Demokracia znamená, že posledné slovo majú občania
Demokracia nie sú iba voľby raz za štyri roky.
Voľby určujú, kto bude spravovať veci verejné. Funkčná priama demokracia umožňuje občanom kontrolovať zvolených zástupcov, navrhovať zmeny a zastaviť rozhodnutia, s ktorými nesúhlasia.
Zvolení zástupcovia spravujú. Občania rozhodujú.
Čo je skutočná demokracia?
Demokracia je inštitucionalizovaná sloboda občanov rozhodovať o veciach, ktoré ovplyvňujú ich život.
V demokratickom systéme:
- ľud je suverén,
- občania sú spoluvlastníkmi a spolusprávcami spoločného obecného, krajského a štátneho majetku,
- politici a úrady tento majetok iba spravujú,
- občania môžu navrhovať zmeny,
- občania môžu zastaviť rozhodnutie politikov,
- o dôležitých otázkach rozhodujú v záväznom referende,
- posledné slovo patrí občanom.
Samotný volebný lístok túto moc občanom nezaručuje. Potrebujú aj funkčnú občiansku iniciatívu a referendum.
Rozhodovanie patrí čo najbližšie k občanom
Nie o všetkom má rozhodovať štát.
Platí princíp subsidiarity:
- o miestnych veciach rozhoduje obec a jej obyvatelia,
- o regionálnych veciach rozhoduje kraj a jeho obyvatelia,
- štát rieši iba otázky, ktoré obec ani kraj nemôžu účinne vyriešiť samy.
Ak ide napríklad o spoločný majetok obce, zásadné rozhodnutie nemá robiť vzdialený štátny úrad. Rozhodnúť majú obyvatelia obce – v prípade potreby súhlasom vyjadreným v miestnom referende.
OBEC → KRAJ → ŠTÁT
Moc sa buduje zdola, od občanov. Nie zhora, od centra.
Čo občania strácajú, keď priama demokracia nefunguje?
Strácajú:
- účinnú kontrolu nad politikmi,
- možnosť zastaviť nesprávne rozhodnutie,
- možnosť sami navrhnúť potrebnú zmenu,
- posledné slovo pri rozhodovaní,
- vedomie, že sú spoluvlastníkmi a spolusprávcami spoločného majetku,
- zodpovednosť za svoju obec, kraj a štát.
Občan sa potom mení zo suveréna na diváka. Raz za niekoľko rokov si vyberie zástupcov, ale medzi voľbami nemá účinný nástroj, ktorým by ich rozhodnutie napravil.
Ako to funguje vo Švajčiarsku?
Švajčiarska demokracia nie je iba množstvo celoštátnych referend.
Je to ucelený systém založený na:
- subsidiarite,
- federalizme a decentralizácii moci,
- rozhodovaní v obci, kantóne a federácii,
- občianskych iniciatívach,
- povinných a fakultatívnych referendách,
- parlamentných protinávrhoch,
- verejnej diskusii a informovaní občanov,
- pravidelnej kontrole politikov občanmi.
Politici zabezpečujú každodennú správu štátu. Ak však občania nesúhlasia alebo chcú presadiť vlastnú zmenu, môžu vstúpiť do rozhodovania.
Posledné slovo majú občania.
Ako zaviesť funkčnú demokraciu na Slovensku?
Nestačí vymeniť vládu, stranu alebo predsedu vlády. Treba zmeniť pravidlá rozhodovania.
Najbezpečnejší postup je:
- občania začnú proces zozbieraním podpisov,
- odborníci pripravia právne uskutočniteľné možnosti,
- žrebovaná občianska rada ich posúdi a pripraví zrozumiteľné informácie,
- návrh prejde verejnou diskusiou,
- konečné rozhodnutie prijmú občania v záväznom referende.
Občianska rada sama demokraciu nezavedie. Ak jej odporúčanie nie je spojené so záväzným pokračovaním, politici ho môžu odložiť.
Odborníci pripravia. Občianska rada posúdi. Občania rozhodnú.
