Zákony, ústava, štatistiky a odborné texty vysvetľujú, ako demokratický systém funguje. Menej však hovoria o tom, aké je to v takom systéme žiť.
Preto sme zozbierali krátke skúsenosti ľudí a konkrétne prípady zo Švajčiarska, Lichtenštajnska a Slovenska. Nejde o reprezentatívny prieskum ani o výber iba pozitívnych skúseností. Nájdete tu spokojnosť, pochybnosti, kritiku, neúčasť aj prípady, keď občania podľa neskoršieho vývoja možno nerozhodli najlepšie.
Švajčiarsko – ako občania svoje právo prežívajú
Švajčiarska volička píše, že časté hlasovania jej nespôsobujú stres. Pri zložitejších otázkach si niečo doštuduje, väčšinou jej však postačí oficiálna hlasovacia brožúrka. Veľa informácií človek získava aj priebežne zo správ a verejnej diskusie.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Švajčiar žijúci mimo svojej krajiny opisuje, že samotné hlasovanie ho nikdy nezaťažovalo. Až po odsťahovaní si uvedomil, aké nepríjemné je nemať rovnakú možnosť spolurozhodovať. Možnosť rozhodovať človek niekedy naplno ocení až vtedy, keď o ňu príde.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Ďalší švajčiarsky volič vysvetľuje, že nemusí hlasovať o každej otázke. Ak má jasný názor, rozhodne sa. Ak je problematika príliš zložitá a necíti sa dostatočne informovaný, konkrétnu otázku jednoducho nechá bez hlasu.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Jeden z respondentov si pred hlasovaním prečíta argumenty oboch strán a niekedy na ich základe zmení svoj pôvodný názor. Stáva sa však aj to, že sa ani potom nevie rozhodnúť – a otázku nechá prázdnu.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Švajčiarsky volič opisuje, že vedomie možnosti zastaviť zákon referendom skôr znižuje jeho stres z politiky. Nemusí bojovať proti každému rozhodnutiu. Podstatné je pre neho vedomie, že ak by parlament prijal niečo, s čím občania zásadne nesúhlasia, majú možnosť zasiahnuť.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Pripravované hlasovania sú podľa ďalšieho respondenta prirodzenou témou rozhovorov medzi ľuďmi. O otázkach sa rozprávajú v rodine, medzi priateľmi a známymi a vymieňajú si informácie a argumenty. Rozhodovanie sa tak nezačína až pri hlasovacej urne.
Zdroj – diskusia švajčiarskych občanov
Slovák dlhodobo žijúci vo Švajčiarsku opisuje, že pred referendom dostáva občan domov hlasovacie materiály a zároveň sa stretáva s argumentmi oboch táborov v médiách a vo verejnom priestore. Upozorňuje pritom, že ani švajčiarske kampane nie sú bez demagógie a zjednodušovania. Občan si preto musí medzi protichodnými tvrdeniami vytvoriť vlastný názor.
Zdroj – SLOVAK.CH: Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda
Keď občania povedia projektu NIE
Obyvatelia obce Uerkheim odmietli protipovodňové opatrenia, ktoré vedenie obce považovalo za potrebné. Neskôr obec zasiahla veľká povodeň. Predseda obce Markus Gabriel priznal frustráciu, ale rozhodnutie občanov rešpektoval – rozhodli oni a obec ho nemohla jednoducho obísť.
Zdroj – SWI swissinfo: Uerkheim
Demokracia nezaručuje správnosť každého rozhodnutia. Určuje však, kto má právo urobiť konečné rozhodnutie.
Obyvatelia kantónu Graubünden odmietli kandidatúru St. Moritzu a Davosu na zimné olympijské hry napriek podpore kantonálnej vlády. Niektorí voliči po hlasovaní kritizovali aj príliš silný tlak vlády v prospech projektu.
Zdroj – SWI swissinfo: Prečo obyvatelia Graubündenu odmietli olympiádu
Občania nemuseli meniť vládu. Zmenili konkrétne rozhodnutie.
Pri plánovanom národnom parku Parc Adula nestačil súhlas odborníkov a vyšších orgánov. Súhlasiť museli aj dotknuté obce. Časť ich obyvateľov sa obávala byrokracie, obmedzenia slobody a zásahov zvonka. Keď potrebný počet obcí projekt nepodporil, park nevznikol.
Zdroj – SWI swissinfo: Parc Adula
V ženevskej obci Confignon občania odmietli rozsiahly urbanizačný projekt Cherpines. Výsledok vytvoril tlak, aby sa projekt ďalej upravoval a prerokoval.
Zdroj – SWI swissinfo: Confignon
Referendum nemusí znamenať iba „nie“. Môže znamenať aj:
„Takto nie. Pripravte lepšie riešenie.“
V kantóne Bern parlament schválil projektový úver na rekonštrukciu Kunstmuseum Bern, občania ho však v referende odmietli. Projekt tým nemusí navždy zmiznúť, ale jeho predkladatelia musia pripraviť nové riešenie.
Zdroj – SWI swissinfo: Kunstmuseum Bern
Občania nemusia meniť parlament. Parlament musí zmeniť rozhodnutie.
V obci Tolochenaz zasiahla obecná moc do kampane pred miestnymi hlasovaniami spôsobom, ktorý súd vyhodnotil ako nezlučiteľný so slobodným vytváraním názoru voličov. Hlasovania boli preto zrušené.
Zdroj – SWI swissinfo: Tolochenaz
Nestačí, aby občan mohol hlasovať. Slobodné musí byť aj vytváranie jeho názoru.
Občiansky panel – dokáže sa bežný človek zorientovať?
