Slovo demokracia pozná každý. Málokto sa však zamýšľa nad tým, čo všetko tento pojem v praxi znamená.

Vo verejnej diskusii sa najčastejšie hovorí o voľbách, parlamente, vláde či politických stranách. Ak sa však demokracia vysvetľuje iba ako zastupiteľské rozhodovanie a nespomenie sa možnosť priamej účasti občanov na výkone verejnej moci, môže u mnohých ľudí prirodzene vzniknúť dojem, že demokracia sa vyčerpáva samotnými voľbami.

Potom si povedia:

„Veď toto je demokracia. Lepší systém už neexistuje.“

Takéto chápanie však opisuje iba jednu časť demokratického politického systému.

Švajčiarsko už viac ako sto rokov ukazuje inú cestu. Popri volených zástupcoch majú občania pravidelnú možnosť priamo rozhodovať prostredníctvom referend a ľudových iniciatív. Pri významných otázkach tak môžu po splnení zákonom stanovených podmienok mať posledné slovo samotní občania. Pri zmenách Federálnej ústavy je na prijatie potrebná aj väčšina kantónov.

Švajčiarsko pritom nie je jedinou krajinou, ktorá pozná referendum alebo ľudovú iniciatívu. Podobné nástroje existujú v rôznych podobách aj v mnohých ďalších štátoch. Samotná existencia nástroja však ešte neznamená, že v praxi funguje ako pravidelný prostriedok rozhodovania občanov. V mnohých krajinách sú referendá zriedkavé alebo ich občania môžu vyvolať iba za veľmi náročných podmienok. Švajčiarsko a tiež Lichtenštajnsko ukazujú, ako môžu byť nástroje priamej demokracie funkčnou a pravidelne využívanou súčasťou politického systému.

Politický systém preto nestojí iba na zastupiteľskom rozhodovaní, ale na spojení zastupiteľskej a priamej demokracie.

Priama a zastupiteľská demokracia sa vo Švajčiarsku navzájom dopĺňajú a spoločne vytvárajú demokratický politický systém.

Možno to prirovnať k vode.

Vodík ani kyslík samy osebe nie sú vodou. Až ich spojenie vytvára vodu.

Podobne ani samotná zastupiteľská demokracia alebo samotná priama demokracia nevystihujú celý švajčiarsky model. Až ich vzájomné prepojenie vytvára systém, v ktorom sa rozhodovanie volených zástupcov dopĺňa s pravidelným rozhodovaním občanov.

Práve táto myšlienka – že pri významných otázkach môže mať po splnení zákonom stanovených podmienok posledné slovo občan – sa ako červená niť tiahne celou touto encyklopédiou. Jednotlivé otázky postupne ukazujú, ako tento princíp funguje na úrovni obce, kantónu aj federácie, aké pravidlá ho chránia a aké dôsledky môže mať pre fungovanie štátu, politiky i každodenného života občanov.

Táto encyklopédia preto neporovnáva iba názvy demokratických inštitúcií. Ukazuje predovšetkým, ako fungujú v praxi a aké výsledky môžu prinášať.

Jej cieľom nie je presviedčať čitateľa, že švajčiarsky model treba bez zmien preniesť do iných krajín.

Jej cieľom je ukázať, ako tento systém funguje, prečo vznikol, aké skúsenosti priniesol a prečo patrí Švajčiarsko dlhodobo medzi najstabilnejšie a najúspešnejšie demokracie sveta.

O tom, ktoré jeho prvky môžu byť inšpiráciou aj pre iné štáty, nech si po prečítaní tejto knihy vytvorí vlastný názor každý čitateľ sám.

Demokracia nezačína pri parlamente, vláde ani prezidentovi. Začína pri občanovi. A vo funkčnej priamej demokracii sa k občanovi pri významných otázkach vracia aj posledné slovo.

Rozhodujúce teda nie je iba to, či nástroje priamej demokracie existujú, ale či ich občania môžu v praxi skutočne a pravidelne využívať.

Stručná odpoveď

Priama demokracia vo Švajčiarsku umožňuje občanom podieľať sa na výkone verejnej moci nielen počas volieb, ale aj medzi nimi prostredníctvom referend a ľudových iniciatív.

Funguje na úrovni obcí, kantónov aj federácie a už viac ako 150 rokov tvorí prirodzenú súčasť švajčiarskeho politického života.

Jej podstatou nie je iba možnosť hlasovať v referende.

Podstatou je, že pri najvýznamnejších otázkach môžu mať po splnení zákonom stanovených podmienok posledné slovo občania.

Ako to funguje?

Mnohí ľudia si pod švajčiarskou priamou demokraciou predstavia iba celoštátne referendum.

Referendum je však iba jednou zo súčastí oveľa širšieho systému.

Tak ako samotný motor netvorí celé auto, ani samotné referendum netvorí švajčiarsku demokraciu.

Švajčiarsky systém pozostáva z viacerých navzájom prepojených prvkov:

• subsidiarity,

• federalizmu,

• silných obcí a kantónov,

• referend a ľudových iniciatív,

• pravidelných spoločných hlasovacích dní,

• parlamentných protinávrhov,

• kvalitného informovania občanov,

• dlhodobo budovanej politickej kultúry.

Práve ich vzájomné pôsobenie vytvára systém, ktorý dnes označujeme ako švajčiarsku priamu demokraciu.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec je základom švajčiarskej demokracie.

Práve tu sa občania učia rozhodovať o otázkach, ktoré najlepšie poznajú a ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu, zákony, parlament a vlastné pravidlá priamej demokracie.

Právomoci kantónov sú výrazne širšie ako právomoci slovenských samosprávnych krajov.

Federácia

Federácia vykonáva právomoci, ktoré jej zveruje Federálna ústava.

Na tejto úrovni pôsobia:

• Spolková rada (výkonný orgán štátu),

• Spolkové zhromaždenie (parlament).

Aj tu však môžu občania prostredníctvom referend a ľudových iniciatív rozhodovať o významných zákonoch a ústavných zmenách.

Jednoduchá schéma

Obec

↓

Kantón

↓

Federácia

↓

Občania môžu na všetkých troch úrovniach za zákonom stanovených podmienok spolurozhodovať prostredníctvom priamej demokracie.

Prečo je to tak?

Švajčiarsko vychádza z princípu:

O probléme by mali prednostne rozhodovať tí občania, ktorých sa najviac týka.

Tento princíp sa nazýva subsidiarita.

Zjednodušene povedané:

• čo môže vyriešiť obec, nemá riešiť kantón,

• čo môže vyriešiť kantón, nemá riešiť federácia.

Tak zostáva veľká časť rozhodovania čo najbližšie občanom.

Pri najvýznamnejších otázkach majú občania navyše možnosť po splnení zákonom stanovených podmienok rozhodnúť priamo.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko pozná voľby aj referendum.

Najväčší rozdiel medzi oboma krajinami však nespočíva v názvoch inštitúcií, ale v tom, do akej miery môžu občania svoju ústavnú moc pravidelne vykonávať v praxi.

Vo Švajčiarsku sa občania počas života zúčastňujú desiatok až stoviek hlasovaní na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

Na Slovensku sú celoštátne referendá zriedkavé, krajské referendá sa doteraz nekonali a miestne referendá sa vzhľadom na zákonné podmienky uskutočňujú len v malej časti obcí.

Aj preto je skúsenosť občanov s priamym výkonom verejnej moci v oboch krajinách odlišná.

Kontrola verejnej moci občanmi

Jedným z najvýznamnejších dôsledkov švajčiarskeho systému je, že občania môžu za zákonom stanovených podmienok priamo zasahovať do verejného rozhodovania.

Referendá a ľudové iniciatívy predstavujú ďalší stupeň demokratickej kontroly výkonu verejnej moci.

Práve táto pravidelná možnosť podieľať sa na rozhodovaní patrí podľa mnohých švajčiarskych politológov medzi významné dôvody vysokej dôvery občanov vo verejné inštitúcie.

Časté nedorozumenie

Mýtus:

Vo Švajčiarsku občania hlasujú o všetkom.

Skutočnosť:

Nie.

Väčšinu rozhodnutí prijímajú volení zástupcovia.

Priama demokracia zastupiteľskú demokraciu nenahrádza.

Dopĺňa ju tým, že pri významných otázkach môžu občania po splnení zákonom stanovených podmienok rozhodnúť priamo.

Čo je dobré vedieť?

Priama demokracia vo Švajčiarsku nevznikla naraz.

Budovala sa postupne viac ako 150 rokov.

Počas života sa bežný Švajčiar zúčastní desiatok až stoviek hlasovaní na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

Občania sa tak postupne učia nielen využívať svoje politické práva, ale aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Praktický dôsledok pre občana

Vo Švajčiarsku občan nie je iba voličom.

Počas života opakovane rozhoduje o verejných otázkach svojej obce, kantónu aj federácie.

Tak získava skúsenosť s výkonom verejnej moci a učí sa niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelná spoluúčasť občanov mení politickú kultúru.

Prirodzenou otázkou sa nestáva iba:

„Kto bude vládnuť?"

ale čoraz častejšie:

„Aké pravidlá majú platiť?"

Zapamätajte si

• Švajčiarska priama demokracia nie je iba o referendách.

• Je založená na subsidiarite, federalizme, silných obciach a kantónoch, referendách a ľudových iniciatívach.

• Občania sa podieľajú na výkone verejnej moci na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Pri najvýznamnejších otázkach môžu mať po splnení zákonom stanovených podmienok posledné slovo občania.

• Pravidelná účasť občanov na rozhodovaní vytvára politickú kultúru založenú na spoluúčasti, zodpovednosti a kontrole verejnej moci.

Stručná odpoveď

Švajčiarsky systém je založený na princípe subsidiarity.

Občania rozhodujú predovšetkým tam, kde žijú a kde sa ich problém najviac týka – v obci o miestnych otázkach, v kantóne o regionálnych a vo federácii o celoštátnych záležitostiach.

Na každej z týchto troch úrovní môžu za zákonom stanovených podmienok využívať nástroje priamej demokracie.

Tak sa občania pravidelne podieľajú na výkone verejnej moci počas celého života, nielen raz za niekoľko rokov vo voľbách.

Ako to funguje?

Možnosti občana sa líšia podľa úrovne rozhodovania.

Obec

(najbližšie občanovi)

Občan môže rozhodovať napríklad o:

• miestnych daniach a poplatkoch,

• obecných investíciách,

• územnom rozvoji,

• školách,

• miestnej doprave,

• komunálnych službách.

Podľa pravidiel príslušného kantónu môže iniciovať miestne referendum alebo podporiť občiansku iniciatívu.

Kantón

(regionálna úroveň)

Občan môže rozhodovať napríklad o:

• kantonálnej ústave,

• kantonálnych zákonoch,

• rozpočte,

• veľkých regionálnych projektoch,

• školstve,

• zdravotníctve,

• doprave v rámci kantónu.

Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament, vládu aj vlastné pravidlá priamej demokracie.

Federácia

(celoštátna úroveň)

Občania rozhodujú najmä o:

• zmenách federálnej ústavy,

• niektorých medzinárodných zmluvách,

• federálnych zákonoch, ak sa proti nim vyvolá fakultatívne referendum.

Na tejto úrovni fungujú najznámejšie švajčiarske referendá a ľudové iniciatívy.

Jednoduchá schéma

OBČANIA

↓

vykonávajú verejnú moc na troch úrovniach

↓

OBEC

miestne otázky

↓

KANTÓN

regionálne otázky

↓

FEDERÁCIA

celoštátne otázky

↓

Na každej úrovni môžu za zákonom stanovených podmienok využívať referendá a občianske iniciatívy.

Prečo je to tak?

Švajčiarsko vychádza z princípu:

„O probléme by mali prednostne rozhodovať tí občania, ktorých sa najviac týka."

Tento princíp sa nazýva subsidiarita.

Prakticky to znamená:

• o miestnej ceste rozhoduje predovšetkým obec,

• o regionálnej nemocnici najmä kantón,

• o celoštátnej ústave všetci občania federácie.

Rozhodovanie sa tak presúva čo najbližšie k občanom.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko pozná obec, samosprávny kraj a štát.

Rozdiel však spočíva v možnostiach občanov priamo vykonávať verejnú moc.

Vo Švajčiarsku môžu občania na všetkých troch úrovniach pravidelne využívať referendá a ľudové iniciatívy.

Na Slovensku síce ústava a zákony poznajú miestne, krajské aj celoštátne referendá, ich praktické využívanie je však podstatne obmedzenejšie. Krajské referendá sa doteraz nekonali, miestne referendá sú pomerne zriedkavé a celoštátne referendum výrazne ovplyvňuje podmienka účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.

Preto majú občania oboch krajín odlišnú skúsenosť s priamym výkonom verejnej moci.

Kontrola verejnej moci občanmi

Jedným z najvýznamnejších dôsledkov švajčiarskeho systému je, že občania môžu za zákonom stanovených podmienok priamo zasahovať do rozhodnutí verejnej moci.

Ak nesúhlasia s významným rozhodnutím, môžu iniciovať referendum alebo podporiť občiansku iniciatívu.

Politici preto nevykonávajú verejnú moc bez priebežnej kontroly občanov.

Časté nedorozumenie

Mýtus:

Priama demokracia vo Švajčiarsku znamená najmä celoštátne referendá.

Skutočnosť:

Nie.

Veľká časť priamej demokracie sa odohráva na úrovni obcí a kantónov.

Práve tam sa občania najčastejšie učia rozhodovať o verejných záležitostiach a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Čo je dobré vedieť?

Pravidlá referend a ľudových iniciatív nie sú vo všetkých kantónoch a obciach úplne rovnaké.

Spoločný však zostáva základný princíp:

o každej otázke má rozhodovať tá úroveň verejnej moci, ktorá je občanom najbližšie a dokáže ju účinne riešiť.

Praktický dôsledok pre občana

Švajčiarsky občan počas života opakovane rozhoduje o otázkach svojej obce, kantónu aj federácie.

Tak získava skúsenosť s výkonom verejnej moci a postupne sa učí niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelné rozhodovanie na všetkých troch úrovniach vytvára občiansku kultúru založenú na spoluúčasti a zodpovednosti.

Občania nevystupujú iba ako voliči, ale aj ako pravidelní spolutvorcovia pravidiel, podľa ktorých spoločnosť funguje.

Zapamätajte si

• Švajčiarska priama demokracia funguje na troch úrovniach – obec, kantón a federácia.

• Základným princípom je subsidiarita – rozhoduje sa čo najbližšie k občanom.

• Občania môžu na všetkých troch úrovniach za zákonom stanovených podmienok využívať referendá a ľudové iniciatívy.

• Väčšina skúseností občanov s priamou demokraciou vzniká na úrovni obcí a kantónov.

• Pravidelným rozhodovaním sa občania učia nielen využívať svoje politické práva, ale aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku môžu občania na úrovni obce, kantónu aj federácie využívať tri základné nástroje priamej demokracie:

• obligatórne (povinné) referendum,

• fakultatívne referendum,

• ľudovú iniciatívu.

Ich konkrétna podoba sa môže na jednotlivých úrovniach líšiť, princíp však zostáva rovnaký – občania môžu schvaľovať najdôležitejšie rozhodnutia, kontrolovať parlament a navrhovať zmeny pravidiel.

Ako to funguje?

Obec

(najbližšie občanom)

Vo väčšine obcí môžu občania využívať:

• miestne referendum,

• ľudovú iniciatívu,

• v niektorých obciach aj obligatórne referendum pri významných rozhodnutiach.

Rozhoduje sa napríklad o územnom rozvoji, investíciách, školách alebo miestnych daniach.

Kantón

(regionálna úroveň)

Každý kantón má vlastnú ústavu a vlastné pravidlá priamej demokracie.

Občania môžu využívať:

• obligatórne referendum,

• fakultatívne referendum,

• kantonálnu ľudovú iniciatívu.

Rozhodujú napríklad o kantonálnej ústave, zákonoch, školstve, zdravotníctve alebo doprave.

Federácia

(celoštátna úroveň)

Na federálnej úrovni existujú tri základné nástroje.

Obligatórne (povinné) referendum

Ústava vyžaduje, aby o najdôležitejších rozhodnutiach štátu rozhodli občania.

Parlament ani Spolková rada ich nemôžu uviesť do platnosti bez schválenia v ľudovom hlasovaní. Pri zmenách Federálnej ústavy je potrebný súhlas väčšiny občanov aj väčšiny kantónov.

Fakultatívne referendum

Ak občania nesúhlasia so zákonom prijatým Spolkovým zhromaždením, môžu po splnení zákonných podmienok vyvolať referendum.

Občania tak môžu rozhodnúť, či zákon vstúpi do platnosti.

Ľudová iniciatíva

Občania môžu navrhnúť zmenu federálnej ústavy.

O konečnom výsledku rozhodnú občania v referende.

Jednoduchá schéma

OBEC

✓ miestne referendum

✓ ľudovú iniciatívu

✓ podľa pravidiel obce aj obligatórne referendum

↓

KANTÓN

✓ obligatórne referendum

✓ fakultatívne referendum

✓ ľudová iniciatíva

↓

FEDERÁCIA

✓ obligatórne referendum

✓ fakultatívne referendum

✓ ľudová iniciatíva

↓

Občania vykonávajú časť verejnej moci priamo.

(Sem vložiť jednoduchú grafiku.)

Prečo je to tak?

Švajčiarsko vychádza z presvedčenia, že občania nemajú rozhodovať iba raz za štyri roky vo voľbách.

Majú mať možnosť:

• schvaľovať najdôležitejšie rozhodnutia,

• kontrolovať rozhodnutia parlamentu,

• sami navrhovať zmeny ústavy.

Každý z troch nástrojov plní inú úlohu.

Spolu vytvárajú vyvážený systém, v ktorom posledné slovo pri najvýznamnejších otázkach nepatrí iba politikom, ale občanom.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko pozná referendum.

Na celoštátnej úrovni však občania nemajú možnosť vyvolať fakultatívne referendum o zákone prijatom parlamentom ani predkladať ľudové iniciatívy na zmenu ústavy spôsobom, aký existuje vo Švajčiarsku.

Ústava Slovenskej republiky pozná celoštátne referendum vrátane povinného referenda o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z neho. Občania však nemôžu vyvolať fakultatívne referendum o bežnom zákone prijatom parlamentom ani predložiť ľudovú iniciatívu na zmenu ústavy spôsobom, aký existuje vo Švajčiarsku. Praktické využitie slovenského referenda navyše výrazne ovplyvňuje podmienka účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

Vo Švajčiarsku sa jednotlivé nástroje priamej demokracie navzájom dopĺňajú.

Každý z nich rieši inú situáciu a spoločne vytvárajú systém priebežnej občianskej kontroly verejnej moci.

Kontrola verejnej moci občanmi

Tri nástroje priamej demokracie zabezpečujú, že verejná moc nie je sústredená iba v rukách politikov.

Občania môžu:

• schvaľovať najdôležitejšie rozhodnutia,

• zastaviť zákon prijatý parlamentom,

• navrhnúť vlastnú zmenu ústavy.

Politici preto prijímajú rozhodnutia s vedomím, že ich občania môžu preskúmať alebo odmietnuť.

Časté nedorozumenie

Mýtus:

Vo Švajčiarsku existuje iba referendum.

Skutočnosť:

Nie.

Švajčiarska priama demokracia stojí na troch rôznych nástrojoch.

Každý z nich má vlastný účel a spoločne vytvárajú vyvážený systém občianskej spoluúčasti na výkone verejnej moci.

Čo je dobré vedieť?

Pravidlá sa medzi kantónmi a obcami môžu líšiť.

Rozdiely sa týkajú najmä:

• počtu podpisov,

• lehôt,

• okruhu otázok, o ktorých možno rozhodovať.

Na federálnej úrovni platia jednotné pravidlá pre celé Švajčiarsko.

Praktický dôsledok pre občana

Švajčiarsky občan nie je odkázaný iba na voľby.

Ak nesúhlasí so zákonom, môže za zákonom stanovených podmienok podporiť referendum.

