V Čile sa 17.decembra 2023 konalo druhé referendum o zmene ústavy s účasťou 85% voličov. Obyvatelia v ňom s 55,76 percentami odmietli návrh ústavy, ktorý vznikol počas ústavodarného procesu v tom istom roku. Ústava z čias Pinocheta z roku 1980 teda zostáva v platnosti. Tomuto referendu predchádzalo prvé referendum v roku 2022
História prvého Ústavodarné zhromaždenie vytvorené na zmenu ústavy a hlasovanie o nej v referende
1Od konca diktatúry v Čile došlo k niekoľkým pokusom nahradiť alebo zreformovať Pinochetovú ústavu z roku 1980. V roku 2005 za prezidenta Ricarda Lagosa došlo k ďalekosiahlym reformám. Prezidentka Michelle Bachelet sa tiež pokúsila v rokoch 2015 až 2018 do značnej miery zreformovať ústavu. Po krvavých protestoch v Čile v roku 2019, ktoré boli primárne za väčšiu sociálnu rovnosť, zazneli aj výzvy na novú ústavu. Najmä neoliberálny ekonomický systém zakotvený v ústave, ako aj vzdelávací a dôchodkový systém boli terčom požiadaviek na reformu. Prezident Sebastián Piñera potom oznámil, že sa bude konať referendum o vytvorení ústavodarného zhromaždenia. Zákon číslo 21 200 z 24. decembra 2019 vytvoril oficiálne podmienky pre ústavodarné zhromaždenie. V referende o vytvorení ústavodarného zhromaždenia 25. októbra 2020 sa hlasovalo o dvoch otázkach:
- Chcete novú ústavu?
- Aké zhromaždenie by malo napísať novú ústavu?
Pri druhej otázke bola voľba: buď vytvoriť čisto Ústavodarné zhromaždenie, ktorého všetci členovia by mali byť priamo volení ľudom, alebo zmiešané Ústavodarné zhromaždenie, ktorého 50 % členov by malo byť priamo volených ľudom, zostatok z 50 % členov Kongresu (napr. v Írsku sa to neosvedčilo, avšak nešlo o voľby, ale o náhodne vylosovanych obcanov – pozn. autora článku). Na referende 78,31 % voličov hlasovalo za novú ústavu a 79,18 % voličov hlasovalo za čisté Ústavodarné zhromaždenie. Ustanovujúce zastupiteľstvo by malo mať 155 poslancov. Pozostávalo z rovnakého podielu žien a mužov. 17 miest bolo vyhradených pre zástupcov pôvodných obyvateľov Čile. Voľby poslancov ustanovujúceho zhromaždenia sa uskutočnili 11. apríla 2021. Najviac hlasov získala pravicová konzervatívna koalícia. Celkovo sa ako víťazi volieb ukázali ľavicové a nezávislé sily. Čilské obyvateľstvo požadovalo viac demokracie a menej centralizmu. Viacerí poslanci si pri písaní novej ústavy zobrali za vzor Švajčiarsko.
3Nová ústava Čile obdobne ako Švajčiarska predpokladala ľudovú iniciatívu na zmenu ústavy o ktorej budú občania hlasovať v referende. V oboch ústavách môžu občania navrhnúť zmenu ústavy, o ktorej budú ľudia hlasovať. Vo Švajčiarsku musia byť do 18 mesiacov vyzbierané podpisy od 2 % oprávnených voliť. V novej čilskej ústave je prekážka podstatne vyššia. Tam musí 10 % oprávnených voliť iniciatívu podpísať do 180 dní. Fakultatívne (nepovinné) referendum: Vo Švajčiarsku aj v návrhu novej čilskej ústavy existuje možnosť pre občanov zbierať podpisy proti zákonu prijatému parlamentom. Ak sa v lehote vyzbierajú potrebné podpisy, ľudia by mali o zákone hlasovať. Vo Švajčiarsku to vyžaduje podpis 1 % oprávnených hlasovať do 100 dní od zverejnenia textu zákona. S novou ústavou nie je v Čile žiadne časové obmedzenie. Jednoducho 5 % oprávnených hlasovať musí referendum podporiť podpisom. Referendum v Čile sa však nemožno použiť na zákony, ktoré upravujú štátny rozpočet a dane. Obligatórne referendum o zmene ústavy: Vo Švajčiarsku, ak chce parlament zmeniť ústavu, je o tom vždy referendum. Platí to aj pre vstup do medzinárodných organizácií ako OSN alebo Európska únia. V novej čilskej ústave môže parlament vykonávať zmeny v ústave dvojtretinovou väčšinou . Ak však so zmenou ústavy súhlasia len štyri sedminy parlamentu, ľudia musia o ústavnej zmene rozhodnúť hlasovaním. Legislatívna iniciatíva: Nová čilská ústava tiež dáva občanom právo zbierať hlasy pre nový legislatívny návrh. Keď budú potrebné podpisy pohromade, parlament sa tým musí zaoberať. Na tento účel musia 3 % oprávnených voliť podpísať iniciatívu do 180 dní. Táto forma legislatívnej iniciatívy vo Švajčiarsku neexistuje (stačí im na to príslušné referendom).
