príručke sa venuje najmä miestnemu referendu, ktoré sa vzťahuje na veci verejné v obci alebo v meste. Vysvetľuje, na aké témy sa môže referendum uskutočniť a ako postupovať pri zbere podpisov za vyhlásenie referenda.

Príručku si môžete stiahnuť kliknutím na tu uvedený obrázok, alebo objednať: info@priama-demokracia.sk

Príručka na vykonanie miestneho a krajského (VÚC) referenda

zostavil Peter Beňa

Bratislava 2019

1.vydanie, december 2019

OZ robme to správne, OZ Priama demokracia

Obsah

Úvod – o referende ………………………………………………3

Na aké témy možno organizovať referendum?…….. 4

Na aké témy nemožno organizovať referendum?…. 7

Postup ako pripraviť referendum …………………………8

         1. Zostavenie petičného hárku………………………8

2. Zbieranie podpisov………………………………..10

3. Odovzdanie hárkov………………………………..12

4. Predreferendová kampaň………………………13

5. Vyhlásenie referenda…………………………….14

6. Vykonanie výsledku referenda………………14

Príloha: Petícia za vyhlásenie referenda

 za záchranu obecného parku…………………………..15

Úvod – o referende

Referendum je základným nástrojom demokracie, pomocou ktorého môžu občania – voliči rozhodovať o veciach verejného alebo spoločného záujmu. Na Slovensku sa počas 25 rokov samostatnosti uskutočnilo osem celoštátnych referend a desiatky menších obecných referend. Z celoštátnych referend bolo platné (účasť voličov viac ako 50 %) len jedno, a to referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2003. Za roky 1993až 2018 neprebehlo žiadne referendum na území vyššieho územného celku (VÚC).

Z prieskumu občianskeho združenia Priama demokracia vyplýva, že v rokoch 1993 až 2016 prebehlo na základe zverejnených tlačových správ a oznamov samospráv (zákon však neukladá samosprávam nahlásiť výsledky miestnych a krajských referend Štatistickému úradu SR) 70 miestnych referend, z toho 28 (40 %) referend bolo za odvolanie starostu, ostatných 42 (60 %) referend bolo na rôzne iné témy. Mnohé hlasovania sa týkali napríklad zriadenia priemyselných závodov, ktoré by mali dosah na životné prostredie a zdravie občanov priľahlej obce. Zo 70 uskutočnených referend bolo 26 platných (účasť viac ako 50 % voličov). Celková priemerná účasť voličov bola 34 %.

V tejto príručke sa chceme venovať najmä miestnemu referendu, ktoré sa vzťahuje na veci verejné v obci alebo v meste. Pokúsime sa vysvetliť, na aké témy sa môže referendum uskutočniť a ako postupovať pri zbere podpisov za vyhlásenie referenda. V texte budeme niekedy citovať priamo ustanovenia niektorých zákonov. Citácie budú označené kurzívou a ohraničené úvodzovkami.

Na aké témy možno organizovať referendum?

Miestne referendum a referendum na území vyššieho územného celku sú zakotvené v článku 67 Ústavy SR, ktorý hovorí:

„1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.“

Vykonanie miestneho referenda upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení hovorí, že miestne referendum je jedným zo spôsobov, ako obyvatelia obce vykonávajú samosprávu obce (§ 4 ods. 2). Miestne referendum pritom obec organizuje o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (§ 2a ods. 3 písmeno m). V § 2a ods. 4 písmeno f sa dokonca hovorí o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce.

strana 4

• Je vec, o ktorej chceme vyhlásiť referendum, naozaj dôležitá pre život obce alebo jej rozvoj?
• Je vec, o ktorej chceme vyhlásiť referendum, dôležitá aj pre ostatných obyvateľov obce?
• Keby bolo referendum platné, môže vôbec obec prijať opatrenia, za ktoré sa hlasovalo v referende?

Nikomu neupierame možnosť bojovať za svoje práva a riešiť problémy či dôležité otázky života obce. Ba naopak, povzbudzujeme čitateľa, aby sa zaujímal o veci verejné a pri dôležitých témach sa aj verejne angažoval. Pri témach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, sa aj miestni poslanci snažia zistiť viac podrobností, viac sa stretávajú s odborníkmi, a tak dokážu urobiť lepšie a zodpovednejšie rozhodnutie, ako keby hlasovali o téme, ktorá by nikoho v obci nezaujímala. Na druhej strane je bežné, že niektorí občania riešia na miestnom zastupiteľstve svoje osobné, často susedské spory. Tieto si zaslúžia pozornosť a ak je to možné aj pomoc od vedenia obce, nie sú však témou, o ktorej by sa malo vyhlásiť referendum.