Ak chce zmeniť ústavu, môže podporiť alebo iniciovať ľudovú iniciatívu.

Ak ústava vyžaduje obligatórne referendum, vie, že o konečnom rozhodnutí bude hlasovať on spolu s ostatnými občanmi.

Dôsledok priamej demokracie

Rozdelenie priamej demokracie na tri nástroje vytvára vyvážený systém.

Občania môžu schvaľovať najdôležitejšie rozhodnutia, kontrolovať parlament a zároveň sami navrhovať zmeny ústavy.

Politici preto nevykonávajú verejnú moc bez priebežnej občianskej kontroly.

Zapamätajte si

• Švajčiarska priama demokracia stojí na troch základných nástrojoch.

• Obligatórne referendum umožňuje občanom schvaľovať najdôležitejšie rozhodnutia.

• Fakultatívne referendum umožňuje občanom kontrolovať zákony prijaté parlamentom.

• Ľudová iniciatíva umožňuje občanom navrhovať zmeny federálnej ústavy.

• Všetky tri nástroje sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú systém, v ktorom pri najvýznamnejších otázkach verejnej moci zostáva konečné slovo občanom.

Stručná odpoveď

Rozdiel je najmä v tom, čo chcú občania dosiahnuť:

• Ústavnou ľudovou iniciatívou občania navrhujú prijatie alebo zmenu ústavy.
• Zákonodarnou ľudovou iniciatívou občania navrhujú prijatie, zmenu alebo zrušenie zákona.
• Fakultatívnym referendom občania žiadajú, aby sa hlasovalo o zákone alebo rozhodnutí, ktoré už prijal parlament alebo zastupiteľstvo.

Prvé dva nástroje umožňujú občanom predložiť vlastný návrh. Fakultatívne referendum im umožňuje zastaviť rozhodnutie orgánov, kým o ňom nerozhodnú voliči.

Ako to funguje?

Ústavná ľudová iniciatíva

Občania navrhujú:

• novú ústavnú zásadu,
• zmenu existujúceho ustanovenia ústavy,
• alebo úplnú revíziu ústavy.

Na federálnej úrovni môžu občania ľudovou iniciatívou navrhovať iba zmenu Federálnej ústavy. Nemôžu ňou priamo navrhnúť nový federálny zákon.

Zákonodarná ľudová iniciatíva

Občania navrhujú:

• prijatie nového zákona,
• zmenu existujúceho zákona,
• alebo zrušenie zákona.

Zákonodarná ľudová iniciatíva existuje na kantonálnej úrovni. Podrobné pravidlá, potrebný počet podpisov a lehoty si určuje každý kantón.

Napríklad v kantóne Zürich môže ľudová iniciatíva požadovať zmenu kantonálnej ústavy, prijatie, zmenu alebo zrušenie kantonálneho zákona, prípadne zmenu niektorých rozhodnutí kantonálneho parlamentu. Kantón Zürich

Fakultatívne referendum

Parlament alebo zastupiteľstvo už prijali zákon či rozhodnutie. Ak občania v stanovenej lehote získajú potrebný počet podpisov, jeho konečnú platnosť určia voliči v referende.

Občania teda nepredkladajú nový návrh. Žiadajú, aby o už prijatom rozhodnutí nerozhodovali iba poslanci, ale všetci voliči.

Obec – kantón – federácia

Presné pravidlá na kantonálnej a obecnej úrovni sa v jednotlivých častiach Švajčiarska líšia.

Jednoduchá schéma

Občania chcú predložiť vlastný návrh:

• zmena ústavy → ústavná ľudová iniciatíva
• zmena zákona v kantóne → zákonodarná ľudová iniciatíva
• obecný predpis alebo rozhodnutie → obecná ľudová iniciatíva

Občania nesúhlasia s už prijatým zákonom alebo rozhodnutím:

• zozbierajú podpisy → fakultatívne referendum
• rozhodnú voliči → zákon alebo rozhodnutie sa prijme, alebo odmietne

Prečo je federálna ľudová iniciatíva iba ústavná?

Na federálnej úrovni je tvorba pravidiel rozdelená medzi občanov a parlament:

1. Občania určujú základný smer prostredníctvom ústavnej ľudovej iniciatívy.
2. Federálna rada a parlament pripravujú podrobné zákony, ktoré musia byť zosúladené s ústavou aj s ostatnými zákonmi.
3. Občania môžu prijatý zákon skontrolovať pomocou fakultatívneho referenda.

Neznamená to, že občania nie sú schopní rozhodovať o zákonoch. Ide o rozdelenie úloh: občania môžu určiť základné pravidlo, parlament ho spracuje do podrobného zákona a občania si ponechávajú právo zákon odmietnuť.

Švajčiarsko sa pokúsilo zaviesť aj všeobecnú ľudovú iniciatívu, pri ktorej by sa návrh mohol uskutočniť na ústavnej alebo zákonnej úrovni. Občania ju schválili v roku 2003, ale potrebný postup sa ukázal ako príliš zložitý. Nástroj sa preto nikdy nezačal používať. V roku 2009 jeho zrušenie schválilo 67,9 % hlasujúcich a všetky kantóny. Švajčiarska federálna kancelária

Časté nedorozumenie

Fakultatívne referendum nie je ľudová iniciatíva.

• Pri ľudovej iniciatíve občania hovoria:
  „Navrhujeme nové pravidlo.“
• Pri fakultatívnom referende občania hovoria:
  „O tomto už prijatom pravidle chceme hlasovať.“

Fakultatívne referendum zároveň neznamená, že občania musia hlasovať. Znamená, že sa hlasovanie uskutoční iba vtedy, ak oň oprávnení občania alebo kantóny včas požiadajú.

Čo je dobré vedieť?

Popri fakultatívnom referende existuje aj povinné referendum. Pri ňom sa podpisy nezbierajú, pretože návrh musí byť automaticky predložený voličom. Na federálnej úrovni sa takto hlasuje napríklad o zmenách Federálnej ústavy.

Praktický dôsledok pre občana

Občan si najprv musí položiť jednoduchú otázku:

• Chcem navrhnúť zmenu ústavy? → ústavná ľudová iniciatíva
• Chcem v kantóne navrhnúť zmenu zákona? → zákonodarná ľudová iniciatíva
• Chcem dosiahnuť hlasovanie o už prijatom zákone alebo rozhodnutí? → fakultatívne referendum

Zapamätajte si

Ľudová iniciatíva umožňuje občanom predložiť vlastný návrh. Fakultatívne referendum im umožňuje vyžiadať si hlasovanie o rozhodnutí, ktoré už prijali volené orgány. Na federálnej úrovni je ľudová iniciatíva iba ústavná, kým v kantónoch môže byť ústavná aj zákonodarná.

Stručná odpoveď

Hoci sa švajčiarske kantóny a slovenské samosprávne kraje môžu na prvý pohľad podobať, ich postavenie je zásadne odlišné.

Švajčiarsky kantón nie je správnou jednotkou vytvorenou štátom. Je členským štátom Švajčiarskej federácie a má vlastnú ústavu, parlament, vládu, súdy aj rozsiahle zákonodarné právomoci.

Slovenský samosprávny kraj vykonáva iba tie právomoci, ktoré mu zveruje štát zákonom.

Ako to funguje?

Švajčiarsko je federácia vytvorená historicky samostatnými kantónmi.

Ústava rozdeľuje právomoci medzi tri úrovne verejnej moci:

• obec rozhoduje o miestnych záležitostiach,

• kantón rozhoduje o otázkach patriacich do jeho pôsobnosti,

• federácia rieši iba tie záležitosti, ktoré jej zveruje federálna ústava.

Toto rozdelenie vychádza z princípu subsidiarity.

Vo Švajčiarsku platí jednoduché pravidlo:

Čo môže rozhodnúť obec, nemá rozhodovať kantón. Čo môže rozhodnúť kantón, nemá rozhodovať federácia.

Každá úroveň verejnej moci preto rozhoduje iba o tých otázkach, ktoré patria do jej pôsobnosti.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce rozhodujú o miestnych záležitostiach, napríklad o územnom plánovaní, miestnych komunikáciách, komunálnych službách alebo miestnych daniach v rozsahu určenom kantonálnym právom.

V mnohých obciach občania rozhodujú priamo na obecných zhromaždeniach alebo v miestnych referendách.

Kantón

Každý kantón má:

• vlastnú ústavu,

• vlastný parlament,

• vlastnú vládu,

• vlastné súdy,

• vlastné zákony v oblastiach patriacich do jeho pôsobnosti.

Kantóny rozhodujú samostatne vo všetkých oblastiach, ktoré federálna ústava nezveruje federácii.

Federácia

Federácia zabezpečuje spoločné záležitosti celej krajiny, najmä zahraničnú politiku, obranu, menu a ďalšie oblasti určené federálnou ústavou.

Vo všetkých ostatných otázkach zostáva rozhodovanie predovšetkým na kantónoch alebo obciach.

Jednoduchá schéma

OBEC

↓

právomoci obce

↓

KANTÓN

↓

vlastná ústava

vlastný parlament

vlastná vláda

vlastné súdy

vlastné právomoci

↓

FEDERÁCIA

↓

iba právomoci zverené federálnej ústave

Prečo je to tak?

Švajčiarsko vzniklo spojením historicky samostatných kantónov, ktoré si chceli zachovať vysokú mieru samostatnosti.

Preto federálna ústava presne vymedzuje právomoci federácie.

Všetky ostatné právomoci zostávajú kantónom.

Takéto usporiadanie umožňuje, aby sa väčšina verejných záležitostí riešila tam, kde vznikajú.

Porovnanie so Slovenskom

Slovensko je unitárny (centralizovaný) štát. To znamená, že rozhodujúce právomoci sú sústredené na celoštátnej úrovni a obce aj samosprávne kraje vykonávajú iba tie právomoci, ktoré im zveruje štát zákonom. Ide o opačný princíp, než je subsidiarita, podľa ktorej sa verejné záležitosti rozhodujú čo najbližšie k občanom.

Švajčiarsko, Spolková republika Nemecko aj Rakúska republika sú federácie.

V týchto štátoch sú kantóny alebo spolkové krajiny ústavnými členmi federácie. Federácia nevykonáva všetku verejnú moc. Vykonáva iba tie právomoci, ktoré jej zveruje ústava. Ostatné zostávajú kantónom alebo spolkovým krajinám.

Švajčiarsko je však výnimočné tým, že popri federálnom usporiadaní majú občania na úrovni obcí, kantónov aj federácie rozsiahle nástroje priamej demokracie – referendá a ľudové iniciatívy.

Aj Slovensko malo v minulosti vlastné historické územné celky (napríklad župy), dnešné ústavné usporiadanie je však odlišné. Otázka, či by Slovensko malo zostať unitárnym štátom alebo sa v budúcnosti vydať cestou širšej decentralizácie, je vecou slobodného rozhodnutia jeho občanov a prípadných ústavných zmien.

Kontrola verejnej moci občanmi

Rozdelenie právomocí medzi obce, kantóny a federáciu umožňuje občanom rozhodovať o mnohých verejných otázkach na všetkých troch úrovniach.

Občania môžu podľa pravidiel platných pre jednotlivé úrovne využívať referendum alebo ľudovú iniciatívu a priamo sa podieľať na výkone verejnej moci.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiarsky kantón je obdobou slovenského samosprávneho kraja.

Skutočnosť: Nie.

Švajčiarsky kantón je ústavne samostatný člen federácie s vlastnou ústavou, parlamentom, vládou, súdmi a rozsiahlymi zákonodarnými právomocami.

Slovenský samosprávny kraj vykonáva iba tie právomoci, ktoré mu zveruje štát zákonom.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku platí zásada subsidiarity:

Čo môže rozhodnúť obec, nemá rozhodovať kantón. Čo môže rozhodnúť kantón, nemá rozhodovať federácia.

Väčšina verejných záležitostí sa preto rieši na miestnej alebo kantonálnej úrovni a federácia zasahuje iba tam, kde je spoločné rozhodovanie nevyhnutné.

Praktický dôsledok pre občana

Občan sa vo Švajčiarsku obracia predovšetkým na obec alebo kantón, pretože väčšina verejných záležitostí sa rieši na týchto úrovniach.

Federácia zasahuje iba v oblastiach, ktoré jej zveruje federálna ústava.

Tak sa rozhodovanie približuje občanom a mnohé otázky sa riešia tam, kde vznikajú.

Dôsledok priamej demokracie

Rozdelenie právomocí medzi obce, kantóny a federáciu umožňuje občanom vykonávať priamu demokraciu na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Väčšina rozhodnutí sa prijíma čo najbližšie občanom, ktorí ich dôsledky každodenne pociťujú.

Zapamätajte si

• Švajčiarsko, Nemecko a Rakúsko sú federácie. Slovensko je unitárny štát s vysokou mierou centralizácie.

• Švajčiarsky kantón nie je obdobou slovenského samosprávneho kraja.

• Každý švajčiarsky kantón má vlastnú ústavu, parlament, vládu a súdy.

• Federácia vykonáva iba právomoci, ktoré jej zveruje ústava. Ostatné zostávajú kantónom alebo spolkovým krajinám.

• Rozdelenie právomocí vychádza z princípu subsidiarity.

• Jedinečnosťou Švajčiarska nie je samotná federácia, ale spojenie federalizmu, subsidiarity a rozsiahlej priamej demokracie na úrovni obcí, kantónov aj federácie.

• Čo môže rozhodnúť obec, nemá rozhodovať kantón. Čo môže rozhodnúť kantón, nemá rozhodovať federácia.

Stručná odpoveď

Švajčiarsko je federácia zložená z obcí, kantónov a federácie. Každá z týchto úrovní má vlastné právomoci a rozhoduje iba o otázkach, ktoré jej patria.

Preto občania hlasujú na troch úrovniach:

• v obci o miestnych záležitostiach,

• v kantóne o otázkach významných pre celý kantón,

• vo federácii o záležitostiach, ktoré sa týkajú celého Švajčiarska.

Takýto systém je založený na princípe subsidiarity:

Čo môže rozhodnúť obec, rozhoduje obec. Čo presahuje právomoci obce, rozhoduje kantón. A iba to, čo presahuje právomoci kantónov, rieši federácia.

Ako to funguje?

Federálna ústava a kantonálne právo rozdeľujú právomoci medzi obec, kantón a federáciu.

Každá úroveň rozhoduje iba o otázkach, ktoré patria do jej pôsobnosti.

Napríklad:

• obec rozhoduje o územnom plánovaní, miestnych komunikáciách, komunálnych službách alebo niektorých miestnych daniach,

• kantón rozhoduje napríklad o organizácii školstva, zdravotníctva, kantonálnej polícii, súdnictve a kantonálnych daniach,

• federácia rozhoduje o obrane štátu, zahraničnej politike, mene alebo o zmenách federálnej ústavy.

Občania preto nehlasujú o všetkom na celoštátnej úrovni.

Hlasujú iba o tých otázkach, ktoré patria do právomoci príslušnej úrovne verejnej správy.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obyvatelia rozhodujú o miestnych otázkach, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život.

Príklad

Obyvatelia rozhodujú, či obec postaví novú materskú školu, zrekonštruuje námestie alebo vybuduje športovisko.

Kantón

Občania rozhodujú o otázkach, ktoré sa týkajú celého kantónu.

Príklad

Môžu rozhodovať o organizácii kantonálneho školstva, nemocníc alebo o výške kantonálnych daní.

Federácia

Občania rozhodujú iba o otázkach celoštátneho významu.

Príklad

Rozhodujú o zmenách Federálnej ústavy a o celoštátnych zákonoch alebo ďalších otázkach, ktoré sú predložené na referendum.

Jednoduchá schéma

OBEC

↓

právomoci obce

↓

KANTÓN

↓

právomoci kantónu

↓

FEDERÁCIA

↓

právomoci federácie podľa ústavy

↓

Pri otázkach predložených na hlasovanie patrí posledné slovo občanom

Prečo je to tak?

Takéto rozdelenie právomocí sa nazýva subsidiarita.

Subsidiarita znamená, že každá záležitosť sa rieši na najnižšej úrovni, ktorá ju dokáže vyriešiť.

Čo môže rozhodnúť obec, rozhoduje obec.

Čo presahuje právomoci obce, rieši kantón.

A iba to, čo presahuje právomoci kantónov, rieši federácia.

Priama demokracia umožňuje občanom rozhodovať na každej z týchto troch úrovní.

Čím viac rozhodnutí sa prijíma v obciach a kantónoch, tým menej otázok musí riešiť federácia.

Tak sa verejná moc prirodzene rozdeľuje medzi viac úrovní a nekoncentruje sa na jednom mieste.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko má obce, samosprávne kraje a štát.

Je však unitárnym (silne centralizovaným) štátom, čo znamená, že rozhodujúca verejná moc je sústredená predovšetkým na celoštátnej úrovni a samosprávy vykonávajú najmä právomoci, ktoré im zveruje štát zákonom.

Vo Švajčiarsku je situácia opačná.

Federácia vykonáva iba tie právomoci, ktoré jej zveruje federálna ústava.

Všetky ostatné zostávajú kantónom alebo obciam.

Príklad

Ak chce obec vo Švajčiarsku postaviť novú školu, spravidla o tom nerozhoduje federálny parlament v Berne.

Rozhodujú samotní obyvatelia obce alebo príslušné obecné orgány podľa pravidiel kantónu.

Na Slovensku sa mnohé otázky riešia prostredníctvom zákonov prijímaných Národnou radou SR.

Kontrola verejnej moci občanmi

Rozdelenie právomocí znamená, že občania nemusia cestovať až k federálnej politike, aby mohli ovplyvniť veci, ktoré sa ich týkajú.

O väčšine otázok rozhodujú tam, kde ich dôsledky najviac pociťujú.

Tak sa verejná moc približuje občanom.

Pri otázkach predložených na hlasovanie zostáva posledné slovo občanom príslušnej úrovne.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občania vo Švajčiarsku hlasujú o všetkom na celoštátnej úrovni.

Skutočnosť: Nie.

Väčšina rozhodnutí sa prijíma na úrovni obcí a kantónov.

Federácia rozhoduje iba o otázkach, ktoré presahujú ich právomoci.

Čo je dobré vedieť?

Počas jedného hlasovacieho dňa môže občan dostať hlasovacie materiály k obecným, kantonálnym aj federálnym otázkam.

Príklad

Obyvateľ mesta Bern môže v jeden deň hlasovať:

• o novej športovej hale vo svojej obci,

• o zmene školského zákona v kantóne Bern,

• o federálnej ľudovej iniciatíve na zmenu ústavy.

Každú otázku posudzuje samostatne.

Takto sa pri jednej návšteve volebnej miestnosti alebo jedným korešpondenčným hlasovaním podieľa na rozhodovaní na všetkých troch úrovniach verejnej správy.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať, kým o každom probléme rozhodne federálny parlament.

O väčšine vecí môže rozhodovať priamo tam, kde žije.

To robí verejnú správu pružnejšou, zodpovednejšou a bližšou občanom.

Zapamätajte si

• Švajčiarsko tvorí obec, kantón a federácia.

• Každá úroveň má vlastné právomoci.

• Občania hlasujú iba o otázkach, ktoré patria do právomoci danej úrovne.

• Subsidiarita znamená: čo môže rozhodnúť obec, rozhoduje obec; čo presahuje právomoci obce, rieši kantón; a iba to, čo presahuje právomoci kantónov, rieši federácia.

• Väčšina rozhodnutí sa prijíma na úrovni obcí a kantónov.

• Priama demokracia umožňuje občanom vykonávať svoje rozhodovacie právo na všetkých troch úrovniach.

• Pri otázkach predložených na hlasovanie zostáva posledné slovo občanom príslušnej úrovne.

Stručná odpoveď

Ľudová iniciatíva umožňuje občanom, aby sami navrhli zmenu v otázkach patriacich do pôsobnosti obce, kantónu alebo federácie.

Občania pripravia návrh, zozbierajú požadovaný počet podpisov a po splnení zákonných podmienok sa návrhom musia zaoberať príslušné verejné orgány. Ak iniciatíva pokračuje až do hlasovania, konečné rozhodnutie prijmú občania.

