ratifikáciu.
Aj keď je tento proces zložitý, je pravdepodobnejšie, že uspeje ako ten predchádzajúci, a to z dôvodu získaných ponaučení, ako aj z toho dôvodu, že sa predpokladá, že vytvorí mierny text. Väčšina pozorovateľov skutočne očakáva kratší, menej programový dokument, ktorý – práve z tohto dôvodu – bude pravdepodobnejšie schválený v referende. Napriek tomu sa kritici z radikálnej ľavice obávajú, že tento proces môže byť príliš elitársky. Optimistickejší pozorovatelia vidia tento nový ústavný proces ako spôsob, ako posilniť demokraciu v krajine, ktorá má už viac ako tri roky inštitucionálne problémy.
María Jaraquemada, výkonná riaditeľka Chile Transparente
Akokoľvek neuveriteľne to môže znieť, Čile si razí cestu k novému ústavnému procesu v roku 2023. Napriek nízkej úrovni dôvery v Kongres (8 %) a politické strany (4 %) takmer všetky strany zastúpené v Kongrese (tentoraz Komunistická strana a všetci členovia Frente Amplio, koalícia prezidenta Borica) boli súčasťou dohody uzavretej v decembri. Dokonca aj niektoré politické hnutia vytvorené počas predchádzajúceho procesu (ako Amarillos a Democratas) podpísali novú dohodu, aby to umožnili. Je to znak toho, že ich oddanosť procesu pokračovala aj po nečakane silnom odmietnutí návrhu 62 % voličov v septembrovom referende.
O novom procese sa rokovalo takmer 100 dní a zahŕňalo ponaučenie z predchádzajúceho. Pravdepodobne to povedie k lepšiemu výsledku a dokumentu, ktorý je uprostred medzi návrhom predsedníčky Bacheletovej z roku 2018 a návrhom, ktorý bol nedávno zamietnutý. Na vytvorenie legitímnosti a dôvery občanov bude dôležité, aby členovia expertnej komisie (24 osôb nominovaných Kongresom) neboli vnímaní ako kontrolovaní Kongresom alebo ako osoby v konflikte záujmov. Podobne je kľúčové, aby sa ústavná rada (50 ľudovo volených členov) nezapájala do neustálych bojov alebo sporov. Ľudia sa pravdepodobne budú o tento proces menej zaujímať, keďže ide o akési „ústavné vyčerpanie“. Aby sa predišlo novému zlyhaniu, s najväčšou pravdepodobnosťou prevládnu obozretné postoje nad extrémnejšími názormi.
Patricio Navia, profesor liberálnych štúdií na NYU a profesor politických vied na Universidad Diego Portales
Druhý pokus o písanie ústavy v Čile má všetky druhy bezpečnostných opatrení. Volený orgán bude obmedzený v tom, čo môže robiť, obmedzený 12-bodovým súborom zásad, ktoré musí dodržiavať, a dvoma nevolenými orgánmi: 24-členným výborom expertov, ktorý bude mať právo veta na to, čo sa napíše. do nového textu a 14-člennou komisiou právnikov, ktorá môže upraviť aj znenie textu tak, aby bolo v súlade s čilskou právnou tradíciou. Pravidlá sú napísané tak, aby boli trvalé. Očakáva sa teda, že nová ústava bude nudným dokumentom, akým ústavy bežne sú. Pravdepodobne tu bude dlhá kapitola sociálnych práv, inkluzívneho jazyka a uznania domorodých obyvateľov.
Robert L. Funk, odborný asistent politológie na Fakulte vlády Čilskej univerzity a partner v poradenskej spoločnosti Andes Risk Group
Zdá sa, že konsenzus je taký, že nová ústavná dohoda zohľadňuje niektoré excesy predchádzajúceho procesu, čím poskytuje určité limity pre nadchádzajúce diskusie. Keďže dohoda vzišla z diskusií medzi stranami, tieto limity možno považovať za minimálny konsenzus – takmer spoločenskú zmluvu – o tom, ako by mala vyzerať inštitucionálna štruktúra Čile. Limity okrem iného podčiarkujú dôležitosť dvojkomorového kongresu a význam exekutívnej kontroly fiškálnych výdavkov. Zmeny vykonané v samotnom procese – napríklad odlišný použitý volebný systém a úloha, ktorú bude zohrávať výbor expertov – sa zároveň snažia posilniť úlohu politických strán a znížiť vplyv nezávislých,
Hoci si myslím, že návrh nového ústavného procesu je vylepšením toho predchádzajúceho, som mierne agnostický, pokiaľ ide o výbor expertov a jeho schopnosť skutočne ovplyvňovať diskusiu. Okrem toho väčšina z týchto „expertov“ budú ľudia s politickými skúsenosťami alebo akademici s nejakým druhom straníckej príslušnosti, takže výbor by sa mohol stať o niečo viac než len mechanizmom, ktorý poskytuje pozlátko akademickej legitimity na tom, čo bude v konečnom dôsledku stále politický proces.
(zdroj: Americas quarterly)
Súvisiace články:
Čilská ústava: Voliči v referende vo väčšine odmietajú radikálne zmeny ústavy
Čilské hlasovanie o ústave ponúka okno do demokratickej budúcnosti
Čile – Zmenu ústavy vykoná Občianska ústavná rada