Zákon č. 369/1990 Zb. pozná aj prípady, keď obec musí vyhlásiť referendum. Podľa § 11a tohto zákona ide o:

„a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

1. b) odvolanie starostu,
2. c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov,
3. d) zmenu označenia obce,
4. e) ak tak ustanovuje osobitný zákon.“

Rozoberme si niektoré z týchto prípadov:

   Zlúčiť obce je možné na základe dohody a po súhlase obyvateľov týchto obcí v referende. Rozdelenie obce je možné, ak sa splnia zákonné podmienky na rozdelenie obce a toto rozdelenie schvália jej obyvatelia v referende.

   Odvolať starostu obce možno len v referende. Podľa § 13a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zastupiteľstve:

„Obecné zastupiteľstvo

1. vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak to petíciou požaduje aspoň 30 % oprávnených voličov,
2. môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.“

Občania majú právo sami navrhnúť otázky, o ktorých sa má v miestnom referende hlasovať. Článok 27 Ústavy SR hovorí, že „Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na

strana 5

Pri stanovení témy referenda odporúčame dodržať aj tieto zásady:

• Téma musí byť jasná, zrozumiteľná a musí sa dať vysvetliť 18-ročnej aj 80-ročnej osobe. Obaja budú mať právo v referende hlasovať.
• Musí byť jasné, čo chcete docieliť a aké opatrenia má obec na základe referenda prijať.
• Téma by mala byť aktuálnym problémom v živote obyvateľov obce. Ak téma nikoho nezaujme, na referendum nikto nepríde a bude neplatné.
• K téme musia existovať argumenty, na základe ktorých si budete môcť pripraviť referendovú kampaň.

Príklady tém niektorých uskutočnených miestnych referend:

• zmena názvu obce v obciach Starý Smokovec, Kolárovo, Tešedíkovo;
• výstavba nadregionálnej spaľovne nebezpečného odpadu v obci Nemecká;
• výstavba veterného parku v obci Cabaj-Čápor;
• výstavba malej vodnej elektrárne v obciach Hurbanova Ves, Vlkanová, Eliášovce;
• umiestnenie prevádzky bioplynovej stanice a peletovacej linky v obci Vyšná Šebastová;
• zriadenie prevádzky na spracovanie rôznych druhov odpadu, ako sú plasty, gumy, ojazdené pneumatiky, odpadové oleje a uhlíkové polotovary v Kysuckom Novom Meste;
• zriadenie dočasného utečeneckého tábora pre migrantov v Gabčíkove;
• rozšírenie skládky odpadu v obci Veterná Poruba.

Vykonanie referenda samosprávneho kraja upravuje zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.

Referendum vyhlasuje v tomto prípade zastupiteľstvo VÚC o dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu jeho samosprávy. Referenda sa môžu zúčastniť dospelí obyvatelia obcí, ktoré sa nachádzajú v danom kraji. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov hovorí o dvoch základných možnostiach vyhlásenia referenda.

Prvou možnosťou je referendum o odvolaní predsedu VÚC.

Druhou možnosťou vyhlásenia referenda je petícia 30 % oprávnených voličov, ktorí žiadajú, aby sa rozhodlo o odvolaní predsedu VÚC alebo o iných

strana 6

Na aké témy nemožno organizovať referendum?

Treba pamätať na to, že referendum môže obec vyhlásiť len k takej otázke, o ktorej môže  aj rozhodovať. Nemôžete teda uskutočniť referendum o témach, ktoré:

• sa žiadnym spôsobom netýkajú danej obce,
• týkajú sa inej obce,
• nepatria do kompetencií obce, ale sú v kompetencii samosprávneho kraja, Národnej rady SR, či priamo vlády SR (napr. rozhodnutie o výstavbe diaľnice),
• špeciálnym prípadom je zákaz umiestnenia herní hazardných hier v obci, o ktorom nemožno vyhlásiť referendum. Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách umožňuje realizovať zákaz umiestnenia herní v obci iba na základe petície. A obec môže konať len tak, ako jej to zákon vyslovene dovoľuje.

Postup ako pripraviť referendum

1. Zostavenie petičného hárku
2. Zbieranie podpisov
3. Odovzdanie hárkov
4. Predreferendová kampaň
5. Vyhlásenie referenda
6. Vykonanie výsledku referenda

1. Zostavenie petičného hárku

Keď chcete iniciovať vyhlásenie miestneho referenda alebo referenda VÚC na základe petície 30 % oprávnených voličov v obci alebo kraji, potrebujete zostaviť petičný hárok. Pred jeho zostavením vám odporúčame oboznámiť sa so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (má len niekoľko strán).