Ľudová iniciatíva umožňuje občanom zaradiť vlastný návrh do politického rozhodovania aj vtedy, keď s ním vláda alebo parlament sami neprídu.

Pravidlá sa na jednotlivých úrovniach líšia. Spoločným princípom však je, že občania nemusia čakať, kým s návrhom príde vláda alebo parlament.

Ako to funguje?

Obec

(miestna úroveň)

Občania môžu predložiť iniciatívu vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti obce, napríklad v otázkach:

• územného rozvoja,

• obecných investícií,

• dopravy,

• škôl a verejných zariadení,

• miestnych daní a poplatkov,

• komunálnych služieb.

Skupina občanov pripraví návrh a zozbiera počet podpisov určený obecnými alebo kantonálnymi predpismi.

Po overení podpisov sa návrhom zaoberajú príslušné obecné orgány. Podľa pravidiel konkrétnej obce môže nasledovať hlasovanie občanov alebo rozhodovanie na obecnom zhromaždení.

Presný postup, počet podpisov a lehoty sa medzi jednotlivými obcami líšia.

Kantón

(regionálna úroveň)

Každý kantón má vlastnú ústavu a vlastné pravidlá priamej demokracie.

Občania môžu iniciatívou navrhnúť napríklad:

• zmenu kantonálnej ústavy,

• prijatie nového kantonálneho zákona,

• zmenu alebo zrušenie existujúceho zákona,

• riešenie inej otázky patriacej do právomoci kantónu.

Možnosti závisia od právnej úpravy konkrétneho kantónu. V niektorých kantónoch možno iniciatívou navrhovať nielen ústavné, ale aj zákonné zmeny.

Po úspešnom zbere podpisov návrh posúdia kantonálne orgány. Môžu k nemu zaujať stanovisko alebo pripraviť protinávrh. Ak iniciatíva nie je stiahnutá a spĺňa stanovené podmienky, o návrhu rozhodnú občania kantónu.

Federácia

(celoštátna úroveň)

Na federálnej úrovni možno ľudovou iniciatívou navrhovať úplnú alebo čiastočnú zmenu federálnej ústavy. Nemožno ňou priamo navrhovať prijatie alebo zmenu bežného federálneho zákona.

Krok 1 – Vznik návrhu

Občania pripravia návrh zmeny federálnej ústavy.

Iniciatívu organizuje iniciatívny výbor, ktorý musí mať najmenej 7 a najviac 27 členov oprávnených hlasovať.

Návrh môže mať podobu:

• všeobecne formulovaného podnetu,

• alebo presne vypracovaného textu ústavnej zmeny.

Krok 2 – Kontrola podpisového hárka

Iniciatívny výbor predloží návrh Spolkovej kancelárii.

Spolková kancelária kontroluje najmä správnosť podpisového hárka a splnenie formálnych požiadaviek.

To ešte neznamená, že iniciatíva bola obsahovo schválená. O jej platnosti neskôr rozhoduje Spolkové zhromaždenie.

Krok 3 – Zber podpisov

Po uverejnení iniciatívy vo Spolkovom vestníku môže začať zber podpisov.

Na úspešné predloženie iniciatívy je potrebných najmenej 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov.

Podpisy overujú obce podľa volebných zoznamov.

Krok 4 – Overenie podpisov

Spolková kancelária skontroluje ich počet a platnosť.

Ak je podpisov dostatok, iniciatíva pokračuje.

Krok 5 – Posúdenie Spolkovou radou

Spolková rada posúdi:

• právne dôsledky,

• uskutočniteľnosť,

• hospodárske a spoločenské dôsledky,

a pripraví správu pre parlament.

Krok 6 – Rokovanie parlamentu

Spolkové zhromaždenie môže:

• odporučiť iniciatívu prijať,

• odporučiť ju odmietnuť,

• pripraviť priamy protinávrh,

• alebo nepriamy protinávrh.

Krok 7 – Protinávrh

Ak parlament pripraví protinávrh, iniciatívny výbor môže svoju iniciatívu stiahnuť alebo ju ponechať na hlasovanie.

Krok 8 – Povinné referendum

Ak iniciatíva nebola stiahnutá ani vyhlásená za neplatnú, rozhodnú občania a kantóny.

Na prijatie sú potrebné:

• väčšina hlasujúcich občanov,

• väčšina kantónov.

Až potom sa zmena stane súčasťou federálnej ústavy.

Jednoduchá schéma

OBEC

Návrh občanov

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Postup podľa pravidiel obce

↓

Rozhodnutie občanov alebo obecného zhromaždenia

KANTÓN

Návrh občanov

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Posúdenie kantonálnymi orgánmi

↓

Možný protinávrh

↓

Hlasovanie občanov kantónu

FEDERÁCIA

Návrh zmeny ústavy

↓

Kontrola podpisového hárka

↓

100 000 podpisov do 18 mesiacov

↓

Overenie podpisov

↓

Spolková rada

↓

Spolkové zhromaždenie

↓

Možný protinávrh

↓

Povinné referendum

↓

Väčšina občanov + väčšina kantónov

↓

Zmena federálnej ústavy

Prečo je to tak?

Švajčiarsko je založené na princípe subsidiarity.

To znamená, že každá verejná záležitosť sa rieši čo najbližšie k občanovi.

Čo dokáže vyriešiť obec, nerieši kantón.

Čo dokáže vyriešiť kantón, nerieši federácia.

Preto majú občania možnosť navrhovať riešenia na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku môžu občania prostredníctvom petície požiadať o vyhlásenie referenda.

Nemôžu však priamo predložiť vlastný návrh ústavnej zmeny spôsobom, aký pozná švajčiarska federálna ľudová iniciatíva.

Vo Švajčiarsku môžu občania po splnení zákonom stanovených podmienok sami navrhnúť zmenu federálnej ústavy.

Nečakajú teda, kým s návrhom príde vláda alebo parlament.

Kontrola verejnej moci občanmi

Ľudová iniciatíva umožňuje občanom zaradiť určitú otázku do verejného rozhodovania aj vtedy, keď sa jej vláda alebo parlament nechcú venovať.

Občan už nie je iba ten, kto hodnotí návrhy politikov.

Môže sám pripraviť návrh, získať podporu ďalších občanov a po splnení zákonných podmienok dosiahnuť, aby sa ním štát musel zaoberať.

Ak iniciatíva nie je stiahnutá ani vyhlásená za neplatnú, konečné rozhodnutie patrí občanom a kantónom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ľudová iniciatíva funguje na všetkých troch úrovniach rovnako.

Skutočnosť: Nie.

Obce a kantóny majú vlastné pravidlá, lehoty a počty podpisov.

Na federálnej úrovni možno iniciatívou navrhovať iba zmenu federálnej ústavy.

Čo je dobré vedieť?

Švajčiarska priama demokracia nie je založená na rýchlosti.

Dôležité návrhy prechádzajú:

• prípravou,

• zberom podpisov,

• overením,

• odborným posúdením,

• verejnou diskusiou,

• prípadným protinávrhom,

• a až potom hlasovaním občanov.

Celý federálny proces preto môže trvať približne 2 až 6 rokov.

Praktický dôsledok pre občana

Ak občan vo Švajčiarsku dlhodobo považuje niektoré pravidlo za nesprávne, nemusí čakať na politickú stranu ani na vládu.

Môže spolu s ďalšími občanmi pripraviť vlastný návrh, získať potrebné podpisy a po splnení zákonných podmienok dosiahnuť, aby sa o návrhu rozhodovalo.

To výrazne posilňuje jeho postavenie pri výkone verejnej moci.

Dôsledok priamej demokracie

Ľudová iniciatíva zabezpečuje, že politická agenda nevzniká iba vo vláde alebo parlamente.

Významné témy môžu do verejnej diskusie prinášať aj samotní občania.

Politici preto nie sú jedinými tvorcami pravidiel. Musia počítať s tým, že nové návrhy môžu prísť aj zdola od občanov.

Zapamätajte si

• Ľudová iniciatíva umožňuje občanom navrhovať zmeny na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Na federálnej úrovni možno ľudovou iniciatívou navrhovať iba zmenu federálnej ústavy.

• Na úspešné predloženie federálnej iniciatívy je potrebných 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov.

• Ak iniciatíva splní zákonné podmienky a nie je stiahnutá, konečné rozhodnutie prijmú občania a kantóny v referende.

• Ľudová iniciatíva umožňuje občanom zaradiť vlastný návrh do politického rozhodovania aj vtedy, keď s ním vláda alebo parlament sami neprídu.

• Politická agenda vo Švajčiarsku nevzniká iba vo vláde alebo parlamente, ale aj medzi občanmi.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku môže referendum vzniknúť dvoma základnými spôsobmi.

Pri niektorých najdôležitejších rozhodnutiach ho vyžaduje priamo ústava. Ide o obligatórne (povinné) referendum. To znamená, že príslušné orgány musia otázku predložiť občanom na hlasovanie bez potreby zbierania podpisov. Občania nemajú povinnosť zúčastniť sa hlasovania.

V iných prípadoch môžu občania po splnení zákonom stanovených podmienok vyvolať fakultatívne referendum, ktorým rozhodnú, či zákon prijatý parlamentom nadobudne účinnosť.

Referendá existujú na úrovni obce, kantónu aj federácie. Ich konkrétne pravidlá sa môžu líšiť, spoločný princíp však zostáva rovnaký – pri významných otázkach môžu mať za zákonom stanovených podmienok posledné slovo občania.

Ako to funguje?

Obec

Na obecnej úrovni môžu obyvatelia podľa pravidiel svojej obce alebo kantónu rozhodovať v miestnom referende o významných otázkach života obce.

Môže ísť napríklad o:

• významné investície,

• územné plánovanie,

• obecné financie,

• ďalšie otázky patriace do pôsobnosti obce.

Podmienky na vyhlásenie referenda určuje právo príslušného kantónu a samotnej obce.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu a vlastné pravidlá priamej demokracie.

Občania môžu využívať:

• obligatórne referendum,

• fakultatívne referendum.

Rozhodujú napríklad o:

• zmenách kantonálnej ústavy,

• významných zákonoch,

• veľkých finančných výdavkoch,

• ďalších otázkach podľa pravidiel daného kantónu.

Federácia

Na federálnej úrovni existujú dva druhy referenda.

Obligatórne (povinné) referendum

Pri niektorých rozhodnutiach musí byť otázka predložená občanom na hlasovanie bez potreby zbierania podpisov.

Ide najmä o:

• zmeny federálnej ústavy,

• vstup do niektorých nadnárodných organizácií alebo kolektívnych bezpečnostných systémov,

• ďalšie prípady ustanovené ústavou.

Pri zmenách Federálnej ústavy a pri vstupe do organizácií kolektívnej bezpečnosti alebo nadnárodných spoločenstiev je potrebný súhlas väčšiny hlasujúcich občanov aj väčšiny kantónov. Pri niektorých ďalších druhoch povinného referenda postačuje väčšina hlasujúcich občanov.

Fakultatívne referendum

Ak občania nesúhlasia so zákonom prijatým Spolkovým zhromaždením (parlamentom), môžu do 100 dní od jeho oficiálneho zverejnenia vyzbierať 50 000 platných podpisov, prípadne môže referendum požadovať osem kantónov.

Ak sa podmienky splnia, zákon sa predloží občanom na hlasovanie.

Ak občania zákon odmietnu, nenadobudne účinnosť.

Jednoduchá schéma

Parlament prijme zákon

↓

Občania nesúhlasia

↓

Zber podpisov

(50 000 podpisov do 100 dní alebo 8 kantónov)

↓

Vyhlásenie referenda

↓

Rozhodnú občania

↓

Zákon platí alebo neplatí

Prečo je to tak?

Švajčiarsky systém vychádza z presvedčenia, že parlament má prijímať zákony, ale občania majú mať možnosť skontrolovať najvýznamnejšie rozhodnutia verejnej moci.

Referendum preto nie je náhradou parlamentu.

Je jeho demokratickou kontrolou.

Politici prijímajú zákony s vedomím, že pri významných otázkach môžu občania rozhodnúť inak.

To podporuje hľadanie širšej spoločenskej zhody ešte pred prijatím zákona.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania môžu rozhodovať o významných miestnych otázkach podľa pravidiel svojej obce a kantónu.

Kantón

Občania môžu využívať obligatórne aj fakultatívne referendum podľa ústavy a zákonov svojho kantónu.

Federácia

Na federálnej úrovni existuje obligatórne referendum pri najdôležitejších ústavných otázkach a fakultatívne referendum, ktorým môžu občania preskúmať zákony prijaté parlamentom.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku môžu občania iniciovať celoštátne referendum petíciou.

Slovenské referendum však neslúži na pravidelné preskúmavanie bežných zákonov prijatých parlamentom.

Vo Švajčiarsku môžu občania prostredníctvom fakultatívneho referenda po splnení zákonom stanovených podmienok rozhodnúť, či zákon prijatý parlamentom nadobudne účinnosť.

V oboch krajinách pritom referendum nemusia iniciovať iba občania. V zákonom ustanovených prípadoch môže návrh na referendum vychádzať aj z parlamentu a na miestnej úrovni aj zo zastupiteľstva.

Rozhodujúci rozdiel spočíva najmä v praktickej dostupnosti referenda. Vo Švajčiarsku môžu občania fakultatívnym referendom pravidelne preskúmavať zákony prijaté parlamentom a na federálnej úrovni sa nevyžaduje minimálna účasť voličov. Na Slovensku občania takýto nástroj pravidelnej kontroly zákonov nemajú a platnosť celoštátneho referenda závisí od účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Referendum znamená, že parlament stráca význam.

Skutočnosť: Nie.

Parlament prijíma väčšinu zákonov rovnako ako v iných demokratických štátoch.

Referendum sa uskutoční iba v prípadoch ustanovených ústavou alebo vtedy, keď občania po splnení zákonných podmienok využijú svoje právo preskúmať prijatý zákon.

Čo je dobré vedieť?

Nie každý prijatý zákon sa automaticky dostane na referendum.

Vo väčšine prípadov zákony nadobudnú účinnosť bez hlasovania občanov.

Referendum sa uskutoční len vtedy, ak to vyžaduje ústava alebo ak občania (prípadne osem kantónov) splnia podmienky na jeho vyhlásenie.

Praktický dôsledok pre občana

Ak občan nesúhlasí s rozhodnutím verejnej moci, ktoré môže byť predmetom referenda, nemusí čakať na ďalšie voľby.

Po splnení zákonných podmienok môže spolu s ďalšími občanmi vyvolať referendum a dosiahnuť, aby o spornom rozhodnutí rozhodli občania.

Občan tak nie je iba pozorovateľom politického diania, ale môže sa stať priamym účastníkom výkonu verejnej moci.

Dôsledok priamej demokracie

Referendum mení postavenie parlamentu aj občanov.

Parlament zostáva hlavným tvorcom zákonov, no pri významných rozhodnutiach musí počítať s tým, že občania môžu jeho rozhodnutie potvrdiť alebo odmietnuť.

To podporuje hľadanie širšej spoločenskej zhody už počas prípravy zákonov a posilňuje demokratickú kontrolu výkonu verejnej moci.

Zapamätajte si

• Referendum umožňuje občanom schváliť alebo odmietnuť významné rozhodnutia verejnej moci.

• Pri obligatórnom referende sa hlasovanie uskutoční automaticky v prípadoch určených ústavou.

• Pri fakultatívnom referende musia občania na federálnej úrovni vyzbierať 50 000 platných podpisov do 100 dní, prípadne ho môže požadovať osem kantónov.

• Referendum môžu v zákonom ustanovených prípadoch iniciovať nielen občania, ale aj parlament alebo zastupiteľské orgány.

• V súlade s princípom subsidiarity referendum funguje na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Referendum nenahrádza parlament. Dopĺňa zastupiteľskú demokraciu tým, že pri najvýznamnejších rozhodnutiach umožňuje občanom vysloviť konečný súhlas alebo nesúhlas.

Stručná odpoveď

Ľudová iniciatíva vo Švajčiarsku neprebieha v jednej spoločnej lehote. Pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich krokov, pričom každý z nich má vlastné pravidlá.

Na federálnej úrovni musia iniciátori po úradnom uverejnení iniciatívy zozbierať najmenej 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov. Potom nasleduje overenie podpisov, posúdenie návrhu Spolkovou radou, prerokovanie v Spolkovom zhromaždení, prípadný protinávrh a napokon hlasovanie občanov a kantónov.

Celý proces od prípravy iniciatívy až po referendum preto spravidla trvá niekoľko rokov.

Ako to funguje?

Obec

Lehoty pre obecnú iniciatívu určujú pravidlá príslušného kantónu a obce.

Postup spravidla zahŕňa:

• prípravu návrhu,

• jeho predloženie príslušnému obecnému orgánu,

• zber podpisov,

• overenie podpisov,

• právne a vecné posúdenie,

• prerokovanie obecným orgánom,

• prípadné hlasovanie občanov.

Lehoty na zber podpisov aj ďalší postup sa medzi obcami líšia. V menšej obci býva celý proces spravidla jednoduchší a kratší ako vo veľkom meste.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu a vlastné pravidlá priamej demokracie.

Kantonálne predpisy určujú najmä:

• počet potrebných podpisov,

• lehotu na ich zber,

• spôsob overovania podpisov,

• postup prerokovania návrhu,

• termín hlasovania.

Dĺžka procesu závisí aj od toho, či ide o zmenu kantonálnej ústavy, zákona alebo iného opatrenia.

Federácia

Na federálnej úrovni prebieha ľudová iniciatíva v niekoľkých krokoch.

1. Príprava iniciatívy

Iniciatívny výbor pripraví návrh zmeny federálnej ústavy a podpisové hárky.

Táto etapa nemá zákonom stanovenú dĺžku. Závisí od iniciátorov.

2. Formálna kontrola a uverejnenie

Spolková kancelária preskúma, či podpisové hárky spĺňajú zákonné požiadavky.

Po úradnom uverejnení iniciatívy začne plynúť lehota na zber podpisov.

3. Zber podpisov

Iniciátori musia zozbierať

najmenej 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov.

Ak sa potrebný počet platných podpisov v tejto lehote neodovzdá, iniciatíva nie je úspešne predložená a proces sa končí.

4. Overenie podpisov

Podpisy najskôr overujú obce podľa volebných zoznamov.

Následne Spolková kancelária skontroluje počet platných podpisov a rozhodne, či bola iniciatíva úspešne predložená.

5. Posúdenie Spolkovou radou

Spolková rada (výkonný orgán štátu, ktorý plní úlohy vlády) preskúma návrh a pripraví stanovisko pre Spolkové zhromaždenie.

Posudzuje najmä jeho právne, spoločenské, hospodárske a praktické dôsledky.

6. Prerokovanie v Spolkovom zhromaždení

Spolkové zhromaždenie (parlament) iniciatívu prerokuje.

Môže:

• odporučiť jej prijatie,

• odporučiť jej odmietnutie,

• pripraviť priamy protinávrh,

• pripraviť nepriamy protinávrh.

Ak sa pripravuje protinávrh, celý proces sa môže predĺžiť.

7. Určenie termínu hlasovania

Po skončení parlamentného prerokovania zaradí Spolková rada iniciatívu na niektorý z pravidelných federálnych hlasovacích dní.

8. Povinné referendum

O iniciatíve hlasujú občania a kantóny.

Na prijatie zmeny federálnej ústavy je potrebná:

• väčšina hlasujúcich občanov,

• väčšina kantónov.

Jednoduchá schéma

OBEC

Príprava návrhu

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Prerokovanie

↓

Prípadné hlasovanie občanov

KANTÓN

Príprava návrhu

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Prerokovanie

↓

Možný protinávrh

↓

Hlasovanie občanov

FEDERÁCIA

Príprava návrhu

↓

Formálna kontrola

↓

100 000 podpisov do 18 mesiacov

↓

Overenie podpisov

↓

Spolková rada

↓

Spolkové zhromaždenie

↓

Možný protinávrh

↓

Zaradenie na hlasovací deň

↓

Povinné referendum

Prečo je to tak?