Účastníci občianskeho panelu Demoscan v Sione hodnotili skúsenosť veľmi pozitívne. Pred začiatkom si viac než tretina nebola istá, ako bude o iniciatíve hlasovať. Po štyroch dňoch práce už všetci uvádzali, že si dokázali vytvoriť dostatočne pevný názor. Oceňovali aj neutralitu moderátorov a možnosť aktívne sa zapojiť do politiky.
Zdroj – Participedia: Demoscan Citizens‘ Initiative Review v Sione
Panel nerozhodoval namiesto občanov. Pomohol bežným ľuďom preniknúť do zložitej otázky a svoj pohľad následne sprostredkovať ostatným voličom.
Lichtenštajnsko – podobné práva, iný systém
Lichtenštajnci svoje referendové práva používajú selektívne. Výskumník Wilfried Marxer prirovnáva referendum k „núdzovej brzde“ voči rozhodnutiam parlamentu.
Zdroj – Liechtenstein-Institut: Direct Democracy in Liechtenstein
Brzdu nemusíte používať každý deň. Dôležité je vedieť, že ju máte.
Pri hlasovaniach sa ukazuje, že Lichtenštajnci netvoria jeden názorový blok. Povolebné prieskumy ukazujú veľké rozdiely medzi mladšími a staršími voličmi aj medzi ľuďmi s rozdielnymi záujmami.
Zdroj – Liechtenstein-Institut
Demokracia nevytvára spoločnosť, v ktorej všetci rozmýšľajú rovnako. Dáva im spôsob, ako spoločne rozhodnúť aj vtedy, keď sa nezhodnú.
V roku 2012 mohli občania Lichtenštajnska obmedziť právo kniežaťa vetovať rozhodnutia ľudu – a sami rozhodli, že mu túto právomoc ponechajú. Za zachovanie súčasného systému sa vyslovilo 76,1 % hlasujúcich pri účasti 82,9 %.
Zdroj – SWI swissinfo: referendum o práve veta kniežaťa
Švajčiarsko a Lichtenštajnsko preto nemožno úplne stotožňovať. Lichtenštajnský systém má navyše silné ústavné postavenie kniežaťa.
A ako referendum zažíva Slovák?
Na Slovensku má občan tiež ústavné právo hlasovať v referende. Jeho praktická skúsenosť je však často úplne iná.
Občanka pred referendom o rodine povedala: „Nejdem. Ale ak by som šla, tak by som dala 3× nie.“ Jej postoj veľmi jednoducho ukazuje účinok 50-percentného kvóra: občan, ktorý je proti návrhu, môže mať väčší strategický účinok tým, že zostane doma, než keby prišiel a hlasoval proti.
Zdroj – anketa medzi občanmi pred referendom o rodine
Iní občania naopak vyzývali, aby ľudia prišli a povedali svoje „áno“ alebo „nie“ priamo v hlasovacej miestnosti. Neúčasť podľa nich nemá nahrádzať názor vyslovený hlasom.
Zdroj – diskusia občanov pred referendom
Občan z Gánoviec opisuje miestne referendum ako súčasť dlhodobého sporu o výstavbu a ochranu územia v obci. Tvrdí, že časť argumentov ochranárov bola podľa neho v rozpore s neskoršími úradnými podkladmi a že spor mal aj osobný rozmer. Jeho výpoveď ukazuje, že miestne referendum môže byť výsledkom veľmi konkrétneho a dlhodobého konfliktu medzi obyvateľmi, záujmovými skupinami a verejnými orgánmi.
Pred referendom o rodine vznikla dokonca platená politická kampaň za neúčasť s heslom „Zostať doma nie je hriech“. Odporcovia referenda otvorene odporúčali občanom, aby namiesto hlasovania „nie“ vôbec neprišli – práve preto, aby sa nenaplnilo potrebné kvórum.
Zdroj – Pravda: Miškov vyzýva na neúčasť v referende
Pri miestnych referendách sa opakuje podobná skúsenosť. V Trenčíne bolo približne deväť z desiatich hlasujúcich proti výstavbe Auparku, no pre nízku účasť bolo referendum neplatné. Následne sa začalo dokonca sporiť o to, či ľudia, ktorí neprišli, projekt podporovali, odmietali alebo im bol jednoducho ľahostajný.
Zdroj – Mesto Trenčín: Referendum o Auparku je neplatné
Pri miestnom referende v Nemeckej niektorí občania členom komisie hovorili, že nebyť miestnej otázky, na hlasovanie by možno vôbec neprišli. Konkrétny problém v ich bezprostrednom okolí ich zaujímal viac než celoštátna politika.
Zdroj – Pravda: V Nemeckej volia a rozhodujú o odpade
Dve rozdielne skúsenosti
Švajčiarsky občan môže povedať:
„Tejto otázke nerozumiem, preto pri nej tentoraz hlasovať nebudem.“
Slovenský občan môže povedať:
„Som proti, preto radšej neprídem hlasovať, aby referendum nebolo platné.“
Na prvý pohľad obaja zostali doma.
Ich rozhodnutie však v oboch systémoch znamená niečo úplne iné.
Vo Švajčiarsku neúčasť konkrétneho občana nemení hlas iného občana na neplatný. Na Slovensku môže neúčasť pomôcť zneplatniť výsledok všetkých, ktorí hlasovať prišli.
Tieto skúsenosti nehovoria, že občania vždy rozhodnú správne.
Niekedy sa pomýlia. Niekedy otázke nerozumejú. Niekedy zostanú doma. Podliehajú kampani, emóciám aj vlastným záujmom – rovnako ako politici.
Rozdiel je v tom, aké možnosti im systém dáva.
Je to podobné ako s plávaním.
Neplavcovi môžete podrobne vysvetliť pohyb rúk a nôh aj fyzikálne zákony vztlaku. Až plavec mu však dokáže povedať, aký je pocit, keď zistí, že ho voda unesie.