Na petičnom hárku je potrebné uviesť:

• Názov petície (krátky, mal by obsahovať slovo „Petícia“).
• Znenie petície:

strana 7

• • • Veľmi stručný popis toho, čo žiadate, ideálne jedna až dve vety. Musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu.
    • Požiadavka miestnemu zastupiteľstvu s uvedením názvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku s uvedením názvu VÚC, aby zastupiteľstvo vyhlásilo referendum s vašimi otázkami.
    • Znenie otázok, ktoré majú byť vyhlásené v referende. Musia byť formulované tak, aby sa dalo na základe otázok rozhodnúť medzi možnosťami ÁNO alebo NIE. Väčšinou sa používa formulácia: „Súhlasíte s tým, aby… ?“
• Kolónky pre údaje a podpisy voličov, ktorí podporujú petíciu za vyhlásenie referenda:
  • • meno,
    • priezvisko,
    • adresa trvalého pobytu: ulica, číslo domu, mesto (možno rozdeliť na viac kolónok),
    • vlastnoručný podpis.
• Petičný výbor (ak bol zostavený), ku každému členovi sa uvedie:
  • • titul, meno a priezvisko,
    • adresa trvalého pobytu: ulica, číslo domu, PSČ, mesto.
• Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej správy (min. 18 rokov veku)
  • • titul, meno a priezvisko,
    • adresa trvalého pobytu: ulica, číslo domu, PSČ, mesto.
    • Súhlas s poskytnutím osobných údajov na účely súvisiace s podaním petície.
    • Adresa, kam môžu občania posielať vyplnené hárky.

Predtým ako petičné hárky dáte hromadne tlačiť, skúste vytlačiť jeden petičný hárok a vypísať ho za celý petičný výbor. Ak sa údaje do kolónok nezmestia, treba vhodne upraviť ich veľkosti. Inak sa môže stať, že voliči budú písať údaje krížom-krážom cez kolónky a pri kontrole sa bude zdať, že niektoré údaje chýbajú a tak môžu byť niektoré podpisy označené za neplatné.

Existuje aj možnosť vytlačiť text petície samostatne a podpisové hárky v takomto prípade budú obsahovať len označenie petície bez samotného textu. Toto však neodporúčame, pretože by sa mohlo stať, že niekomu dáte petíciu prečítať, rozhodne sa ju nepodpísať a odíde bez toho, aby vám text petície vrátil. Bez tohto textu však nemôžete zbierať ďalej podpisy (pokiaľ text nemáte v dostatočnom množstve v zálohe).

Zástupca petičného výboru (osoba určená na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej správy) je dôležitá funkcia. Táto osoba:

• • svojím podpisom overuje všetky petičné hárky pred odovzdaním petície,

strana 8

• • odovzdáva petíciu obci, prípadne vyššiemu územnému celku (aj s protokolom),
  • bude vyzvaná na odstránenie nedostatkov v prípade, že petícia nemá niektoré záležitosti určené zákonom,
  • dostane písomné oznámenie o výsledku vybavenia petície,
  • má právo počas prerokovania petície vystúpiť na obecnom zastupiteľstve, prípadne na zastupiteľstve VÚC,
  • môže na prerokovanie petície prizvať dve osoby, prípadne členov petičného výboru.

Pri tvorbe petície odporúčame zostaviť petičný výbor. Výhodou je, že členovia tohto výboru majú právo vystúpiť počas prerokovania na obecnom zastupiteľstve. Ďalšou výhodou je, že petičný výbor môže pomôcť pospájať sily. Napríklad ak na zbere podpisov pracuje viacero organizácií, členstvo ich vedúcich v petičnom výbore určitým spôsobom zaväzuje členov týchto organizácií, aby sa do petície aktívne zapojili. Ak ide o verejne známe a dôveryhodné osoby, takýto petičný výbor zvyšuje pravdepodobnosť, že občania petíciu podpíšu. Vidia totiž silných a dôveryhodných lídrov, ktorí sa pustili do boja za správnu vec.

Pri tvorbe občianskych petícií je vhodné dbať na apolitickosť členov petičného výboru. Nemali by byť členmi politických strán, ani politických hnutí a taktiež by nemali byť kandidátmi v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Zákon túto požiadavku síce neuvádza, ale na základe skúseností z posledných niekoľkých rokov nepoznáme úspešnú petíciu s politickým pozadím. Všade, kde sa princíp apolitickosti porušil aspoň pri jednom členovi, došlo k vážnym problémom, ktoré neumožnili vyzbierať dostatočný počet podpisov. Vzor petičného hárku nájdete na poslednej strane príručky.