Švajčiarska priama demokracia nie je založená na čo najrýchlejšom prijímaní rozhodnutí.

Jednotlivé kroky poskytujú čas na:

• prípravu kvalitného návrhu,

• získanie podpory občanov,

• dôkladné overenie podpisov,

• právne a odborné posúdenie,

• verejnú diskusiu,

• prípravu prípadného protinávrhu,

• informovanie občanov pred hlasovaním.

Dlhší proces preto nie je samoúčelným odkladom, ale vytvára priestor na informované rozhodnutie občanov.

Platí pritom princíp subsidiarity:

Čo dokáže vyriešiť obec, nerieši kantón. Čo dokáže vyriešiť kantón, nerieši federácia.

Preto majú obec, kantón aj federácia vlastné postupy a vlastné lehoty.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku občianska petícia za referendum prechádza viacerými krokmi.

Vo Švajčiarsku je však ľudová iniciatíva pravidelnou súčasťou ústavného systému. Po úspešnom zbere podpisov nasleduje ich overenie, stanovisko Spolkovej rady, prerokovanie v Spolkovom zhromaždení, prípadný protinávrh a až potom hlasovanie občanov.

Na Slovensku môžu občania iniciovať celoštátne referendum petíciou, nejde však o ľudovú iniciatívu na zmenu ústavy v švajčiarskom zmysle. Navyše platnosť celoštátneho referenda podmieňuje účasť nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.

Kontrola verejnej moci občanmi

Lehoty chránia nielen verejné orgány, ale aj občanov.

Občania majú dostatok času:

• oboznámiť sa s obsahom iniciatívy,

• sledovať jej prerokovanie,

• porovnať návrh s prípadným protinávrhom,

• vypočuť si argumenty podporovateľov aj odporcov,

• pripraviť sa na hlasovanie.

Súčasne lehota na zber podpisov preveruje, či návrh skutočne získal podporu občanov.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Po zozbieraní podpisov sa referendum uskutoční takmer okamžite.

Skutočnosť: Nie.

Úspešný zber podpisov znamená iba to, že iniciatíva splnila podmienku na pokračovanie.

Potom ešte nasleduje:

• overenie podpisov,

• stanovisko Spolkovej rady,

• prerokovanie v Spolkovom zhromaždení,

• prípadná príprava protinávrhu,

• určenie termínu hlasovania.

Podpisy teda referendum umožnia, ale celý proces sa ich odovzdaním nekončí.

Čo je dobré vedieť?

Lehoty na obecnej a kantonálnej úrovni sa líšia podľa pravidiel jednotlivých obcí a kantónov.

Na federálnej úrovni je najdôležitejšou pevnou lehotou:

100 000 platných podpisov do 18 mesiacov.

Celý proces od začiatku iniciatívy až po referendum trvá spravidla približne 2 až 6 rokov, podľa zložitosti návrhu a priebehu jeho prerokovania.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že zozbieraním podpisov sa proces nekončí.

Podpisy otvárajú cestu k ďalšiemu prerokovaniu návrhu, verejnej diskusii a napokon k rozhodnutiu občanov.

To vytvára dostatok času, aby sa s návrhom oboznámila celá spoločnosť.

Dôsledok priamej demokracie

Významné ústavné zmeny nevznikajú narýchlo.

Každý návrh prechádza viacerými kontrolnými krokmi a verejnou diskusiou. Občania preto rozhodujú až po tom, čo mali možnosť oboznámiť sa s argumentmi podporovateľov, odporcov, vlády aj parlamentu.

Takýto systém podporuje informované rozhodovanie a širšiu spoločenskú zhodu.

Zapamätajte si

• Federálna ľudová iniciatíva pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich krokov.

• Iniciátori musia na federálnej úrovni zozbierať 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov.

• Po odovzdaní podpisov nasleduje ich overenie, stanovisko Spolkovej rady, prerokovanie v Spolkovom zhromaždení a prípadný protinávrh.

• Celý proces od začiatku iniciatívy po referendum spravidla trvá približne 2 až 6 rokov.

• Dlhšie lehoty nie sú prekážkou priamej demokracie. Ich cieľom je umožniť dôkladné posúdenie návrhu, verejnú diskusiu a informované rozhodnutie občanov.

Stručná odpoveď

Počet podpisov závisí od úrovne rozhodovania a od použitého nástroja.

Najprv si zapamätajte jednoduchý rozdiel:

• ľudovou iniciatívou občania predkladajú vlastný návrh,
• fakultatívnym referendom žiadajú hlasovanie o rozhodnutí, ktoré už prijali politici.

Na federálnej úrovni treba:

• 100 000 podpisov na ústavnú ľudovú iniciatívu do 18 mesiacov,
• 50 000 podpisov na fakultatívne referendum do 100 dní.

Kantóny a obce majú vlastné podpisové hranice.

Ako to funguje?

Švajčiarska priama demokracia funguje na troch úrovniach – obec, kantón a federácia.

Na každej úrovni môžu občania predkladať vlastné návrhy alebo žiadať hlasovanie o rozhodnutiach politikov. Rozsah týchto práv však nie je všade rovnaký.

Najdôležitejší rozdiel je medzi federáciou a kantónmi:

Federálna ľudová iniciatíva je iba ústavná. Kantonálna ľudová iniciatíva môže byť ústavná aj zákonodarná.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

V meste Bern môžu občania mestskou ľudovou iniciatívou navrhnúť prijatie, zmenu alebo zrušenie mestského predpisu. Môžu navrhnúť aj niektoré rozhodnutia patriace do právomoci mesta.

Mestským fakultatívnym referendom môžu dosiahnuť hlasovanie o niektorých rozhodnutiach, ktoré už prijal mestský parlament.

Kantón

Vo všetkých švajčiarskych kantónoch môže byť ľudová iniciatíva:

• ústavná ľudová iniciatíva – občania navrhujú prijatie alebo zmenu kantonálnej ústavy,
• zákonodarná ľudová iniciatíva – občania navrhujú prijatie, zmenu alebo zrušenie kantonálneho zákona.

V kantóne Zürich treba na oba druhy ľudovej iniciatívy 6 000 podpisov do šiestich mesiacov.

Na fakultatívne referendum treba 3 000 podpisov.

Federácia

Na federálnej úrovni môžu občania ľudovou iniciatívou navrhnúť iba úplnú alebo čiastočnú zmenu Federálnej ústavy. Potrebujú 100 000 podpisov do 18 mesiacov.

Federácia nepozná zákonodarnú ľudovú iniciatívu. Občania preto nemôžu iniciatívou priamo navrhnúť nový federálny zákon.

Môžu však fakultatívnym referendom dosiahnuť hlasovanie o zákone, ktorý už prijalo Spolkové zhromaždenie. Potrebujú 50 000 podpisov do 100 dní.

Prečo je to tak?

Podpisy majú preukázať, že návrh podporuje širšia skupina občanov.

Podpisová hranica však musí zostať dosiahnuteľná. Ak by bola príliš vysoká, občianske právo by síce formálne existovalo, ale v praxi by sa nedalo používať.

Vo Švajčiarsku podpisy slúžia ako filter, nie ako takmer neprekonateľná prekážka.

Porovnanie so Slovenskom

Švajčiarske a slovenské nástroje nie sú právne totožné. Môžeme však porovnať počet potrebných podpisov a podmienku účasti na hlasovaní.

Počet oprávnených voličov sa mení, preto pri ňom uvádzame rok.

Na Slovensku občania nemajú samostatnú krajskú alebo obecnú ľudovú iniciatívu porovnateľnú so švajčiarskym systémom. Petíciou však môžu dosiahnuť referendum o dôležitej otázke patriacej do právomoci príslušného kraja alebo obce.

Najvýraznejší rozdiel vidíme na regionálnej úrovni:

• v kantóne Zürich stačí na zákonodarnú alebo ústavnú ľudovú iniciatívu 6 000 podpisov a na fakultatívne referendum 3 000 podpisov,
• v Bratislavskom samosprávnom kraji treba na referendum približne 181 000 podpisov.

Kantón Zürich má pritom viac oprávnených voličov než Bratislavský samosprávny kraj.

Kantón a slovenský samosprávny kraj však nemajú rovnaké postavenie. Kantón je členským štátom federácie, má vlastnú ústavu a vlastné zákony. Slovenský samosprávny kraj vykonáva právomoci, ktoré mu zverujú slovenské zákony.

Kontrola verejnej moci občanmi

Ľudovou iniciatívou môžu švajčiarski občania predkladať vlastné návrhy.

Fakultatívnym referendom môžu dosiahnuť hlasovanie o zákonoch a rozhodnutiach, ktoré už prijali politici.

Politici preto vedia, že občania môžu ich rozhodnutie preskúmať a v hlasovaní aj odmietnuť.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ľudová iniciatíva je na všetkých úrovniach rovnaká.

Skutočnosť: Nie.

• Na federálnej úrovni je iba ústavná.
• Na kantonálnej úrovni môže byť ústavná aj zákonodarná.
• Na obecnej úrovni sa môže týkať obecných predpisov a rozhodnutí.

Mýtus: Fakultatívne referendum existuje iba na federálnej úrovni.

Skutočnosť: Nie.

Fakultatívne referendum existuje na federálnej, kantonálnej aj obecnej úrovni. Konkrétne pravidlá sa však líšia.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku nie je stanovené kvórum účasti. O výsledku rozhoduje väčšina hlasujúcich.

Pri zmene Federálnej ústavy je potrebná dvojitá väčšina:

• väčšina hlasujúcich občanov,
• väčšina kantónov.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, koľko podpisov musí získať:

• aby sa hlasovalo o jeho vlastnom návrhu,
• alebo aby sa hlasovalo o rozhodnutí, ktoré už prijali politici.

Pravidlá sú vopred známe a nástroje zostávajú prakticky použiteľné.

Dôsledok priamej demokracie

Primerané podpisové hranice umožňujú občanom predkladať vlastné návrhy a kontrolovať rozhodnutia politikov.

Politické orgány preto musia počítať s tým, že o významnom rozhodnutí môžu napokon rozhodnúť občania.

Zapamätajte si

Ľudovou iniciatívou občania predkladajú vlastný návrh. Fakultatívnym referendom žiadajú hlasovanie o rozhodnutí, ktoré už prijali politici.

• Obecní občania môžu navrhovať obecné predpisy a rozhodnutia.
• Kantonálni občania môžu navrhovať zmenu kantonálnej ústavy aj kantonálnych zákonov.
• Na federálnej úrovni môžu občania iniciatívou navrhnúť iba zmenu Federálnej ústavy.
• Fakultatívne referendum existuje na obecnej, kantonálnej aj federálnej úrovni.
• Vo Švajčiarsku nie je kvórum účasti.
• Na Slovensku sú podpisové hranice a kvóra účasti podstatne vyššie, čo využívanie referenda výrazne sťažuje

Stručná odpoveď

Podpisy sa vo Švajčiarsku overujú ešte predtým, ako môže ľudová iniciatíva alebo referendum pokračovať v ďalšom zákonom ustanovenom postupe.

Pri federálnej ľudovej iniciatíve Spolková kancelária ešte pred začatím zberu podpisov skontroluje, či podpisový hárok spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti.

Platnosť podpisov potom overujú obce podľa registra svojich voličov. Po spočítaní všetkých platných podpisov sa zistí, či bol dosiahnutý zákonom stanovený počet.

Len potom môže iniciatíva alebo referendum pokračovať.

Ako to funguje?

Organizátori najprv pripravia návrh iniciatívy alebo referenda a podpisové hárky.

Pri federálnej ľudovej iniciatíve Spolková kancelária ešte pred začatím zberu podpisov skontroluje, či podpisový hárok spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti.

Až potom sa môže začať zber podpisov.

Organizátori zbierajú podpisy na podpisových hárkoch, ktoré spĺňajú zákonom stanovené náležitosti.

Na podpisovom hárku musia byť uvedené údaje potrebné na identifikáciu občana. Samotný podpis musí občan pripojiť vlastnoručne.

Podpisové hárky sa spravidla neposielajú na overenie až po skončení celej podpisovej akcie. Organizátori ich môžu priebežne odovzdávať príslušným obciam, ktoré priebežne overujú ich platnosť.

Príslušný orgán vedúci register voličov overí, či je možné občana podľa uvedených údajov identifikovať, či je zapísaný v registri voličov a či má volebné právo. Kontroluje sa tiež, aby sa viacnásobný podpis tej istej osoby nezapočítal viackrát.

Úrad však bežne neporovnáva podobu podpisu s podpisovým vzorom. V registri voličov totiž podpisový vzor uložený nie je. Úrad preto predovšetkým potvrdzuje volebné právo konkrétnej osoby, nie pravosť jej rukopisu.

Nepotvrdené a duplicitné podpisy sa do potrebného počtu nezapočítajú.

Po skončení zberu sa spočítajú všetky overené platné podpisy. Ak ich počet dosiahne zákonom stanovené minimum, iniciatíva alebo referendum môže pokračovať v ďalšom zákonom ustanovenom postupe.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Pri obecnej iniciatíve alebo referende podpisy overuje obec podľa registra svojich voličov.

Kantón

Pri kantonálnych iniciatívach alebo referendách podpisy spravidla overujú obce podľa registrov svojich voličov. Presný postup však určuje právo príslušného kantónu.

Potvrdené podpisy alebo výsledky kontroly sa následne odovzdajú príslušnému kantonálnemu orgánu.

Federácia

Aj pri federálnych ľudových iniciatívach a referendách volebné právo podpisujúcich spravidla overujú obce, ktoré vedú registre voličov. Výnimkou je kantón Ženeva, kde túto úlohu vykonáva kantonálny orgán.

Organizátori môžu podpisové hárky priebežne zasielať obciam po celom Švajčiarsku.

Obce overia podpisy svojich voličov a overené podpisové hárky vrátia organizátorom.

Po ukončení zberu organizátori odovzdajú všetky overené podpisy Spolkovej kancelárii (Bundeskanzlei), ktorá spočíta počet platných podpisov a skontroluje splnenie zákonných podmienok.

Jednoduchá schéma

Príprava návrhu

↓

Kontrola formálnych náležitostí podpisového hárku

↓

Začatie zberu podpisov

↓

Občan podpíše podpisový hárok

↓

Organizátori odovzdajú podpisové hárky obciam

↓

Obce overia podpisy podľa registra voličov

↓

Spočítajú sa všetky platné podpisy

↓

Ak je ich dostatok,

iniciatíva alebo referendum pokračujú v ďalšom postupe

Prečo je to tak?

Overovanie podpisov chráni celý systém priamej demokracie.

Zabraňuje tomu, aby sa započítavali:

• osoby bez volebného práva,

• duplicitné podpisy,

• neúplné alebo nesprávne údaje.

Tým sa zabezpečuje, že ďalší postup vychádza iba z platných podpisov oprávnených občanov.

Obce vedú registre svojich voličov, a preto dokážu najrýchlejšie a najspoľahlivejšie overiť, či je podpis platný.

Zároveň sa tým odbremeňujú federálne orgány, ktoré nemusia overovať státisíce podpisov z celej krajiny.

Každá úroveň verejnej správy vykonáva tú časť práce, na ktorú je najlepšie pripravená. Ide o ďalší praktický príklad princípu subsidiarity.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku sa pri petíciách a návrhoch na referendum overuje splnenie zákonných podmienok.

Postup je však odlišný.

Vo Švajčiarsku platnosť podpisov overujú priebežne jednotlivé obce podľa registra svojich voličov.

Organizátori tak ešte počas zberu podpisov priebežne zisťujú, koľko platných podpisov už získali a koľko ich ešte potrebujú.

Na Slovensku sa podpisy pri celoštátnom referende overujú až po odovzdaní petície príslušným štátnym orgánom.

Organizátori preto počas zberu spravidla nevedia, koľko z odovzdaných podpisov bude napokon uznaných za platné.

Kontrola verejnej moci občanmi

Keďže podpisy overujú verejné orgány podľa jednotných pravidiel, občania môžu dôverovať tomu, že do ďalšieho procesu postúpia iba návrhy, ktoré skutočne získali zákonom požadovanú podporu.

Transparentné overovanie podpisov posilňuje dôveru občanov vo výsledky celého procesu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Platnosť podpisov kontroluje organizátor iniciatívy.

Skutočnosť: Organizátor podpisy zbiera a môže vykonať ich základnú kontrolu, ale úradne ich nepotvrdzuje.

Volebné právo podpisujúcich potvrdzujú orgány vedúce registre voličov – spravidla obce. Spolková kancelária potom skontroluje odovzdané hárky, spočíta uznané podpisy a rozhodne, či bol dosiahnutý požadovaný počet.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku organizátori často odovzdávajú podpisové hárky na overenie priebežne počas ich zberu, nie až po uplynutí celej lehoty.

To im umožňuje priebežne sledovať, koľko platných podpisov už získali.

Ak sa ukáže, že časť podpisov je neplatná, majú ešte počas zberu dostatok času získať ďalšie.

Takýto postup znižuje riziko, že iniciatíva alebo referendum neuspejú len preto, že sa až po skončení zberu zistí väčší počet neplatných podpisov.

Praktický dôsledok pre občana

Občan môže mať väčšiu dôveru, že o ďalšom postupe nerozhoduje odhad organizátorov, ale overené údaje z úradných registrov voličov.

Priebežné overovanie zároveň znižuje riziko, že iniciatíva alebo referendum neuspejú iba pre väčší počet neplatných podpisov.

Dôsledok priamej demokracie

Dôveryhodnosť priamej demokracie nestojí iba na možnosti zbierať podpisy.

Rovnako dôležité je ich nezávislé a transparentné overovanie.

Aj tento postup je príkladom subsidiarity – podpisy overujú obce, ktoré vedú registre svojich voličov a dokážu túto úlohu vykonať najrýchlejšie a najspoľahlivejšie.

Zapamätajte si

• Pred začatím zberu podpisov sa pri federálnej ľudovej iniciatíve kontrolujú formálne náležitosti podpisového hárku.

• Podpisy sa overujú ešte pred pokračovaním iniciatívy alebo referenda.

• Volebné právo podpisujúcich overujú orgány, ktoré vedú registre voličov – spravidla jednotlivé obce.

• Aj pri federálnych iniciatívach a referendách podpisy overujú jednotlivé obce.

• Organizátori môžu podpisy posielať na overenie priebežne počas ich zberu.

• Overovanie podpisov je ďalším praktickým príkladom princípu subsidiarity – každá úroveň verejnej správy vykonáva tú časť práce, ktorú dokáže zabezpečiť najefektívnejšie.

• Až po spočítaní všetkých platných podpisov možno rozhodnúť, či iniciatíva alebo referendum splnili zákonné podmienky.

• Dôkladné a transparentné overovanie podpisov patrí medzi dôležité prvky dôveryhodnosti švajčiarskej priamej demokracie.

Stručná odpoveď

Odovzdaním dostatočného počtu platných podpisov sa ľudová iniciatíva nekončí, ale vstupuje do ďalšej zákonom ustanovenej etapy.

Príslušné verejné orgány návrh preskúmajú, vypracujú stanovisko a podľa okolností môžu pripraviť aj protinávrh.

Ak sa počas prerokovania podarí nájsť riešenie, ktoré splní podstatnú časť požiadaviek občanov, iniciatívny výbor môže iniciatívu stiahnuť.

Ak ju ponechá v platnosti, konečné rozhodnutie patrí občanom príslušnej úrovne – obce, kantónu alebo federácie.

Ako to funguje?

Po úspešnom odovzdaní podpisov sa začína zákonom upravený proces prerokovania návrhu. Jeho presný priebeh závisí od toho, či ide o obec, kantón alebo federáciu.

Obec

Po overení podpisov obecné orgány preskúmajú návrh podľa pravidiel príslušného kantónu.

Ak sú splnené zákonné podmienky, pripraví sa ďalší postup, ktorý môže viesť až k hlasovaniu občanov alebo k prijatiu iného riešenia podľa miestnych predpisov.