Prvým cieľom preto musí byť sfunkčnenie občianskej iniciatívy a referenda v obciach, krajoch aj na celoštátnej úrovni.
TOP odborné články: Prečo a ako zmeniť ÚSTAVU SR v prospech (priamej) demokracie
Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc., ústavný právnik: Čo urobiť, aby priama demokracia bola uvedená do života?
JUDr. Ján Drgonec, DrSc, ústavný právnik: Cieľavedome zatracované referendum
prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD., ústavný právnik: Provokatívna poznámka ku dňu volieb: A čo ak je zastupiteľská demokracia už zastaraná?
Prečo sú Slováci chudobní a Švajčiari bohatí?
V prednáške sa povestný švajčiarsky systém (priamej) demokracie, z ktorého vyplývajú Zásady demokracie, porovnáva so slovenským zastupiteľským (parlamentným) systémom.
Prednášateľ Jozef Bielik vyštudoval STU v Bratislave, je zakladateľom a pôvodným vydavateľom denníka Nový Čas, neskôr pôsobil v SME, BLIC (Belehrad), švajčiarskej televízií U1TV v Zürichu a Lichtenštajnskej televízii Das Liechtensteiner Fernsehen. Prednáška z 23.3.2018 na FIIT STU v Bratislava
Počet miestnych, krajských a celoštátnych referend na Slovensku od roku 1993
Základom všetkých ľudských slobôd je možnosť voľby. S možnosťou slobodne voliť sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, čo je schopnosť slobodne jednať sám za seba, aby nerozhodovali za mňa iní, týmto sme sprevádzaný od narodenia pri každom našom životnom kroku po celý náš život v rodine, obci, meste, kraji, krajine, krajinách, kde ako obyvatelia žijeme v spoločenstvách ako právoplatný spoludediči, spoluvlastníci a správcovia jej bohatstva priamo podľa uzavretej spoločenskej zmluvy (Ústavy) a zákonov so zachovaním vôli a slobody obyvateľa suveréna.
Čo je teda referendum? Referendum je možnosť jedinca slobodne voliť, rozhodovať sa medzi správnym alebo nesprávnym a slobodne jednať sám za seba, ak nerozhoduje, rozhodujú za neho druhí, pričom súčet väčšiny hlasov jedincov v referende vytvorí výsledok za či proti spoločenskej hlasovacej otázke v referende.
Štatistický úrad nevedie záznamy a štatistiky vykonaných miestnych referend, nakoľko mu to neukladá zákon. Občianske združenie Priama demokracia preto začalo v roku 2014 s ich registráciou spätne z uverejnených údajov v elektronických médiách, vo vybraných prípadoch oslovením miestnych úradov od roku 1993, ktoré sa zaznamenali do „Mapy vykonaných referend na Slovensku od roku 1993 a neskôr sa prešlo na stránku WIKIPEDII, jedinečné na Slovensku.
Počet krajských (VÚC) referend 1993-2025: žiadne!
Miestne referenda na Wikipedii 1993 – 2025
Združenie v spolupráci s OZ Robme to správne zriadilo v roku 2021 stránku Miestne referenda na Wikipedii, na ktorej sú miestne referenda na Slovensku v tabuľkovej forme aktualizované a umožňujú každému dopĺňať údaje.
Budeme radi ak doplníte chýbajúce referenda poskytnutím informácii na: info@priama-demokracia.sk, alebo priamo do tabuľky. Pre občanov, ktorí chcú občianskou iniciatívou vykonať miestne referendum poskytujeme príručku: Príručka pre občanov na vykonanie miestneho a krajského (VÚC) referenda.
Mapa vykonaných miestnych referend od roku 1993 – 2021Z mapy a nasledujúceho grafu vyplýva, že za obdobie 1993 až okt 2021 bolo vykonaných 117 miestnych referend z toho 79 (67%) bolo neplatných (nesplnili zákonnú 50% účasť) a 37 (32%) platných a 1 zmarené (1%). 
Stav miestnych referend na Slovensku 1993-2021 |