Ďalej 16 regiónov krajiny má dostať od centrálneho štátu výrazne väčšiu autonómiu a podľa švajčiarskeho vzoru vznikne „Komora regiónov“, teda Rada štátov. Bez ohľadu na počet obyvateľov budú regióny zastúpené v tejto malej komore s rovnakým počtom zástupcov. Presné číslo by mala určiť nadchádzajúca právna reforma. Navyše, podľa návrhu ústavy by sa Čile malo odteraz považovať za mnohonárodný štát. Návrh, ktorý ostro kritizuje opozičná strana, pretože je v rozpore s myšlienkou spoločného života jedného človeka v jednom štáte. Podľa návrhu by mali rôzne národy – teda pôvodné obyvateľstvo a čilské obyvateľstvo – žiť v spoločnom štáte. Tento koncept sa už uplatnil v nových ústavách Bolívie a Ekvádoru. Zarate však zdôrazňuje: „Stále sme hovorili o Švajčiarsku; aj tam sa rôzne národy rozhodli žiť spolu a stále si zachovávajú rôzne jazyky a životný štýl.“
Následne zvolené Ústavodarné zhromaždenie potom v rokoch 2021 až 2022 vypracovalo novú ústavu Čile, ktorú však v ďalšom referende 4. septembra 2022 odmietlo vyše 60 percent obyvateľov. Navrhovaná ústava, čelila „intenzívnej kritike, že je príliš dlhá, príliš ľavicová a príliš radikálna“, Čilského profesora práva Javiera Cousa, ktorý zastáva katedru na univerzite v Utrechte, to neodrádza: „Čilský ústavný proces je tak či onak krokom k väčšej demokracii, čilské obyvateľstvo chce väčšiu účasť a existujú krajiny zapojené ako Švajčiarsko je toho najlepším príkladom.“
História druhého Ústavodarné zhromaždenie vytvorené na zmenu ústavy a hlasovanie o nej v referende
3V nasledujúcich mesiacoch sa strany zastúpené v Čilskom národnom kongrese dohodli na začatí ďalšieho procesu tvorby ústavy. Tento sa od prvého procesu líšil niekoľkými kľúčovými vlastnosťami. Prvý návrh vypracovala komisia odborníkov v období od marca do mája 2023. 7. mája 2023 si čilské obyvateľstvo zvolilo členov Ústavnej rady, ktorá na základe návrhu odbornej komisie vypracovala návrh, o ktorom sa napokon hlasovalo v máji až novembri 2023. Predsedníčka Ústavnej rady Beatriz Hevia odovzdala 7. novembra 2023 návrh ústavy prezidentovi Gabrielovi Boricovi, ktorý o ňom vyhlásil referendum na 17. decembra 2023.Otázka na hlasovanie zodpovedala zneniu, ako je uvedené v článku 159 súčasnej ústavy z roku 1980:
„Ste za alebo proti textu novej ústavy?“
Väčšina politických strán dala odporúčania na hlasovanie. Za prijatie ústavy hlasovala najväčšia opozičná aliancia Čile Vamos a pravicovo-extrémistická Republikánska strana , ktoré spolu tvorili väčšinu v Ústavnej rade. Stranícke aliancie vládnej koalície Apruebo Dignidad a Socialismo Democratico odporúčajú návrh zamietnuť. Prezident Boric však svoje správanie pri hlasovaní verejne nekomentoval. Na oboch stranách boli aj občianske združenia. V rámci diskusie o hlasovaní bolo obom stranám umožnené propagovať svoje postoje v televízii v určených časoch.
4Z výsledku mnohí Čiľania vyjadrili nedôveru a rozčarovanie z tohto procesu po rokoch polarizácie a politických bojov. Nina Vidal (65), sekretárka v pobrežnom meste Valparaiso v nedeľu uviedla, že sa inšpirovala prvým referendom, ale v druhom referende stratila dôveru. „Úprimne som si myslela, že sa veci zmenia,“ povedala prvýkrát po odovzdaní hlasu. „Ale bohužiaľ, nič sa nemení.“
Boric zopakoval, že jeho vláda sa nebude usilovať o tretie prepisovanie a prostredníctvom zákonodarného zboru pokročí v dôchodkovej a daňovej reforme. „To, čo občania požadujú, je lepšia schopnosť dialógu, konsenzu, ale predovšetkým akcie,“ povedal Boric.
Zdroj:
1Wikipedia: Ústavodarné zhromaždenie Čile
2 Wikipedia: Referedum v Čile 2023
3swissinfo.ch: Na mysli Švajčiarsko: Cesta Čile k priamejšej demokracii
4Reuters: Čiľania odmietajú konzervatívnu ústavu…