Kantón

Po potvrdení platnosti podpisov návrh prerokujú príslušné kantonálne orgány.

Môžu odporučiť jeho prijatie alebo odmietnutie a podľa pravidiel kantónu pripraviť aj vlastný protinávrh.

Ak sa nedosiahne iné riešenie, o návrhu rozhodnú občania kantónu.

Federácia

Pri federálnej ľudovej iniciatíve pokračuje proces spravidla takto:

• Iniciatívny výbor odovzdá Spolkovej kancelárii podpisové hárky overené obcami.

• Spolková kancelária overí, či bolo odovzdaných najmenej 100 000 platných podpisov v zákonnej lehote.

• Ak sú podmienky splnené, Spolková rada pripraví správu a odporúčanie pre Spolkové zhromaždenie.

• Spolkové zhromaždenie preskúma návrh a rozhodne, či je iniciatíva platná.

• Parlament môže občanom odporučiť iniciatívu prijať alebo odmietnuť.

Parlament pritom nemôže občanom zabrániť hlasovať o platnej ľudovej iniciatíve. Môže iba odporučiť jej prijatie alebo odmietnutie a prípadne pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

• Počas prerokovania môže iniciatívny výbor rozhodnúť, či iniciatívu ponechá až do hlasovania občanov, alebo ju stiahne.

K stiahnutiu môže dôjsť z rôznych dôvodov. Najčastejšie však preto, že sa počas rokovaní podarilo dosiahnuť kompromis.

Spolková rada alebo Spolkové zhromaždenie môžu pripraviť najmä nepriamy protinávrh, ktorý splní podstatnú časť požiadaviek iniciatívy.

Ak iniciatívny výbor považuje takéto riešenie za dostatočné, môže iniciatívu stiahnuť.

Aj bez hlasovania občanov tak môže iniciatíva dosiahnuť aspoň časť svojho cieľa – napríklad zmenu zákona alebo verejnej politiky.

Ak iniciatíva zostane zachovaná, Spolková rada určí termín hlasovania.

Občania hlasujú o iniciatíve a prípadne aj o protinávrhu.

Federálna ľudová iniciatíva je prijatá, ak získa väčšinu hlasujúcich občanov aj väčšinu kantónov. Navrhovaná zmena sa potom stáva súčasťou Federálnej ústavy.

Jednoduchá schéma

Podpisy

↓

Overenie podpisov

↓

Stanovisko Spolkovej rady

↓

Rokovanie parlamentu

↓

Možný priamy alebo nepriamy protinávrh

↓

Možný kompromis

↓

Stiahnutie iniciatívy

alebo

↓

Ľudové hlasovanie
↓
Rozhodnutie občanov

Prečo je to tak?

Cieľom švajčiarskej priamej demokracie nie je uskutočniť čo najviac hlasovaní.

Jej cieľom je vytvoriť mechanizmus, ktorý motivuje občanov a verejnú moc hľadať čo najlepšie riešenie spoločenského problému.

Ak sa počas prerokovania podarí nájsť kompromis, ktorý rešpektuje podstatnú časť požiadaviek občanov, iniciatívny výbor môže iniciatívu stiahnuť.

Hlasovanie v referende o iniciatíve sa potom nemusí uskutočniť, pretože iniciatívny výbor môže svoj návrh stiahnuť

Najčastejšie sa to deje prijatím nepriameho protinávrhu, ktorý uskutoční podstatnú časť požiadaviek iniciatívy bez potreby meniť ústavu.

Takýto postup šetrí čas, finančné prostriedky aj energiu občanov, verejných orgánov a ďalších zainteresovaných strán.

Zároveň podporuje kultúru dialógu, spolupráce a hľadania spoločensky prijateľných riešení namiesto zbytočných konfliktov.

Hlasovanie občanov v referende je preto posledným krokom procesu, nie jediným cieľom ľudovej iniciatívy.

Priama demokracia preto nie je iba systémom referend. Je aj účinným nástrojom na hľadanie dohody medzi občanmi a verejnou mocou.

Porovnanie so Slovenskom

Vo Švajčiarsku vytvára ľudová iniciatíva priestor na rokovanie medzi iniciátormi a verejnými orgánmi.

Ak sa podarí dosiahnuť kompromis, najčastejšie prostredníctvom nepriameho protinávrhu, iniciatívny výbor môže iniciatívu stiahnuť a  hlasovanie občanov vreferende už nie je potrebné.

Na Slovensku zákonný mechanizmus porovnateľný s nepriamym protinávrhom pri celoštátnej občianskej iniciatíve neexistuje.

Občianska iniciatíva preto neposkytuje rovnaký priestor na dosiahnutie kompromisu medzi iniciátormi a štátnymi orgánmi ešte pred prípadným hlasovaním.

Kontrola verejnej moci občanmi

Dostatočný počet platných podpisov zaväzuje príslušné verejné orgány návrhom sa zaoberať.

Nemôžu ho jednoducho odložiť bez prerokovania.

Samotný dostatočný počet podpisov však ešte neznamená prijatie návrhu.

Konečné rozhodnutie zostáva na občanoch príslušnej úrovne alebo sa problém vyrieši dohodou ešte pred hlasovaním.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Mýtus: Po odovzdaní podpisov ľudovej iniciatívy sa automaticky uskutoční hlasovanie občanov.

Skutočnosť: Nie vždy.

Počas prerokovania môže vzniknúť kompromis alebo protinávrh, ktorý splní podstatnú časť požiadaviek iniciatívy.

Ak iniciatívny výbor uzná, že jeho cieľ bol dosiahnutý, môže iniciatívu stiahnuť a referendum sa už neuskutoční.

Mnohé iniciatívy tak dosiahnu svoj cieľ ešte pred hlasovaním občanov.

Čo je dobré vedieť?

• Federálne orgány majú na prerokovanie iniciatívy zákonom stanovené lehoty.

• Občania nie sú postavení pred hlasovanie okamžite po odovzdaní podpisov.

• Parlament aj Spolková rada majú čas návrh dôkladne posúdiť a prípadne pripraviť protinávrh.

• Mnohé iniciatívy ovplyvnili švajčiarske zákony práve tým, že viedli ku kompromisu ešte pred referendom.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že jeho podpis nemusí viesť iba k referendu.

Môže byť impulzom na rokovania, kompromis alebo prijatie lepšieho riešenia ešte pred hlasovaním.

Aj keď sa referendum napokon neuskutoční, iniciatíva môže dosiahnuť svoj cieľ.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia nevytvára iba možnosť rozhodovať v referendách.

Motivuje iniciátorov, Spolkovú radu aj parlament hľadať riešenia prijateľné pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

Aj preto sa vo Švajčiarsku mnohé spory vyriešia kompromisom ešte pred hlasovaním občanov.

Zapamätajte si

• V obci sa po odovzdaní dostatočného počtu platných podpisov návrhom zaoberajú príslušné obecné orgány podľa pravidiel obce a kantónu.

• V kantóne návrh prerokujú príslušné kantonálne orgány a podľa pravidiel kantónu môže vzniknúť aj protinávrh.

• Vo federácii Spolková kancelária potvrdí splnenie podmienok, Spolková rada pripraví stanovisko a Spolkové zhromaždenie návrh prerokuje.

• Na každej úrovni znamená úspešné odovzdanie podpisov, že sa príslušné verejné orgány musia návrhom ďalej zaoberať.

• Počas prerokovania môže vzniknúť kompromisné riešenie alebo protinávrh, ktorý splní podstatnú časť požiadaviek iniciatívy.

• Ak iniciatívny výbor uzná, že jeho cieľ bol dosiahnutý kompromisom alebo protinávrhom, môže iniciatívu stiahnuť a referendum sa už neuskutoční.

• Ak iniciatíva zostane zachovaná, konečné rozhodnutie patrí občanom príslušnej úrovne – obce, kantónu alebo federácie.

• Priama demokracia nie je iba systémom referend. Je aj účinným mechanizmom, ktorý podporuje dialóg, kompromis a hľadanie lepších riešení ešte pred hlasovaním občanov.

Stručná odpoveď

Federálny súd je najvyšším súdom Švajčiarska. Chráni práva občanov a rozhoduje súdne spory podľa zákona.

Federálny súd nerozhoduje o obsahovej platnosti federálnej ľudovej iniciatívy. O jej platnosti rozhoduje Spolkové zhromaždenie.

Pred začatím zberu podpisov kontroluje Spolková kancelária splnenie zákonom ustanovených formálnych podmienok. Po odovzdaní podpisov posudzuje platnosť iniciatívy Spolkové zhromaždenie podľa podmienok federálnej ústavy.

Ak iniciatíva spĺňa ústavné podmienky a iniciátori ju nestiahnu, posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a pri zmene federálnej ústavy aj kantónom.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku majú jednotlivé orgány presne rozdelené úlohy.

Spolková kancelária

• kontroluje formálne podmienky iniciatívy,

• po odovzdaní podpisov overuje ich platnosť.

Spolková rada

• pripravuje odborné stanovisko,

• posudzuje právne, hospodárske a spoločenské dôsledky návrhu,

• môže odporučiť prijatie alebo odmietnutie iniciatívy.

Spolkové zhromaždenie

• posudzuje platnosť iniciatívy podľa federálnej ústavy,

• môže pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

Federálny súd

Federálny súd chráni hlasovacie práva občanov a rozhoduje spory týkajúce sa porušenia pravidiel hlasovania.

Nerozhoduje však o obsahovej platnosti federálnej ľudovej iniciatívy. Tú posudzuje Spolkové zhromaždenie.

Ak iniciatíva spĺňa ústavné podmienky, posledné slovo patrí občanom a pri zmene ústavy aj kantónom.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Spory týkajúce sa miestnych referend riešia príslušné orgány podľa pravidiel kantónu. Po využití kantonálnych opravných prostriedkov sa môže spor o porušení hlasovacích práv dostať až pred Federálny súd.

O miestnych otázkach však za podmienok ustanovených právom obce rozhodujú občania.

Kantón

Každý kantón má vlastné orgány, súdy a pravidlá. Federálny súd môže po využití príslušných opravných prostriedkov preskúmať, či kantonálne orgány neporušili hlasovacie práva občanov.

O samotnom politickom návrhu rozhodujú občania kantónu.

Federácia

Pri federálnych ľudových iniciatívach rozhodujúcu úlohu pri posudzovaní ich platnosti zohráva Spolkové zhromaždenie.

O samotnom návrhu však rozhodujú občania a pri zmene ústavy aj kantóny.

Jednoduchá schéma

Občania pripravia iniciatívu

↓

Spolková kancelária

formálna kontrola

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Spolková rada

odborné stanovisko

↓

Spolkové zhromaždenie

prerokovanie

možný protinávrh

↓

Federálny súd môže preskúmať sťažnosť na závažné porušenie hlasovacích práv alebo pravidiel hlasovania. Vo výnimočnom prípade môže zrušiť aj výsledok federálneho hlasovania.

V roku 2019 takto zrušil výsledok federálneho hlasovania z roku 2016, pretože oficiálne informácie pre voličov obsahovali závažné nesprávne údaje. Rozhodnutie Federálneho súdu

Prečo je to tak?

Švajčiarska priama demokracia vychádza z presvedčenia, že najvyššia štátna moc patrí občanom nielen podľa ústavy, ale aj v praxi.

Úlohou štátnych orgánov je zabezpečiť zákonnosť postupu, odborné posúdenie návrhu a jeho prerokovanie.

Ak sú splnené ústavné podmienky, štátne orgány nerozhodujú namiesto občanov. Posledné slovo patrí občanom a pri zmene ústavy aj kantónom.

Porovnanie so Slovenskom

Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

V praxi je však celoštátne referendum využívané len výnimočne a prezident môže ešte pred jeho vyhlásením požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o preskúmanie jeho predmetu.

Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou, referendum sa nevyhlási.

Vo Švajčiarsku je systém odlišný.

Platnosť federálnej ľudovej iniciatívy posudzuje Spolkové zhromaždenie podľa podmienok federálnej ústavy.

Ak sú tieto podmienky splnené, posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a pri zmene ústavy aj kantónom.

Jednoduchý príklad

Kontrola verejnej moci občanmi

Jednotlivé štátne orgány kontrolujú zákonnosť postupu.

Nevykonávajú však politické rozhodnutie namiesto občanov.

Ak iniciatíva splní ústavné podmienky a iniciátori ju nestiahnu, posledné slovo patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Federálny súd rozhoduje o obsahovej platnosti federálnej ľudovej iniciatívy podobne ako Ústavný súd Slovenskej republiky o predmete celoštátneho referenda.

Skutočnosť: Nie.

O obsahovej platnosti federálnej ľudovej iniciatívy rozhoduje Spolkové zhromaždenie, nie Federálny súd.

Federálny súd však chráni hlasovacie práva občanov a môže preskúmavať závažné porušenia pravidiel hlasovania.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku má každý orgán presne určenú úlohu.

• Spolková kancelária kontroluje formálne podmienky.

• Spolková rada pripravuje odborné stanovisko.

• Spolkové zhromaždenie iniciatívu prerokuje.

• Federálny súd chráni právo.

Ani jeden z týchto orgánov však nenahrádza rozhodnutie občanov.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že ak jeho iniciatíva splní zákonom ustanovené podmienky, štátne orgány zabezpečia jej prerokovanie.

O jej prijatí alebo odmietnutí však v konečnom dôsledku rozhodnú občania a pri zmene ústavy aj kantóny.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia prenáša konečné politické rozhodnutie z orgánov verejnej moci na občanov.

Štátne orgány zabezpečujú zákonnosť, odborné posúdenie a organizáciu procesu.

Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Zapamätajte si

• Federálny súd je najvyšším súdom Švajčiarska.

• Chráni práva občanov a rozhoduje súdne spory.

• Federálny súd nerozhoduje o obsahovej platnosti federálnej ľudovej iniciatívy. Môže však preskúmavať závažné porušenia hlasovacích práv a pravidiel hlasovania.

• Formálne podmienky kontroluje Spolková kancelária.

• Platnosť iniciatívy posudzuje Spolkové zhromaždenie.

• Ak iniciatíva spĺňa ústavné podmienky, posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a pri zmene federálnej ústavy aj kantónom.

• To patrí medzi najvýznamnejšie rozdiely medzi švajčiarskym a slovenským systémom priamej demokracie.

Stručná odpoveď

Spolková rada je najvyšší výkonný orgán Švajčiarskej federácie. Plní úlohy, ktoré na Slovensku vykonáva vláda.

Pri ľudovej iniciatíve alebo fakultatívnom referende Spolková rada nerozhoduje namiesto občanov.

Pri ľudovej iniciatíve návrh odborne posúdi, pripraví stanovisko a môže navrhnúť priamy alebo nepriamy protinávrh. Pri fakultatívnom referende obhajuje alebo vysvetľuje zákon či rozhodnutie, o ktorom sa má hlasovať. Zároveň zabezpečuje ďalší zákonom ustanovený priebeh procesu.

Spolková rada nie je rozhodcom priamej demokracie. Je jej správcom.

Konečné rozhodnutie pri ľudovej iniciatíve patrí občanom a kantónom.

Ako to funguje?

Spolková rada je sedemčlenný kolektívny orgán, ktorý riadi federálnu správu.

Pred začatím zberu podpisov Spolková kancelária skontroluje, či návrh ľudovej iniciatívy spĺňa zákonom ustanovené formálne podmienky. Ak ich spĺňa, iniciatívu zaregistruje a môže sa začať zber podpisov.

Po úspešnom odovzdaní podpisov Spolková kancelária overí splnenie zákonných podmienok.

Následne Spolková rada:

• preskúma obsah iniciatívy,

• posúdi jej právne, hospodárske, finančné a spoločenské dôsledky,

• pripraví odbornú správu a odporúčanie pre Spolkové zhromaždenie,

• odporučí iniciatívu prijať alebo odmietnuť,

• pri ľudovej iniciatíve môže navrhnúť priamy alebo nepriamy protinávrh,

• po skončení parlamentného prerokovania určí termín hlasovania,

• po rozhodnutí občanov zabezpečí vykonanie prijatého rozhodnutia.

Spolková kancelária zabezpečuje formálnu stránku procesu.

Spolková rada zabezpečuje jeho odborné posúdenie a ďalší priebeh.

O výsledku však nerozhoduje ani Spolková kancelária, ani Spolková rada. Pri federálnej ľudovej iniciatíve rozhodujú občania a kantóny. Pri fakultatívnom referende o federálnom zákone rozhodujú občania.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Na úrovni obce plní podobnú úlohu obecná rada alebo iný výkonný orgán obce.

Pripravuje podklady pre obecné zastupiteľstvo, zabezpečuje výkon jeho rozhodnutí a organizuje miestne hlasovania podľa pravidiel príslušného kantónu.

Kantón

V každom kantóne pôsobí vlastná kantonálna vláda.

Posudzuje kantonálne iniciatívy, pripravuje stanoviská a zabezpečuje ich ďalší priebeh podľa kantonálnych predpisov.

Federácia

Na federálnej úrovni túto úlohu vykonáva Spolková rada.

Jej právomoci sa vzťahujú na celoštátne otázky patriace do pôsobnosti federácie.

To je ďalší praktický prejav princípu subsidiarity – každá úroveň verejnej správy rieši záležitosti patriace do svojej pôsobnosti.

Jednoduchá schéma

OBEC

Výkonný orgán obce

↓

pripravuje podklady

↓

zabezpečuje výkon rozhodnutí

KANTÓN

Kantonálna vláda

↓

pripravuje stanoviská

↓

zabezpečuje priebeh procesu

FEDERÁCIA

Spolková rada

↓

odborné posúdenie

↓

správa a odporúčanie pre Spolkové zhromaždenie

↓

možný priamy alebo nepriamy protinávrh

↓

organizácia hlasovania

↓

vykonanie rozhodnutia občanov

Prečo je to tak?

Výkonná moc má odborné zázemie, skúsenosti a prístup k informáciám potrebným na posúdenie dôsledkov navrhovaných riešení.

Je preto prirodzené, že pripravuje odborné stanoviská a odporúčania.

Rozhodovanie však zostáva oddelené od výkonnej moci.

Spolková rada môže občanom odporučiť návrh prijať alebo odmietnuť, nemôže však rozhodnúť namiesto nich.

Takéto rozdelenie právomocí posilňuje dôveru občanov v celý demokratický proces a vytvára rovnováhu medzi odborným posúdením a priamym rozhodovaním občanov.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku vláda pripravuje návrhy zákonov, odborné stanoviská a zabezpečuje výkon prijatých rozhodnutí.

Vo Švajčiarsku však pri ľudových iniciatívach a referendách zohráva vláda predovšetkým prípravnú a odbornú úlohu.

Môže odporučiť prijatie alebo odmietnutie návrhu a pripraviť protinávrh.

Konečné rozhodnutie pri ústavnej iniciatíve však patrí občanom a kantónom.

Kontrola verejnej moci občanmi

Spolková rada nemôže úspešne predloženú a platnú ľudovú iniciatívu zastaviť len preto, že s ňou nesúhlasí.

Je povinná pripraviť odborné stanovisko a zabezpečiť ďalší zákonom ustanovený postup.

Ak iniciatívny výbor iniciatívu nestiahne a Spolkové zhromaždenie ju nevyhlási za neplatnú z dôvodov ustanovených ústavou, návrh musí byť predložený občanom na hlasovanie.

To znamená, že výkonná moc proces riadi, ale konečné rozhodnutie nevykonáva ona.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Spolková rada môže rozhodnúť, či sa bude hlasovať o platnej ľudovej iniciatíve.

Skutočnosť: Nie.

Spolková rada môže odporučiť prijatie alebo odmietnutie iniciatívy a navrhnúť protinávrh, ale nemôže občanom odňať právo rozhodnúť o platnej iniciatíve.

Čo je dobré vedieť?

Spolková rada je kolektívny orgán zložený zo siedmich členov.

Rozhoduje spoločne a po prijatí rozhodnutia vystupuje navonok jednotne, aj keď mali jednotliví členovia počas rokovania odlišný názor.

