15 november 2011
Vždy, keď niekoho počujem chvastať sa, že „Amerika (USA) je tá najúžasnejšia krajina na svete“, chcem sa ho opýtať, „Bol si už niekedy vo Švajčiarsku?“
Nuž, ja áno. Raz som tam strávil celý týždeň. Bolo to veľmi nudné. Žiadna vojna, žiadna medzinárodná kríza, ani zločinnosť – nič z toho, čo by dodalo tú správnu príchuť životu vášnivých ľudí, ako sme my. Nikto ani nevedel, kto bol prezidentom tejto krajiny. Švajčiari ani nikdy nemali ohromného prezidenta. Ich národný hrdina je stále ten chlapík s kušou a za národnú zábavu považujú jódlovanie.
Nemienim tu predniesť kacírsky návrh, že Švajčiarsko je „najúžasnejšia krajina na svete“, ale dá sa opodstatnene tvrdiť, že je tou najrozumnejšou. O Švajčiarsku by sa za posledných 1000 rokov nenapísalo toľko dejín ako o väčšine afrických krajín za posledné pokolenie. Veď poznáte tú starú čínsku kliatbu: „Nech žijete v zaujímavých časoch“. Švajčiari nemajú v pamäti nič také. Oni majú len tradíciu nerobiť dejiny.
Švajčiarsko sa nezúčastnilo dvoch svetových vojen, za čo je nenávidené typom ľudí, ktorí si myslia, že vojna je povinnosť. Švajčiari sa však domnievajú, že zvyšok sveta si môže užívať vzájomné krviprelievanie celkom dobre aj bez nich. Nikdy nevstúpili do OSN, NATO, či EÚ. Sú celkom spokojní tvrdo pracovať v ústraní Álp, zatiaľ čo Američania prekročia dva oceány – zároveň, ak treba – aby sa dostali do dobrej vojny. Švajčiari nemajú ani pluky vojakov, ani vojnové lode či ponorky, a ani vojenské základne po celom svete. A žiadne atómové zbrane.
Skrátka, Švajčiari sú to, čo správne rozmýšľajúci ľudia zvyknú volať „izolacionisti“. Tvrdohlavo si udržujú svoju nezávislosť, čo malo za následok, že v 20-tom storočí strašne veľa Švajčiarov nezomrelo násilnou smrťou. A mimochodom, Švajčiari nie sú postihnutí terorizmom. Osama bin Láden o Švajčiarsku asi ani nepočul – pokiaľ si tam neschoval svoje peniaze. Možno to nie „najúžasnejšia krajina na svete“, ale Švajčiarsko nikto nenazýva „Veľkým Satanom“.
Niežeby Švajčiari neboli pripravení sa brániť. Muži sú zo zákona povinní slúžiť v milíciách a držať v ich domoch zbrane. [ Je zaujímavé, že vo Švajčiarsku majú možno ešte väčší počet zbraní na obyvateľa než v USA, ale nikto tam nestrieľa po svojich spolužiakoch či bývalých kolegoch. FN ] Ale keď Švajčiari povedia „obrana“, oni tým myslia obrana – nie impérium, nie Nový Svetový Poriadok, nie svetové „vodcovstvo“.
Majú federálny system vládnutia, a vo Švajčiarsku, čuduj sa svet, federálny stále znamená decentralizovaný. Každý kantón si cení svoju nezávislosť. Prezident krajiny má nepatrnú moc a málo príležitostí na dosiahnutie „významnosti“. Švajčiarsky Frank je jedna z najstabilnejších mien sveta. Švajčiarske banky majú najbezpečnejšie trezory na svete.
Prirodzene, krajinu, ktorá je slobodná, mierumilovná a prospievajúca, nemožno nechať, len tak, na pokoji. Pred pár rokmi sa ozývali výkriky proti Švajčiarsku, ako skladu „nacistického zlata“. Vysvitlo však, že išlo o podvod, o pokus vydierať Švajčiarov. Dali im na výber – porozdávať miliardy dolárov, alebo čeliť medzinárodnej hanbe a sankciám. Neskôr sa preukázalo, že nacistické zlato bol len výmysel a tie obvinenia len opovrhnutiahodnou pošpiňovacou kampaňou.
Nezávislosť je vždy nenávidená internacionalistami a tými, čo chcú všetko usmerňovať. Pápežstvo je nenávidené, pretože pápež – na rozdiel od politikov a novinárov – sa vraj nedá ani kúpiť, ani zastrašiť. Švajčiarsko je nenávidené, pretože sa vytrvalo vyhýba „medzinárodnej komunite“. Poukázal by som aj na iné oslňujúce príklady odporu nátlakom internacionalizmu – keby som si na nejaké mohol spomenúť.
Švajčiarsko sa teší z takých dejín o akých si jedného času robili nádeje Američania. No zatiaľ čo obyvatelia USA boli vtiahnutí do hádok Starého Sveta – od ktorých sa už v minulosti snažili utiecť – Švajčiarsku sa vlastne podarilo odpútať od svetových sporov bez toho, aby opustili Európu. Ak vo Švajčiarsku hľadáte nejaké vzrušenie, budete si ho musieť zaobstarať sami, štát vám ho neposkytne. Dá sa to zhrnúť a povedať inak – Švajčiarsko je krajina, kde umrelo viac ľudí pri lyžiarskych nehodách, než vo vojnách.
Príbeh Švajčiarska je ten najväčší politický úspech moderného sveta, no nikdy o ňom nepočujeme. Prečo? Pretože zahanbuje všetky ostatné štáty. Väčšina vládcov chce „zamerikanizovať“ svoje krajiny. Keby sa skutočne starali o dobro svojich občanov – ich životy, slobodu, majetok a všetko, čo s tým súvisí – snažili by sa svoje krajiny „pošvajčiariť“. Je to znak našej doby, že som nútený vymýšľať takéto prepotrebné sloveso.
Joe Sobran je americký novinár a spisovateľ. Viac na www.griffnews.com, alebo píšte na info@sobran.com.