Nefunkčné referendum na všetkých úrovniach správy (vysoký prah podpisov pod petíciu a 50% kvórum účasti),  prinieslo Slovensku bezbrehú, nekontrolovateľnú moc a beztrestnosť zvolených zástupcov bez spätnej väzby medzi občanmi a politikmi. To sa prejavilo korupciou (kauza Gorila a následné protesty 2012 a desiatky iných), extrémizmom, nedôstojnými dôchodkami, chudobou spojenou s exekúciami vedúcou k veľkej  nespokojnosti občanov.  Ak chceme mať na Slovensku demokraciu, inštitút referenda musí byť funkčný. Ak sa má naplniť článok 2 Ústavy SR definujúci demokraciu:  … všetka moc pochádza od občanov…, potom posledné slovo musia mať občania a nie nimi zvolení zástupcovia. 

Opozičné parlamentné strany podali mnoho návrhov novelizácie ústavných a správnych zákonov k sfunkčneniu referenda na všetkých úrovniach správy, ale ani jeden neprešiel do druhého čítania. 

Čo bolo však v silách občanov zvrátiť túto situáciu?:

Od marca 2012 prebieha občianska iniciatíva – zber podpisov pod dvojpetíciu Za lepšie Slovensko vedúcu do NR SR a prezidentovi k vyhláseniu referenda s najdôležitejšou hlasovacou otázkou zrušenia povinnej účasti 50% a zníženia počtu podpisov pod petíciu.

Občianské združenie Priama demokracia s viacerými občianskymi organizáciami a aktivistami sa na jeseň 2015 stretávalo a vypracovalo v spolupráci parlamentnými ústavnými právnikmi pod gesciou poslanca parlamentu Igora Hraška (OĽaNO) novelizácii ústavných zákonov v prospech sfunkčnenia referenda, ktoré sa od roku 1993 jasne ukázalo byť nevykonateľné. Návrhy sa okrem  zníženia počtu podpisov a zrušenia kvóra povinnej účasti na referende (z 50% na 0%) týkali aj kampane pred hlasovaním v referende; aby každý občan obdržal pred hlasovaním informačné brožúru zo základnými údajmi k hlasovacej otázke a so za a proti argumentmi, pravidiel poskytovania priestoru iniciátorom a oponentom referenda v médiách a podobne.

Návrh novelizácie ústavného zákona však nakoniec nebol podaný k prvému čítaniu NR SR.