Tento spôsob rozhodovania podporuje stabilitu, spoluprácu a hľadanie konsenzu.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že jeho návrh neposudzujú iba politici z politického hľadiska.

Spolková rada pripraví odborné stanovisko, upozorní na možné dôsledky návrhu a môže navrhnúť lepšie riešenie.

O tom, ktoré riešenie napokon zvíťazí, však nerozhodne vláda, ale občania.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia nemení úlohu výkonnej moci tým, že ju oslabuje.

Mení ju tým, že ju viac zameriava na odbornú prípravu návrhov, hľadanie kompromisov a vykonávanie rozhodnutí občanov.

Výkonná moc tak zostáva dôležitou súčasťou štátu, ale pri rozhodovaní o ľudových iniciatívach nemá posledné slovo.

Zapamätajte si

• V obci zabezpečuje podobné úlohy obecný výkonný orgán.

• V kantóne ich vykonáva kantonálna vláda.

• Vo federácii ich vykonáva Spolková rada.

• Spolková rada návrhy odborne posudzuje, pripravuje správu a odporúčanie.

• Môže pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

• Organizuje ďalší priebeh procesu a zabezpečuje vykonanie prijatých rozhodnutí.

• Spolková rada pripravuje, odporúča a vykonáva rozhodnutia. O platnej ľudovej iniciatíve však napokon rozhodujú občania a kantóny.

• Aj postavenie Spolkovej rady je prejavom princípu subsidiarity – každá úroveň verejnej správy vykonáva iba tie úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti.

Stručná odpoveď

Priamy parlamentný protinávrh je vlastný návrh na zmenu federálnej ústavy, ktorý pripraví Spolkové zhromaždenie ako alternatívu k ľudovej iniciatíve.

Ak parlament uzná, že občianska iniciatíva rieši dôležitý problém, ale navrhované riešenie nepovažuje za najvhodnejšie, môže občanom predložiť vlastný návrh.

Posledné slovo však patrí občanom a kantónom. V jednom referende rozhodujú o ľudovej iniciatíve aj o priamom parlamentnom protinávrhu.

Ako to funguje?

Po predložení ľudovej iniciatívy Spolkové zhromaždenie posúdi jej obsah.

Keďže aj tento návrh mení Federálnu ústavu, občania hlasujú v jednom referende:

• o ľudovej iniciatíve,
• o priamom parlamentnom protinávrhu,
  a v doplňujúcej otázke určia, ktorý návrh uprednostňujú, ak by boli prijaté oba.

Každý návrh sa posudzuje samostatne. Občania preto môžu podporiť iba iniciatívu, iba protinávrh, oba návrhy alebo ani jeden.

Posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a kantónom.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj na obecnej úrovni môže príslušný obecný orgán pripraviť k ľudovej iniciatíve vlastný priamy protinávrh, ak to umožňuje kantonálne a obecné právo.

Občania obce potom môžu v jednom referende rozhodovať o pôvodnej iniciatíve aj o obecnom protinávrhu. Posledné slovo patrí občanom obce.

Kantón

Aj na kantonálnej úrovni môže príslušný kantonálny orgán pripraviť k ľudovej iniciatíve priamy protinávrh. Presný postup určujú ústava a zákony príslušného kantónu.

O iniciatíve aj o protinávrhu rozhodujú občania kantónu. Posledné slovo patrí občanom kantónu.

Federácia

Na federálnej úrovni môže Spolkové zhromaždenie pripraviť priamy parlamentný protinávrh k ľudovej iniciatíve na zmenu federálnej ústavy.

O tom, ktorý návrh bude prijatý, rozhodujú občania a pri zmene ústavy aj kantóny.

Jednoduchá schéma

Občania predložia ľudovú iniciatívu

↓

Spolkové zhromaždenie ju prerokuje

↓

môže pripraviť priamy parlamentný protinávrh

↓

občania hlasujú o oboch návrhoch a odpovedajú na doplňujúcu otázku

↓

posledné slovo pri rozhodovaní majú občania a kantóny

Prečo je to tak?

Cieľom priameho parlamentného protinávrhu nie je nahradiť občiansku iniciatívu.

Jeho cieľom je ponúknuť občanom ďalšie možné riešenie toho istého problému.

Parlament môže využiť svoje skúsenosti z tvorby zákonov a navrhnúť riešenie, ktoré je podľa neho lepšie vykonateľné alebo môže získať širšiu podporu.

Ani parlament však nerozhoduje namiesto občanov. Pri zmene Federálnej ústavy patrí posledné slovo občanom a kantónom.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku parlament pri referende spravidla nepredkladá občanom vlastný alternatívny návrh, o ktorom by hlasovali súčasne s občianskou iniciatívou.

Vo Švajčiarsku môžu občania v jednom hlasovaní porovnať oba návrhy a sami rozhodnúť, ktorý z nich považujú za vhodnejší.

Jednoduchý príklad

Predstavme si, že občania navrhnú zapísať do ústavy nové pravidlá ochrany životného prostredia.

Parlament uzná, že problém je dôležitý, ale navrhne iné ústavné riešenie.

Občania potom v jednom hlasovaní rozhodnú:

• či podporujú občiansku iniciatívu,

• či podporujú parlamentný protinávrh,

• a ak podporujú oba návrhy, ktorý z nich uprednostňujú.

Nie parlament, ale občania a kantóny rozhodnú, ktoré riešenie sa stane súčasťou Federálnej ústavy.

Kontrola verejnej moci občanmi

Parlament môže pripraviť vlastný návrh.

Nemôže však rozhodnúť namiesto občanov.

O prijatí ľudovej iniciatívy alebo priameho parlamentného protinávrhu rozhodujú v referende občania a kantóny.

Tak sa zachováva rovnováha medzi zastupiteľskou a priamou demokraciou.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Parlamentný protinávrh slúži na zablokovanie občianskej iniciatívy.

Skutočnosť: Nie.

Jeho cieľom je ponúknuť občanom aj inú možnosť riešenia.

O tom, ktorý návrh bude prijatý, rozhodujú občania a kantóny. Ak sú prijaté oba návrhy, výsledok doplňujúcej otázky určí, ktorý z nich nadobudne účinnosť.

Čo je dobré vedieť?

Občania nemusia vyberať iba medzi návrhom parlamentu a návrhom iniciátorov.

Môžu podporiť oba návrhy súčasne a v doplňujúcej otázke určiť, ktorý z nich uprednostňujú, ak by boli prijaté oba.

Takýto spôsob hlasovania umožňuje občanom vybrať riešenie, ktoré považujú za najlepšie.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí rozhodovať iba medzi návrhom parlamentu a odmietnutím iniciatívy.

Ak existujú dve rozumné riešenia toho istého problému, môže ich porovnať a sám rozhodnúť, ktoré považuje za lepšie.

Dôsledok priamej demokracie

Priamy parlamentný protinávrh podporuje dialóg medzi občanmi a parlamentom.

Parlament môže ponúknuť vlastné riešenie, ale posledné slovo pri rozhodovaní zostáva občanom a kantónom

Zapamätajte si

• Priamy parlamentný protinávrh pripravuje Spolkové zhromaždenie.

• Je alternatívou k ľudovej iniciatíve.

• Aj on navrhuje zmenu federálnej ústavy.

• Občania hlasujú o iniciatíve aj o protinávrhu v jednom referende.

• Ak podporia oba návrhy, môžu určiť, ktorý z nich uprednostňujú.
• Parlament môže navrhovať riešenia, ale posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a pri zmene ústavy aj kantónom.
• Parlament môže navrhovať riešenia, ale posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom a pri zmene ústavy aj kantónom.

Stručná odpoveď

Nepriamy parlamentný protinávrh je zmena federálneho zákona, ktorú pripraví Spolkové zhromaždenie ako reakciu na ľudovú iniciatívu.

Na rozdiel od priameho parlamentného protinávrhu, ktorý navrhuje zmenu federálnej ústavy a o ktorom rozhodujú občania v referende, pričom je potrebná aj väčšina kantónov, nepriamy parlamentný protinávrh mení iba federálny zákon.

Parlament ním uznáva, že problém, na ktorý občania upozornili, je potrebné riešiť, domnieva sa však, že na jeho vyriešenie postačuje zmena zákona bez zmeny federálnej ústavy.

Ak iniciátori považujú prijaté riešenie za dostatočné, môžu svoju iniciatívu stiahnuť.

Ako to funguje?

Po predložení ľudovej iniciatívy Spolkové zhromaždenie posúdi jej obsah.

Ak dospeje k záveru, že cieľ iniciatívy možno dosiahnuť aj bez zmeny federálnej ústavy, môže prijať zmenu federálneho zákona.

Tomuto riešeniu sa hovorí nepriamy parlamentný protinávrh.

Po prijatí zákona sa iniciátori rozhodnú, či:

• svoju iniciatívu stiahnu, pretože prijaté riešenie považujú za dostatočné,

• alebo na iniciatíve naďalej trvajú a pokračujú v procese smerujúcom k referendu o ľudovej iniciatíve.

Zákon prijatý ako nepriamy protinávrh však môže byť napadnutý fakultatívnym referendom.

Iniciátori preto môžu svoju iniciatívu stiahnuť pod podmienkou, že nepriamy protinávrh skutočne nadobudne účinnosť. Ak občania zákon vo fakultatívnom referende odmietnu, podmienené stiahnutie stratí účinok a ľudová iniciatíva zostane zachovaná.

Aj v tomto prípade tak posledné slovo o zákone zostáva občanom.

Ak iniciatívu nestiahnu, posledné slovo pri rozhodovaní zostáva občanom. Na prijatie zmeny federálnej ústavy je potrebná väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj na obecnej úrovni môže príslušný obecný orgán reagovať na ľudovú iniciatívu prijatím vlastného predpisu alebo rozhodnutia, ak to umožňuje kantonálne a obecné právo.

Ak iniciátori riešenie nepovažujú za dostatočné, môžu na iniciatíve trvať. Posledné slovo potom patrí občanom obce v referende.

Kantón

Aj kantonálne orgány môžu na ľudovú iniciatívu reagovať vlastnou zákonnou úpravou. Presný postup určujú ústava a zákony príslušného kantónu.

Ak iniciátori na iniciatíve naďalej trvajú, posledné slovo patrí občanom kantónu v referende.

Federácia

Na federálnej úrovni môže Spolkové zhromaždenie namiesto návrhu na zmenu federálnej ústavy prijať zmenu federálneho zákona.

Ak iniciátori zákonné riešenie prijmú, iniciatívu stiahnu.

Ak nie, pokračuje proces smerujúci k referendu o ľudovej iniciatíve. Posledné slovo pri rozhodovaní zostáva občanom; na prijatie zmeny federálnej ústavy je potrebná aj väčšina kantónov.

Samotný federálny zákon prijatý ako nepriamy protinávrh môže byť napadnutý fakultatívnym referendom. Vtedy majú posledné slovo o zákone občania.

Jednoduchá schéma

Občania predložia ľudovú iniciatívu

↓

Spolkové zhromaždenie ju prerokuje

↓

prijme zmenu federálneho zákona

↓

Iniciátori rozhodnú

↓

stiahnu iniciatívu

alebo

ponechajú iniciatívu

↓

Ak zostane zachovaná,

referendum o ľudovej iniciatíve

↓

posledné slovo pri rozhodovaní majú občania; na prijatie zmeny federálnej ústavy je potrebná aj väčšina kantónov.

Prečo je to tak?

Nie každý spoločenský problém si vyžaduje zmenu federálnej ústavy.

Ak možno cieľ iniciatívy dosiahnuť zmenou zákona, je často jednoduchšie, rýchlejšie a vhodnejšie upraviť zákon než meniť ústavu.

Nepriamy parlamentný protinávrh umožňuje vyriešiť problém bez zbytočnej zmeny ústavy.

Cieľom švajčiarskej priamej demokracie nie je organizovať čo najviac referend. Jej cieľom je nájsť čo najlepšie riešenie pri rešpektovaní vôle občanov.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku neexistuje zákonom upravený mechanizmus nepriameho protinávrhu porovnateľný so švajčiarskym systémom, pri ktorom parlament ako reakciu na občiansku iniciatívu prijme vlastnú zákonnú úpravu a iniciátori sa následne rozhodnú, či svoju iniciatívu stiahnu.

Vo Švajčiarsku je takýto postup prirodzenou súčasťou dialógu medzi občanmi a parlamentom.

Jednoduchý príklad

Občania navrhnú, aby bola ochrana spotrebiteľa zapísaná do federálnej ústavy.

Parlament uzná, že problém existuje, ale dospeje k záveru, že postačuje zmeniť federálny zákon.

Prijme preto nový zákon.

Ak iniciátori usúdia, že zákon rieši ich požiadavky, iniciatívu stiahnu.

Bez referenda sa tak dosiahne cieľ, ktorý občania sledovali.

Kontrola verejnej moci občanmi

Občianska iniciatíva môže viesť k zmene zákona aj bez referenda.

Parlament tým reaguje na podnet občanov.

O tom, či prijaté riešenie postačuje, však nerozhoduje parlament, ale samotní iniciátori.

Ak s riešením nesúhlasia, môžu pokračovať v presadzovaní iniciatívy až k referendu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Nepriamy parlamentný protinávrh znamená, že parlament občiansku iniciatívu zamietol.

Skutočnosť: Nie.

Parlament naopak uznáva, že problém existuje.

Navrhuje však jeho riešenie zmenou zákona namiesto zmeny federálnej ústavy.

Čo je dobré vedieť?

Ak iniciátori po prijatí nepriameho parlamentného protinávrhu svoju iniciatívu stiahnu, referendum sa už nekoná.

Aj bez referenda môže občianska iniciatíva dosiahnuť svoj cieľ – zmenu federálneho zákona.

Ak iniciátori iniciatívu nestiahnu, pokračuje proces smerujúci k referendu.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí svoju iniciatívu presadzovať za každú cenu až do referenda.

Ak parlament prijme riešenie, ktoré spĺňa podstatnú časť jeho požiadaviek, občania môžu svoj cieľ dosiahnuť aj bez zmeny ústavy.

Dôsledok priamej demokracie

Nepriamy parlamentný protinávrh podporuje dialóg a hľadanie kompromisov medzi občanmi a parlamentom.

Priama demokracia tak neslúži iba na hlasovanie, ale aj na spoločné hľadanie riešení.

Posledné slovo však zostáva tam, kam podľa švajčiarskeho systému patrí – u občanov.

Zapamätajte si

• Nepriamy parlamentný protinávrh pripravuje Spolkové zhromaždenie.

• Nemení federálnu ústavu, ale federálny zákon.

• Je reakciou na ľudovú iniciatívu.

• Parlament uznáva problém, navrhuje však jeho riešenie zmenou zákona.

• Iniciátori sami rozhodnú, či svoju iniciatívu stiahnu.

  Iniciatívu môžu stiahnuť pod podmienkou, že nepriamy protinávrh skutočne nadobudne účinnosť.

  Zákon prijatý ako nepriamy protinávrh môže byť napadnutý fakultatívnym referendom. Posledné slovo o zákone potom majú občania.

• Ak iniciatívu nestiahnu, pokračuje proces smerujúci k referendu o ľudovej iniciatíve. Posledné slovo majú občania; na prijatie zmeny federálnej ústavy je potrebná aj väčšina kantónov.

• Cieľom nepriameho parlamentného protinávrhu nie je zabrániť referendu, ale vyriešiť problém čo najvhodnejším spôsobom.

• Štátne orgány pripravujú a navrhujú riešenia, ale tam, kde to ustanovuje švajčiarska ústava, posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku sa o ľudovej iniciatíve ani referende nehlasuje okamžite po odovzdaní podpisov.

Medzi odovzdaním podpisov a hlasovaním prebieha zákonom ustanovený proces s určenými lehotami, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby občania rozhodovali na základe overených informácií, po dôkladnom posúdení návrhu a po verejnej diskusii.

Pri ľudovej iniciatíve sa overujú podpisy, pripravujú odborné stanoviská, parlament návrh prerokuje a môže pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh. Pri fakultatívnom referende sa po overení podpisov pripraví hlasovanie o už prijatom zákone; parlamentný protinávrh sa nepripravuje.

Až potom prichádza posledné slovo pri rozhodovaní – hlasovanie občanov.

Ako to funguje?

Pri ľudovej iniciatíve sa celý proces začína ešte pred zberom podpisov.

Príslušný orgán verejnej správy (v obci obecný úrad, v kantóne príslušná kantonálna kancelária a vo federácii Spolková kancelária) najprv preskúma, či návrh spĺňa zákonom ustanovené formálne podmienky.

Až potom môže začať zber podpisov.

Po úspešnom odovzdaní podpisov nasledujú ďalšie kroky:

• overenie platnosti podpisov,

• odborné posúdenie návrhu,

• prerokovanie v príslušnom zastupiteľskom orgáne alebo parlamente,

• prípadný priamy alebo nepriamy parlamentný protinávrh,

• verejná diskusia,

• určenie termínu hlasovania,

• hlasovanie občanov.
• Pri fakultatívnom referende je postup jednoduchší. Po overení podpisov sa určí termín hlasovania o už prijatom zákone a pripravia sa informácie pre občanov.

Jednotlivé kroky majú zákonom ustanovené lehoty.

Ide spravidla o maximálny čas, počas ktorého majú príslušné orgány konať. Ak sú pripravené skôr, proces môže pokračovať aj pred uplynutím celej lehoty.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj na obecnej úrovni sa postupuje podľa pravidiel príslušného kantónu. Uvedený príklad mesta Bern sa týka ľudovej iniciatívy, pri ktorej môže vzniknúť aj protinávrh.

Príklad – mesto Bern

• kontrola podpisového hárku približne do 2 týždňov,

• mestská rada spravidla do 12 mesiacov predloží návrh mestskému parlamentu,

• pri príprave protinávrhu sa lehota môže predĺžiť približne o 6 mesiacov.

Kantón

Aj kantonálne orgány návrh najprv odborne posúdia a prerokujú.

Príklad – kantón Bern

Výkonná rada spravidla do 12 mesiacov predloží návrh Veľkej rade.

Ak pripravuje protinávrh, lehota sa môže predĺžiť približne na 18 mesiacov.

Federácia

Celý federálny proces od začiatku iniciatívy po hlasovanie trvá orientačne približne 2 až 6 rokov, podľa zložitosti návrhu a priebehu prerokovania.

Spolková rada pripraví odborné stanovisko.

Spolkové zhromaždenie návrh prerokuje.

Môže pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

Až po ukončení celého procesu rozhodujú občania.

Príklad

Celý federálny proces od začiatku iniciatívy po hlasovanie trvá orientačne približne 2 až 6 rokov, podľa zložitosti návrhu a priebehu prerokovania.

Jednoduchá schéma

Kontrola formálnych podmienok

↓

Zber podpisov

↓

Overenie podpisov

↓

Odborné posúdenie

↓

Prerokovanie parlamentom

↓

Možný protinávrh

↓

Verejná diskusia

↓

POSLEDNÉ SLOVO PRI ROZHODOVANÍ

HLASOVANIE OBČANOV

Prečo je to tak?

Cieľom nie je hlasovanie odďaľovať.

Cieľom je vytvoriť dostatok času, aby občania mohli rozhodnúť informovane.

Tento čas umožňuje:

• overiť zákonnosť postupu,

• posúdiť dôsledky návrhu,

• pripraviť prípadný protinávrh,

• oboznámiť občanov s argumentmi podporovateľov aj odporcov,

• vytvoriť priestor na verejnú diskusiu,

• prípadne dosiahnuť kompromis.

Zákonom ustanovené lehoty dávajú občanom čas nielen na získanie informácií, ale aj na premyslenie rozhodnutia. Prvé emócie postupne ustúpia a väčší priestor dostane vecná úvaha.

Vo Švajčiarsku sa dôležité rozhodnutia neprijímajú rýchlo, ale premyslene.