2. Zbieranie podpisov

Zber podpisov a podporu petície upravujú paragrafy 4 a 4a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

   Kto môže zbierať podpisy:

• • Každý, kto dovŕšil 16 rokov veku.
  • Odporúčame zber prostredníctvom dobrovoľníkov, ktorí sú so znením petície stotožnení. Ideálne je spojenie viacerých organizácií, prípadne občianskych združení s veľkou členskou základňou.
  • Vhodné je priame oslovenie známych, aby pomohli so zberom podpisov.
  • Odporúčame malé školenie pre dobrovoľníkov, alebo aspoň informačný letáčik, na základe ktorého budú dobrovoľníci vedieť odpovedať na základné otázky.
• strana 9

• • na verejne prístupnom mieste (nepotrebujete povolenie),
  • na rušných uliciach a námestiach,
  • na kultúrnych akciách organizovaných obcou,
  • ak ide o súkromný pozemok, treba mať aspoň ústny súhlas majiteľa (napr. parkoviská obchodných domov),
  • Neodporúča sa zber na zastávkach MHD, širokých námestiach, ani na akciách rovnakého typu, pokiaľ existuje podozrenie, že na ne chodia tí istí ľudia.

  Kedy je možné zbierať podpisy:

• • Ideálne poobede, keď sa ľudia vracajú domov z práce, prípadne idú na nákupy.
  • Podľa ročného obdobia treba pamätať na západ slnka. V tme pri absencii umelého osvetlenia nevidno na petičný hárok.

  Ako môže dobrovoľník zbierať podpisy:

• • Môže osloviť okoloidúcich ľudí, slušne pozdraviť a poprosiť ich o podpis.
  • Pred podpísaním petície má každý právo si ju poriadne prečítať.
  • Treba sa pripraviť na otázky občanov a odpovedať na ne.
  • Starším ľuďom, ak o to požiadajú, je možné vypísať osobné údaje na petičnom hárku, podpísať sa však musia sami.
  • Pri preberaní petičného hárku treba skontrolovať, či občan čitateľne vypísal všetky kolónky bez použitia skratiek a opakovacích znamienok a najmä či sa podpísal. V prípade, že vypísal údaje nečitateľne, poproste ho, aby vám údaje nadiktoval a vypíšte ich do nového riadku, ktorý občan podpíše.
  • Nesmú sa porušovať žiadne zákony.
  • Nesmie sa obmedzovať cestná premávka, rušiť verejný poriadok, ničiť príroda, ani obmedzovať práva iných osôb.
  • Treba dodržiavať pokyny polície.

Náklady na zber podpisov znáša petičný výbor, prípadne fyzická osoba, ktorá zostavila petičný hárok. Treba mať dostatočný počet petičných hárkov, podložky pod ne a píšuce perá. Ak je téma komplikovanejšia a ľudia majú ohľadom nej veľa otázok, odporúčajú sa aspoň malé letáčiky so základnými informáciami.

3. Odovzdanie hárkov

Petičné hárky s podpismi treba ukladať na bezpečné miesta, aby sa k nim nikto nemohol dostať a bola tak zabezpečená ochrana osobných údajov. Podpisy a petičné hárky odporúčame priebežne počítať. Keď sa podarí získať asi 35 % podpisov (kvôli rezerve), odporúčame urobiť finálne prepočítanie a pripraviť protokol o odovzdaní petície v dvoch origináloch. Do protokolu sa uvedie:

strana 10

• • Korešpondenčná adresa obce/VÚC, ktorej sa petícia odovzdáva
  • Názov petície
  • Text petície vrátane otázok, ktoré sa majú v referende vyhlásiť
  • Počet petičných hárkov (všetky hárky, aj tie s aspoň jedným podpisom)
  • Počet odovzdaných podpisov
  • Dátum, miesto
  • Meno, adresa trvalého pobytu zástupcu petičného výboru
  • Podpis zástupcu petičného výboru

Kľúčovou otázkou je ako počítať počet podpisov. Ak občan vyplnil všetky údaje do jedného riadku a podpísal sa do toho istého riadku, započítajte ako jeden podpis. Ak občan vyplnil všetky údaje s podpisom, ale cez viacero riadkov, započítajte ako jeden podpis. Ak občan zabudol niektorý údaj alebo niektorý údaj skrátil, ale – našťastie – sa podpísal, započítajte jeden podpis. Jeho platnosť posúdi obec. Ak občan vyplnil svoje údaje, ale sa nepodpísal, nezapočítajte za tohto občana ani jeden podpis.