Rýchlosť nie je cieľom. Cieľom je, aby posledné slovo občanov bolo čo najzodpovednejšie a čo najlepšie informované.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku medzi vyhlásením referenda a hlasovaním uplynie určitý čas.

Vo Švajčiarsku je však celý proces podrobne upravený zákonom a predstavuje prirodzenú súčasť fungovania priamej demokracie.

Keďže občania rozhodujú pravidelne, celý systém je nastavený tak, aby mali dostatok času nielen štátne orgány, ale predovšetkým samotní občania.

Kontrola verejnej moci občanmi

Jednotlivé orgány verejnej moci zabezpečujú zákonnosť a odbornú prípravu celého procesu.

Nevykonávajú však politické rozhodnutie namiesto občanov.

Ich úlohou je pripraviť podklady pre rozhodnutie.

Posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Dlhšie lehoty znamenajú, že štát sa snaží referendum oddialiť.

Skutočnosť: Nie.

Lehoty slúžia na overenie podpisov, odborné posúdenie návrhu, prípravu možného protinávrhu a verejnú diskusiu.

Predstavujú spravidla maximálny čas na vykonanie jednotlivých krokov.

Ak sú ukončené skôr, proces môže pokračovať aj skôr.

Čo je dobré vedieť?

Na všetkých troch úrovniach verejnej správy existujú zákonom ustanovené postupy a lehoty.

Ich dĺžka sa líši podľa významu rozhodovanej otázky.

Príklady

Čím väčší význam má rozhodnutie a čím viac občanov sa týka, tým dôkladnejšia býva jeho príprava.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nerozhoduje pod časovým tlakom.

Má dostatok času oboznámiť sa s návrhom, porovnať argumenty, zvážiť prípadný protinávrh a vytvoriť si vlastný názor.

Dôsledok priamej demokracie

Švajčiarska priama demokracia nie je založená na rýchlosti rozhodovania, ale na kvalite rozhodnutia.

Štátne orgány pripravujú podklady, overujú zákonnosť a organizujú celý proces.

Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Zapamätajte si

• Po odovzdaní podpisov sa nehlasuje okamžite.

• Nasleduje overenie podpisov, odborné posúdenie a prerokovanie návrhu.

• Parlament môže pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

• Zákonné lehoty predstavujú spravidla maximálny čas na vykonanie jednotlivých krokov.

• Čím významnejšie je rozhodnutie, tým dôkladnejšia býva jeho príprava.

• Úlohou štátnych orgánov je pripraviť proces, nie rozhodnúť namiesto občanov.

• Posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku sa môže stať, že sa v rovnakom období pripraví viac ľudových iniciatív alebo referend.

Takéto návrhy sa nevyhlasujú okamžite. Po ukončení zákonom ustanoveného procesu sa spravidla zaradia na najbližší spoločný hlasovací deň.

Ak je pripravených viac návrhov, občania o nich rozhodujú počas jedného hlasovania.

Každý návrh však zostáva samostatnou otázkou a občania o každom rozhodujú osobitne. Posledné slovo pri každom návrhu patrí občanom.

Ako to funguje?

Každá iniciatíva alebo referendum prechádza vlastným zákonom ustanoveným procesom.

Pri ľudovej iniciatíve sa ešte pred začatím zberu podpisov preveruje splnenie zákonom ustanovených formálnych podmienok. Presný postup na obecnej a kantonálnej úrovni závisí od ich právnych predpisov.

Po úspešnom odovzdaní podpisov sa pri každom návrhu overia podpisy. Odborné posúdenie, prerokovanie a prípadný protinávrh nasledujú pri ľudovej iniciatíve. Pri fakultatívnom referende sa pripraví hlasovanie o už prijatom zákone alebo rozhodnutí.

Po ukončení celého procesu sa návrh zaradí na najbližší vhodný hlasovací deň.

Ak je pripravených viac návrhov naraz, hlasuje sa o nich počas jedného hlasovacieho dňa.

Každý návrh má však vlastný hlasovací lístok a občania o každom rozhodujú samostatne.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Ak sa pripraví viac miestnych referend alebo iných otázok, obec ich môže zaradiť na jeden spoločný hlasovací deň.

Kantón

Aj kantóny často spájajú viac iniciatív a referend do jedného hlasovania.

Federácia

Na federálnej úrovni sa všetky návrhy pripravujú nezávisle od seba.

Po ukončení zákonom ustanoveného procesu ich Spolková rada zaradí na najbližší vhodný hlasovací deň.

Takýto postup umožňuje organizovať hlasovanie hospodárne, prehľadne a efektívne.

Jednoduchá schéma

Viac iniciatív a referend

↓

Každé prechádza vlastným zákonom ustanoveným procesom

↓

Pripravené návrhy

↓

Najbližší spoločný hlasovací deň

↓

Samostatné hlasovanie o každom návrhu

↓

Posledné slovo pri každom návrhu patrí občanom

Prečo je to tak?

Keby sa každá iniciatíva alebo referendum organizovali samostatne, znamenalo by to podstatne vyššie náklady a častejšie hlasovania.

Spojením pripravených návrhov do jedného hlasovacieho dňa sa:

• šetria verejné prostriedky,

• zjednodušuje organizácia,

• občania nemusia opakovane hlasovať,

• celý systém zostáva prehľadný.

Nešetrí sa na demokracii.

Šetrí sa na organizácii hlasovania.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa celoštátne referendá vyhlasujú jednotlivo.

Vo Švajčiarsku sa návrhy po ukončení zákonom ustanoveného procesu spravidla zaraďujú na najbližší spoločný hlasovací deň spolu s ďalšími pripravenými otázkami.

Príklad

Predstavme si, že sú pripravené:

• dve federálne iniciatívy,

• jedno federálne referendum,

• dve kantonálne referendá,

• tri obecné referendá.

Vo Švajčiarsku môžu občania o všetkých ôsmich otázkach rozhodnúť počas jedného hlasovacieho dňa.

Každá otázka má vlastný hlasovací lístok a o každej občania rozhodujú samostatne.

Kontrola verejnej moci občanmi

Spojenie viacerých návrhov do jedného hlasovacieho dňa nemení postavenie občanov.

Štát zabezpečuje organizáciu hlasovania.

Posledné slovo pri každom jednotlivom návrhu patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ak sa hlasuje o viacerých návrhoch naraz, občania ich schvaľujú jedným hlasom.

Skutočnosť: Nie.

Každá iniciatíva alebo referendum má vlastný hlasovací lístok.

Občania rozhodujú o každom návrhu samostatne.

Čo je dobré vedieť?

Počet návrhov na jednom hlasovacom dni nie je vopred určený.

Niekedy občania rozhodujú iba o jednej otázke.

Inokedy ich môže byť niekoľko federálnych, kantonálnych aj obecných.

Príklad

Občan môže počas jedného hlasovacieho dňa dostať napríklad:

• 3 federálne hlasovacie lístky,

• 2 kantonálne hlasovacie lístky,

• 3 obecné hlasovacie lístky.

To znamená osem samostatných rozhodnutí pri jednej návšteve volebnej miestnosti alebo jedným korešpondenčným hlasovaním.

Praktický dôsledok pre občana

Aj keď sa počas jedného hlasovacieho dňa rozhoduje o viacerých otázkach, občan sa môže ku každej vyjadriť samostatne.

Môže niektoré návrhy podporiť, iné odmietnuť a pri každom rozhodnúť podľa vlastného uváženia.

Dôsledok priamej demokracie

Spojenie viacerých návrhov do jedného hlasovacieho dňa robí priamu demokraciu praktickou, prehľadnou a finančne efektívnou.

Štát organizuje hlasovanie.

Posledné slovo pri každom jednotlivom návrhu patrí občanom.

Zapamätajte si

• Každá iniciatíva alebo referendum prechádza vlastným zákonom ustanoveným procesom.

• Pred začatím zberu podpisov sa kontroluje splnenie zákonom ustanovených formálnych podmienok.

• Po ukončení celého procesu sa návrh spravidla zaradí na najbližší spoločný hlasovací deň.

• Ak je pripravených viac návrhov, občania o nich hlasujú počas jedného hlasovania.

• Každý návrh má vlastný hlasovací lístok.

• Každý návrh sa posudzuje a schvaľuje samostatne.

• Spojenie viacerých hlasovaní šetrí čas občanov aj verejné prostriedky.

• Štát organizuje hlasovanie, ale posledné slovo pri každom návrhu patrí občanom.

Stručná odpoveď

Federálny zákon nevzniká rozhodnutím jednej osoby ani jednej inštitúcie.

Návrh zákona prechádza viacerými etapami. Posudzujú ho odborníci, kantóny, Spolková rada, obe komory parlamentu a pri mnohých zákonoch môžu mať posledné slovo občania prostredníctvom fakultatívneho referenda.

Cieľom je, aby zákony vznikali po dôkladnej odbornej aj verejnej diskusii a mali čo najširšiu podporu.

Ako to funguje?

Vznik federálneho zákona spravidla prebieha takto:

• pripraví sa návrh zákona,

• návrh sa prerokuje s odborníkmi, kantónmi a ďalšími dotknutými subjektmi (tzv. konzultačné konanie),

• Spolková rada predloží návrh parlamentu,

• návrh prerokuje Národná rada,

• návrh prerokuje Rada kantónov,

• obe komory musia schváliť rovnaké znenie zákona,

• po jeho prijatí plynie lehota 100 dní, počas ktorej môže 50 000 občanov alebo osem kantónov vyvolať fakultatívne referendum,

• ak referendum nie je vyhlásené alebo občania zákon schvália, zákon nadobudne účinnosť.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce prijímajú vlastné obecné predpisy a rozhodnutia vo veciach svojej pôsobnosti podľa pravidiel príslušného kantónu.

Kantón

Kantóny prijímajú vlastné zákony podľa svojich ústav a legislatívnych pravidiel.

Federácia

Federálne zákony prijíma federálny parlament.

Pri mnohých zákonoch však môžu občania vyvolať fakultatívne referendum a rozhodnúť, či zákon vstúpi do platnosti.

Jednoduchá schéma

Návrh zákona

↓

Konzultácie

↓

Spolková rada

↓

Národná rada

↓

Rada kantónov

↓

Obe komory schvália rovnaký text

↓

100 dní na vyhlásenie fakultatívneho referenda

↓

Občania môžu rozhodnúť

↓

Ak zákon nie je v referende odmietnutý, môže nadobudnúť účinnosť

Prečo je to tak?

Federálne zákony ovplyvňujú život občanov vo všetkých kantónoch.

Preto sa na ich príprave podieľajú odborníci, kantóny, vláda aj parlament.

Zároveň parlament vie, že občania môžu zákon napadnúť vo fakultatívnom referende.

To motivuje politikov hľadať kompromisy už počas prípravy zákona.

Výsledkom bývajú kvalitnejšie zákony a menej politických konfliktov.

Príklad

Predstavme si, že parlament pripravuje nový zákon o ochrane životného prostredia.

Ak by prijal zákon bez dohody s kantónmi, odborníkmi alebo dotknutými skupinami, hrozí, že občania nazbierajú 50 000 podpisov a vyvolajú fakultatívne referendum.

Parlament preto už počas prípravy zákona hľadá riešenie, ktoré bude prijateľné pre čo najviac občanov.

Možnosť referenda tak často vedie ku kompromisu ešte pred prijatím zákona.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku zákony prijíma parlament.

Na rozdiel od Švajčiarska však občania nemajú všeobecné ústavné právo vyvolať referendum o každom schválenom zákone.

Vo Švajčiarsku môže byť veľká časť federálnych zákonov predmetom fakultatívneho referenda.

Aj preto parlament pri tvorbe zákonov oveľa viac prihliada na názory občanov a snaží sa prijímať riešenia, ktoré majú širšiu podporu.

Kontrola verejnej moci občanmi

Parlament vie, že pri mnohých zákonoch nemusí mať posledné slovo.

Ak občania nazbierajú potrebný počet podpisov, môžu rozhodnúť sami vo fakultatívnom referende.

Posledné slovo tak môže patriť občanom.

Práve táto možnosť výrazne ovplyvňuje spôsob tvorby zákonov vo Švajčiarsku.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Federálny zákon prijíma Spolková rada.

Skutočnosť: Nie.

Spolková rada pripravuje a predkladá väčšinu návrhov.

Zákon prijíma federálny parlament.

A pri mnohých zákonoch môžu mať posledné slovo občania vo fakultatívnom referende.

Čo je dobré vedieť?

Nie všetky návrhy zákonov pripravuje Spolková rada.

Návrhy môžu predkladať aj poslanci, parlamentné výbory alebo kantóny.

O týchto možnostiach bude reč v nasledujúcej kapitole.

Zapamätajte si

• Federálny zákon vzniká vo viacerých etapách.

• Na jeho príprave sa podieľajú odborníci, kantóny, Spolková rada a parlament.

• Národná rada aj Rada kantónov musia schváliť rovnaké znenie zákona.

• Po prijatí zákona plynie 100-dňová lehota, počas ktorej môže 50 000 občanov alebo osem kantónov vyvolať fakultatívne referendum.

• Parlament preto pri tvorbe zákonov hľadá čo najširší konsenzus, pretože vie, že posledné slovo môžu mať občania.

• Možnosť referenda nie je prekážkou zákonodarstva, ale motiváciou prijímať kvalitnejšie zákony s podporou verejnosti.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku občania nemajú právo priamo predkladať federálnemu parlamentu návrhy nových federálnych zákonov ani návrhy na zmenu existujúcich federálnych zákonov.

To však neznamená, že občania nemôžu pripraviť vlastný návrh zákona alebo ústavnej zmeny. Môžu ho vypracovať a prostredníctvom petície, verejnej diskusie alebo spolupráce s poslancami presadzovať. Aby sa však stal oficiálnym návrhom zákona v parlamente, musí ho predložiť oprávnený subjekt.

Vo Švajčiarsku návrhy federálnych zákonov najčastejšie pripravuje Spolková rada. Predkladať ich môžu aj poslanci, parlamentné výbory a kantóny.

Na rozdiel od federálnych zákonov môžu občania prostredníctvom ľudovej iniciatívy priamo navrhnúť zmenu federálnej ústavy.

Ako to funguje?

Podnet na prijatie nového federálneho zákona alebo na zmenu existujúceho federálneho zákona môže podať:

• Spolková rada,

• člen Národnej rady alebo Rady kantónov,

• parlamentný výbor,

• kantón.

Ak parlament rozhodne, že návrh má pokračovať, pripraví sa návrh zákona, ktorý následne prejde celým legislatívnym procesom.

Po jeho schválení ešte 100 dní môžu občania alebo kantóny vyvolať fakultatívne referendum.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce nemôžu navrhovať federálne zákony.

Kantón

Kantóny môžu federálnemu parlamentu predkladať vlastné legislatívne návrhy.

Je to jeden z prejavov ich postavenia vo federácii.

Federácia

Najviac návrhov pripravuje Spolková rada.

Právo legislatívnej iniciatívy však majú aj poslanci, parlamentné výbory a kantóny.

Jednoduchá schéma

Spolková rada

↓

Poslanec

↓

Parlamentný výbor

↓

Kantón

↓

Návrh federálneho zákona

↓

Parlament

↓

100 dní

↓

Možnosť fakultatívneho referenda

↓

Posledné slovo môžu mať občania

Prečo je to tak?

Federálne zákony často upravujú zložité hospodárske, právne alebo technické otázky.

Ich príprava preto vyžaduje odborné analýzy, konzultácie a posúdenie dôsledkov.

Švajčiarsko však nechce, aby pri prijímaní federálnych zákonov rozhodovali iba politici.

Ak 50 000 občanov nesúhlasí so schváleným zákonom, môžu vyvolať fakultatívne referendum.

O tom, či zákon vstúpi do platnosti, potom rozhodnú občania.

Tak sa spája odborná príprava zákonov s priamou demokratickou kontrolou občanov.

Príklad

Parlament schváli nový federálny zákon o zdravotnom poistení.

Časť občanov je presvedčená, že zákon nie je dobrý.

Ak sa im podarí do 100 dní nazbierať 50 000 podpisov, zákon ešte nezačne platiť.

Najprv o ňom rozhodnú občania vo fakultatívnom referende.

Ak väčšina hlasuje NIE, zákon nevstúpi do platnosti.

Aj preto parlament pri prijímaní zákonov hľadá kompromisy už počas ich prípravy.

Porovnanie so Slovenskom

O tom, či zákon nadobudne účinnosť, potom rozhodnú občania.

Kontrola verejnej moci občanmi

Parlament vie, že pri mnohých federálnych zákonoch nemusí mať posledné slovo.

Ak občania nazbierajú potrebný počet podpisov, môžu zákon predložiť všetkým občanom na rozhodnutie.

To motivuje politikov prijímať zákony, ktoré majú čo najširšiu podporu verejnosti.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občania môžu vo Švajčiarsku navrhnúť akýkoľvek federálny zákon.

Skutočnosť: Nie.

Občania môžu prostredníctvom ľudovej iniciatívy navrhnúť iba zmenu federálnej ústavy.

Ak chcú zmeniť federálny zákon, môžu pripraviť vlastný návrh a presvedčiť niektorý z oprávnených subjektov, aby ho parlamentu predložil.

Ak parlament zákon schváli, občania môžu pri mnohých zákonoch využiť fakultatívne referendum.

Čo je dobré vedieť?

Keďže občania môžu ľudovou iniciatívou navrhovať iba zmenu federálnej ústavy, niekedy sa stáva, že sa snažia ústavou riešiť aj otázky, ktoré by v iných štátoch boli upravené obyčajným zákonom.

Práve preto vo Švajčiarsku často vzniká nepriamy parlamentný protinávrh. Parlament namiesto zmeny ústavy prijme zmenu federálneho zákona. Ak iniciátori uznajú, že tým bol ich cieľ splnený, svoju iniciatívu stiahnu a federálna ústava sa nemusí zbytočne meniť.

Takýto postup pomáha zachovať federálnu ústavu stručnú a stabilnú, pričom samotný problém sa vyrieši jednoduchšou zmenou zákona.

Praktický dôsledok pre občana

Občan síce nemôže sám predložiť federálny zákon parlamentu, ale môže pripraviť jeho návrh, získať podporu poslancov alebo kantónu a zároveň má istotu, že ak parlament prijme zákon, s ktorým významná časť spoločnosti nesúhlasí, občania môžu rozhodnúť vo fakultatívnom referende.

Politici preto nemôžu pri prijímaní federálnych zákonov úplne ignorovať názory občanov.

Zapamätajte si

• Vo Švajčiarsku občania nemajú právo priamo predkladať federálnemu parlamentu návrhy federálnych zákono

• Občania môžu pripraviť vlastný návrh zákona, ale oficiálne ho musí predložiť oprávnený subjekt.

• Najčastejšie federálne zákony navrhuje Spolková rada.

• Návrhy môžu predkladať aj poslanci, parlamentné výbory a kantóny.

• Občania môžu ľudovou iniciatívou navrhovať zmenu federálnej ústavy.

• Po schválení mnohých federálnych zákonov môžu 50 000 občanov počas 100 dní vyvolať fakultatívne referendum.

• Nepriamy parlamentný protinávrh umožňuje vyriešiť mnohé požiadavky občanov zmenou federálneho zákona bez zbytočnej zmeny federálnej ústavy.

• Aj pri federálnych zákonoch môže mať posledné slovo občan. To je jeden zo základných pilierov švajčiarskej priamej demokracie

Stručná odpoveď

Predtým, ako sa väčšina dôležitých federálnych zákonov dostane do švajčiarskeho parlamentu, prejde konzultačným konaním nazývaným Vernehmlassung.

Počas neho môžu návrh pripomienkovať kantóny, politické strany, odborné organizácie, profesijné združenia, zamestnávatelia, odbory, univerzity a ďalšie dotknuté subjekty.

Aj na Slovensku existuje pripomienkové konanie. Rozdiel však nespočíva v samotnej možnosti predkladať pripomienky, ale v tom, akú politickú váhu môžu mať pre konečné rozhodnutie.

Ako to funguje?

Príslušné ministerstvo alebo federálny úrad pripraví návrh federálneho zákona.