Zástupca petičného výboru musí všetky petičné hárky podpísať pri svojom mene. Protokol s petíciou treba zaniesť do podateľne obce/úradu VÚC. V podateľni musia petíciu prijať. Odporúčame počkať, kým zamestnanci podateľne prepočítajú všetky petičné hárky. Pokiaľ ide o menšiu obec, do niekoľkých minút by mohli byť prepočítané aj všetky podpisy. Následne si treba nechať protokol potvrdiť a jeho druhú kópiu odložiť.

Obec a samosprávny kraj majú 30 pracovných dní na overenie platnosti podpisov pod petíciou. Petíciu overujú aspoň traja obecní poslanci určení obecným zastupiteľstvom a starosta. Poverení poslanci nesmú byť členmi petičného výboru. Starosta nesmie overovať petíciu v prípade, že sa touto petíciou žiada vyhlásenie referenda o jeho odvolaní z funkcie. V prípade petície za referendum VÚC overujú petíciu aspoň traja poslanci určení zastupiteľstvom. Taktiež nesmú byť členmi petičného výboru.

Keby sa zistili nedostatky v petícii, zástupca petičného výboru má na ich odstránenie 30 dní od doručenia výzvy na odstránenie. Ak obec potrebuje súčinnosť petičného výboru pri vybavení petície, zástupca petičného výboru je povinný ju poskytnúť do 10 pracovných dní.

4. Predreferendová kampaň

Predreferendovú kampaň by ste mali mať pripravenú ešte pred odovzdaním petičných hárkov. Nemusíte ju ešte objednať, veď v rámci kampane potrebujete uvádzať aj termín konania referenda, ktorý až do vyhlásenia referenda nepoznáte. Mali by ste však mať pripravenú argumentáciu, letáky, prípadne oznamy, ktoré chcete šíriť. Celú kampaň navrhnite tak, aby ste ju dokázali zaplatiť či už z

strana11

V rámci kampane môžete použiť tieto prostriedky:

• • platený článok v miestnych novinách alebo časopise,
  • reklama, prípadne rozhovor v miestnej televízii,
  • oznam v miestnom rozhlase (ak existuje),
  • letáky do schránok,
  • rozdávanie letákov a rozhovory na ulici,
  • bilbordová kampaň,
  • blogy na webovej stránke niektorého z celoštátnych denníkov,
  • vlastná webová stránka s kvalitnou argumentáciou,
  • kampaň na sociálnych sieťach.

5. Vyhlásenie referenda

Ak sa skončila kontrola podpisov a petícia je platná, musí obecné zastupiteľstvo vyhlásiť miestne referendum. Lehota na uskutočnenie referenda je do 90 dní od doručenia petície. Ak obec vyhlási referendum o odvolaní starostu, starosta nemôže výkon takéhoto uznesenia pozastaviť.

Najneskôr 15 dní pred hlasovaním dostanú voliči oznámenie o vyhlásení miestneho referenda, v ktorom sa má uviesť miesto, dátum a čas konania referenda, referendové otázky a spôsob úpravy hlasovacieho lístku. Referenda sa môžu zúčastniť voliči, ktorí majú trvalý pobyt v obci alebo vo VÚC, v ktorom sa referendum koná.

Obecné zastupiteľstvo zriadi komisie pre miestne referendum, ktoré zabezpečia hlasovanie a sčítavanie hlasov.

6. Vykonanie výsledku referenda

Po sčítaní hlasov sa rozhodne o platnosti referenda podľa § 11a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení:

„Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.“

strana 13

Občianske združenie Priama demokracia

www.priama-demokracia.sk

Poslaním a cieľom Združenia je spoznávanie, propagácia, vzdelávanie a podpora používania nástrojov priamej demokracie. Združenie je otvorené k spolupráci s proobčianskymi organizáciami, odborníkmi, médiami a politikmi na uzákonení funkčného referenda – nástroja priamej demokracie=vlády ľudu. Plne funkčné referendum iniciované občanmi umožní občanom priamo a slobodne rozhodovať o dôležitých verejných veciach vo svojej obci, kraji, krajine a zväzku štátov a zároveň kontrolovať svojho zvoleného zástupcu, nakoľko štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo – čl. 2 ústavy SR.

Občianske združenie Robme to správne

Podporuje vzdelávanie a diskusiu o spoločenských otázkach s cieľom pomáhať hľadať riešenia aktuálnych problémov http://robmetospravne.sk