Návrh sa následne zverejní v konzultačnom konaní.

Počas určenej lehoty môže pripomienky, návrhy na zmeny a odborné stanoviská predložiť každý občan, organizácia alebo iný zainteresovaný subjekt.

Po ich vyhodnotení sa návrh často upraví ešte predtým, ako ho schváli Spolková rada a predloží Národnej rade a Rade kantónov.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce sa môžu zapojiť najmä prostredníctvom svojich združení alebo v prípadoch, keď sa ich návrh zákona priamo dotýka.

Kantón

Kantóny patria medzi najvýznamnejších účastníkov konzultačného konania.

Keďže mnohé federálne zákony budú práve ony vykonávať, môžu už v prípravnej fáze upozorniť na praktické problémy.

Federácia

Federálne orgány všetky pripomienky vyhodnotia a podľa potreby návrh zákona upravia ešte pred jeho predložením parlamentu.

Jednoduchá schéma

Príprava návrhu zákona

↓

Vernehmlassung

↓

Pripomienky

↓

Úprava návrhu

↓

Spolková rada

↓

Parlament

↓

100 dní

↓

Možnosť fakultatívneho referenda

↓

Posledné slovo môžu mať občania

Prečo je to tak?

Federálne zákony ovplyvňujú život celej krajiny.

Preto je lepšie odstrániť možné problémy ešte pred ich prerokovaním v parlamente.

Konzultačné konanie umožňuje získať skúsenosti tých, ktorí budú zákon vykonávať alebo ktorých sa bude priamo dotýkať.

Jeho sila však nespočíva v tom, že pripomienky sú právne záväzné.

Spočíva v tom, že všetci účastníci vedia, že ak sa nepodarí nájsť prijateľný kompromis, 50 000 občanov môže po schválení zákona vyvolať fakultatívne referendum.

Ak občania zákon odmietnu, nenadobudne účinnosť.

Práve možnosť občanov rozhodnúť v referende dáva pripomienkam ich skutočnú politickú váhu.

Príklad

Federálna vláda pripravuje nový zákon o energetike.

Počas konzultačného konania kantóny upozornia, že niektoré ustanovenia budú v praxi veľmi ťažko vykonateľné.

Podnikatelia upozornia na vysoké náklady.

Odbory navrhnú lepšiu ochranu zamestnancov.

Environmentálne organizácie požadujú prísnejšie pravidlá.

Vláda časť pripomienok zapracuje ešte pred predložením zákona parlamentu.

Prečo?

Pretože vie, že ak zákon nebude prijateľný pre významnú časť spoločnosti, môže 50 000 občanov vyvolať referendum a občania môžu zákon odmietnuť.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku existuje medzirezortné pripomienkové konanie. Občania môžu prostredníctvom portálu Slov-Lex pripomienkovať návrhy zákonov.

Vo Švajčiarsku má však konzultačné konanie oveľa väčšiu politickú váhu.

Politici totiž vedia, že ak nebudú pripomienky brať vážne a neprijmú rozumný kompromis, občania môžu pri mnohých federálnych zákonoch vyvolať fakultatívne referendum.

Pri každej zmene federálnej ústavy navyše rozhodujú občania a kantóny v povinnom referende.

To vytvára silnú motiváciu hľadať dohodu ešte pred prijatím zákona.

Kontrola verejnej moci občanmi

Konzultačné konanie samo osebe nerozhoduje o prijatí zákona.

Jeho význam spočíva v tom, že vláda aj parlament vedia, že ak návrh nebude dostatočne kvalitný alebo nebude rešpektovať oprávnené pripomienky, posledné slovo môžu mať občania.

Práve to robí z konzultačného konania účinný nástroj hľadania kompromisu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Konzultačné konanie rozhoduje o prijatí zákona.

Skutočnosť: Nie.

Konzultačné konanie slúži na zlepšenie návrhu zákona.

Zákon prijíma parlament.

Pri mnohých federálnych zákonoch však môžu občania vo fakultatívnom referende rozhodnúť, či zákon vôbec vstúpi do platnosti.

Čo je dobré vedieť?

Mnohé návrhy zákonov sa po konzultačnom konaní výrazne zmenia ešte pred rokovaním parlamentu.

Švajčiarske konzultačné konanie preto nie je iba odbornou diskusiou.

Je súčasťou systému priamej demokracie.

Možnosť občanov vyvolať referendum motivuje vládu aj parlament hľadať riešenia prijateľné pre čo najväčšiu časť spoločnosti ešte pred prijatím zákona.

Aj preto býva vo Švajčiarsku menej ostrých politických konfliktov a viac kompromisných riešení.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať až na referendum.

Jeho názory sa môžu prostredníctvom odborných organizácií, združení, kantónov alebo verejnej diskusie premietnuť už do prípravy zákona.

Ak sa to nepodarí a parlament napriek tomu prijme zákon, ktorý významná časť spoločnosti odmieta, občania môžu rozhodnúť vo fakultatívnom referende.

Zapamätajte si

• Konzultačné konanie existuje vo Švajčiarsku aj na Slovensku.

• Jeho cieľom je zlepšiť návrh zákona ešte pred rokovaním parlamentu.

• Vo Švajčiarsku pripomienkam dáva skutočnú politickú váhu možnosť občanov vyvolať fakultatívne referendum.

• O každej zmene federálnej ústavy rozhodujú občania a kantóny v povinnom referende.

• Politici preto hľadajú kompromisy už počas prípravy zákona.

• Konzultačné konanie nie je iba odborným procesom, ale jedným z pilierov švajčiarskej kultúry konsenzu a priamej demokracie.

Stručná odpoveď

Federálny zákon je právny predpis prijatý Federálnym zhromaždením na základe právomocí ustanovených vo federálnej ústave.

Fakultatívne referendum umožňuje občanom rozhodnúť, či federálny zákon schválený Federálnym zhromaždením (švajčiarskym parlamentom) nadobudne účinnosť.

Ak do 100 dní od jeho úradného zverejnenia získa 50 000 platných podpisov občanov, alebo o referendum požiada osem kantónov, zákon sa predloží občanom na hlasovanie.

Ak väčšina hlasujúcich zákon odmietne, zákon nenadobudne účinnosť.

Ako to funguje?

• Federálne zhromaždenie schváli federálny zákon.

• Zákon sa úradne zverejní.

• Začne plynúť lehota 100 dní.

• Počas tejto lehoty môžu občania vyzbierať 50 000 platných podpisov, alebo referendum môže vyžiadať osem kantónov.

• Ak sa referendum nevyvolá, zákon nadobudne účinnosť.

• Ak sa referendum vyvolá, rozhodnú občania.

• Ak väčšina hlasujúcich zákon schváli, nadobudne účinnosť. Ak ho odmietne, zákon nenadobudne účinnosť.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania môžu organizovať podpisové akcie a zapájať sa do kampane za alebo proti schválenému federálnemu zákonu.

Kantón

Osem kantónov môže spoločne vyvolať fakultatívne referendum aj bez zberu podpisov občanov.

Federácia

Federálne orgány zabezpečia celoštátne hlasovanie a rešpektujú jeho výsledok.

Posledné slovo majú občania.

Jednoduchá schéma

Parlament schváli federálny zákon

↓

100 dní

↓

50 000 podpisov občanov

alebo

8 kantónov

↓

Fakultatívne referendum

↓

Rozhodnutie občanov

↓

Zákon nadobudne účinnosť

alebo

Zákon nenadobudne účinnosť

Prečo je to tak?

Federálna ústava určuje základné pravidlá fungovania štátu.

Federálne zákony tieto pravidlá podrobnejšie rozpracúvajú.

Parlament ich pripravuje a schvaľuje, ale pri mnohých z nich nemá posledné slovo.

Ak významná časť spoločnosti považuje schválený zákon za nesprávny, môže požiadať o celoštátne hlasovanie.

O výsledku potom rozhodnú občania.

Tak vzniká rovnováha medzi zastupiteľskou a priamou demokraciou.

Najväčšia sila fakultatívneho referenda pritom nespočíva v tom, že sa často používa.

Spočíva v tom, že vláda, parlament, politické strany, zamestnávatelia, odbory aj ďalšie záujmové skupiny od začiatku vedia, že posledné slovo pri mnohých federálnych zákonoch môžu mať občania.

Preto sa snažia nájsť čo najširší spoločenský konsenzus ešte pred prijatím zákona.

Príklad

Parlament schváli nový federálny zákon o daniach.

Podnikatelia, odbory aj časť občanov sú presvedčení, že zákon nie je spravodlivý.

Do 100 dní vyzbierajú 50 000 podpisov.

Nasleduje celoštátne referendum.

Ak občania zákon odmietnu, zákon nenadobudne účinnosť. Ak chce parlament danú otázku upraviť, musí pripraviť nové riešenie.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku po schválení bežného zákona parlamentom občania nemajú všeobecné ústavné právo vyvolať celoštátne hlasovanie o tom, či zákon vstúpi do platnosti.

Ak má vládna koalícia väčšinu v parlamente, môže zákon spravidla schváliť aj bez podpory opozície, hoci za opozíciou môže stáť takmer polovica voličov krajiny.

Vo Švajčiarsku je situácia odlišná.

Aj keď parlament zákon schváli, pri mnohých federálnych zákonoch ešte nemusí byť rozhodnuté.

Ak občania alebo kantóny vyvolajú fakultatívne referendum, posledné slovo patrí občanom.

Práve preto sa švajčiarski politici už počas prípravy zákonov snažia hľadať čo najširší spoločenský konsenzus, a nie iba parlamentnú väčšinu.

Kontrola verejnej moci občanmi

Fakultatívne referendum patrí medzi najsilnejšie nástroje kontroly zákonodarnej moci.

Parlament vie, že jeho rozhodnutie ešte nemusí byť konečné.

Ak občania so zákonom nesúhlasia, môžu rozhodnúť sami.

Posledné slovo pri mnohých federálnych zákonoch nepatrí parlamentu, ale občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Vo Švajčiarsku sa o každom federálnom zákone hlasuje v referende.

Skutočnosť: Nie.

Väčšina federálnych zákonov nadobudne účinnosť bez referenda.

Referendum sa koná iba vtedy, ak ho vyvolá 50 000 občanov alebo osem kantónov.

Práve možnosť referendum vyvolať však zásadne ovplyvňuje spôsob prípravy federálnych zákonov.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku pri fakultatívnom referende neexistuje kvórum účasti.

Rozhoduje väčšina platných hlasov občanov, ktorí hlasovali.

Preto nemá význam vyzývať občanov na bojkot referenda.

Rozhoduje iba to, ako hlasujú tí, ktorí sa hlasovania zúčastnia.

Aj preto sa vo Švajčiarsku vedie predovšetkým vecná diskusia o obsahu zákona, nie kampaň za neúčasť.

Dôsledok priamej demokracie

Fakultatívne referendum predstavuje bod zlomu medzi zastupiteľskou a priamou demokraciou.

V zastupiteľskej demokracii parlament po prijatí zákona spravidla rozhoduje definitívne.

Vo Švajčiarsku však pri mnohých federálnych zákonoch rozhodovanie parlamentu ešte nemusí byť konečné.

Ak občania alebo kantóny vyvolajú fakultatívne referendum, posledné slovo prechádza z parlamentu na občanov.

Tento bod zlomu nenastáva až v deň referenda.

Nastáva už počas prípravy zákona.

Politici totiž od prvého dňa vedia, že nestačí získať väčšinu poslancov.

Zákon musí obstáť aj pred občanmi.

Práve táto skutočnosť robí švajčiarsku politiku viac založenou na dialógu, kompromisoch a hľadaní spoločensky prijateľných riešení než na presadzovaní vôle momentálnej parlamentnej väčšiny.

Zapamätajte si

• Federálny zákon podrobnejšie rozpracúva pravidlá ustanovené vo federálnej ústave.

• Parlament federálny zákon schvaľuje.

• Občania môžu do 100 dní vyzbierať 50 000 platných podpisov a vyvolať fakultatívne referendum.

• Referendum môže vyvolať aj osem kantónov.

• Ak väčšina hlasujúcich zákon odmietne, zákon nenadobudne účinnosť.

• Vo fakultatívnom referende neexistuje kvórum účasti.

• Pri mnohých federálnych zákonoch má posledné slovo občan.

• Už samotná možnosť vyhlásiť fakultatívne referendum núti vládu, parlament aj ďalších účastníkov legislatívneho procesu hľadať čo najširší spoločenský konsenzus ešte pred prijatím zákona.

Stručná odpoveď

Ak občania alebo kantóny vyvolajú fakultatívne referendum, o schválenom federálnom zákone rozhodujú občania v celoštátnom hlasovaní.

Na prijatie alebo odmietnutie federálneho zákona stačí jednoduchá väčšina platne hlasujúcich občanov.

Väčšina kantónov sa pri fakultatívnom referende nevyžaduje.

Nevyžaduje sa ani minimálna účasť voličov (kvórum).

Posledné slovo majú občania.

Ako to funguje?

Ak bolo úspešne vyvolané fakultatívne referendum, federálne orgány určia termín hlasovania.

Referendum sa spravidla koná počas jedného zo štyroch pravidelných hlasovacích dní v roku.

Pred hlasovaním dostane každý oprávnený volič oficiálnu informačnú brožúru.

Tá obsahuje:

• text zákona,

• stanovisko Spolkovej rady,

• stanovisko parlamentu,

• argumenty podporovateľov,

• argumenty odporcov,

• vysvetlenie možných dôsledkov prijatia alebo odmietnutia zákona.

Občania získavajú informácie aj z verejnoprávnych a súkromných médií, verejných diskusií, odborných článkov, predreferendových kampaní a ďalších zdrojov.

Keďže medzi schválením zákona a hlasovaním často uplynie niekoľko mesiacov, občania majú dostatok času vytvoriť si vlastný názor.

Ak bol k návrhu zvolaný občiansky panel (rada), jeho odporúčanie môže byť zverejnené ako ďalší zdroj informácií.

Občania môžu hlasovať:

• osobne vo volebnej miestnosti,

• poštou,

• v niektorých kantónoch aj elektronicky (e-voting).

Po spočítaní hlasov sa zistí, či zákon podporila väčšina hlasujúcich občanov.

Ak áno, zákon nadobudne účinnosť.

Ak nie, zákon nenadobudne účinnosť.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania hlasujú vo svojej obci alebo poštou.

Kantón

Kantóny zabezpečujú organizáciu hlasovania a sčítanie hlasov na svojom území.

Federácia

Federálne orgány vyhlásia výsledok hlasovania pre celé Švajčiarsko.

Výsledok rešpektujú všetky štátne orgány.

Jednoduchá schéma

Vyhlásenie fakultatívneho referenda

↓

Informačné materiály

↓

Verejná diskusia

↓

Hlasovanie občanov

↓

Spočítanie hlasov

↓

Väčšina ZA

→ zákon nadobudne účinnosť

Väčšina PROTI

→ zákon nenadobudne účinnosť

Prečo je to tak?

Fakultatívne referendum sa týka federálnych zákonov.

Preto na ich prijatie alebo odmietnutie stačí jednoduchá väčšina hlasujúcich občanov.

Na rozdiel od zmien federálnej ústavy sa nevyžaduje aj väčšina kantónov.

Nevyžaduje sa ani minimálna účasť voličov.

Švajčiarsko tým vychádza z jednoduchého princípu:

Rozhodujú občania, ktorí svoje volebné právo využili.

Príklad

Predstavme si, že sa hlasovania zúčastní 45 % oprávnených voličov.

Za zákon hlasuje 52 % hlasujúcich.

Proti hlasuje 48 %.

Zákon je v referende schválený a môže nadobudnúť účinnosť.

Nikto nespochybňuje jeho platnosť iba preto, že nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých voličov.

Rozhodli tí občania, ktorí sa rozhodli svoje hlasovacie právo využiť.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku musí celoštátne referendum splniť kvórum účasti.

Ak sa nezúčastní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, referendum je neplatné, aj keby všetci zúčastnení hlasovali rovnako.

Vo Švajčiarsku nič podobné neexistuje.

Každé fakultatívne referendum má platný výsledok.

To znamená, že občania vždy rozhodnú, či federálny zákon nadobudne účinnosť alebo nie.

Kontrola verejnej moci občanmi

Fakultatívne referendum je priamou kontrolou parlamentu.

Parlament môže zákon schváliť.

Ak však občania referendum vyvolajú, konečné rozhodnutie už nerobí parlament, ale občania.

To je jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi švajčiarskou priamou demokraciou a väčšinou zastupiteľských demokracií.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Výsledok referenda môže zneplatniť nízka účasť.

Skutočnosť: Nie.

Vo Švajčiarsku sa pri fakultatívnom referende kvórum účasti nepoužíva.

Rozhoduje väčšina platných hlasov občanov, ktorí hlasovali.

Výsledok je preto vždy jednoznačný a záväzný.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku sa počas jedného hlasovacieho dňa často hlasuje o viacerých federálnych, kantonálnych aj obecných otázkach.

Pravidelné hlasovacie dni znižujú náklady na organizáciu hlasovania a umožňujú občanom rozhodovať o viacerých otázkach naraz.

Dôsledok priamej demokracie

Neexistencia kvóra účasti zásadne mení správanie všetkých účastníkov kampane.

Politici ani iniciátori nemajú dôvod vyzývať občanov, aby na referendum nešli.

Naopak.

Obe strany sa snažia občanov presvedčiť argumentmi, aby hlasovali ZA alebo PROTI.

Rozhoduje totiž obsah zákona, nie výška účasti.

To podporuje vecnú verejnú diskusiu a zvyšuje dôveru občanov vo výsledok hlasovania.

Zapamätajte si

• O federálnom zákone rozhodujú občania v celoštátnom hlasovaní.

• Hlasovanie sa spravidla koná počas jedného zo štyroch pravidelných hlasovacích dní v roku.

• Pred hlasovaním dostávajú občania oficiálnu informačnú brožúru s argumentmi za aj proti.

• Dôležitým zdrojom informácií sú aj verejnoprávne a súkromné médiá, verejné diskusie, odborné články a predreferendové kampane.

• Ak bol zvolaný občiansky panel (rada), jeho odporúčanie môže byť ďalším zdrojom informácií.

• Rozhoduje jednoduchá väčšina hlasujúcich občanov.

• Väčšina kantónov sa pri fakultatívnom referende nevyžaduje.

• Nevyžaduje sa ani minimálna účasť voličov.

• Posledné slovo pri federálnom zákone majú občania.

• Vo Švajčiarsku sa nevyhráva referendum tým, že občania neprídu hlasovať, ale tým, že jedna strana presvedčí svojimi argumentmi väčšinu hlasujúcich.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku sa politici snažia nájsť čo najširší spoločenský konsenzus – teda širokú spoločenskú zhodu – ešte pred prijatím federálneho zákona.

Nie je to preto, že by boli švajčiarski politici lepší alebo zmierlivejší ako politici v iných krajinách. Motivujú ich k tomu pravidlá politického systému.

Ak totiž parlament prijme zákon, s ktorým významná časť spoločnosti nesúhlasí, 50 000 občanov alebo osem kantónov môže vyvolať fakultatívne referendum. O tom, či zákon nadobudne účinnosť, potom rozhodnú občania.

Vo Švajčiarsku preto nestačí získať väčšinu v parlamente. Zákon musí byť pripravený tak, aby obstál aj pred občanmi.

Ako to funguje?

Už počas prípravy federálneho zákona prebieha konzultačné konanie, v ktorom sa môžu vyjadriť:

• jednotliví občania
• kantóny,

• politické strany,

• obce a ich združenia,

• odborné organizácie,

• zamestnávatelia,

• odbory,

• univerzity,

• profesijné a záujmové združenia,

• ďalšie dotknuté subjekty.

Cieľom nie je iba formálne zhromaždiť pripomienky.

Cieľom je odhaliť problémy, upraviť návrh a nájsť riešenie, ktoré bude prijateľné pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

Ak sa to podarí, zákon môže nadobudnúť účinnosť bez referenda.

Ak sa to nepodarí a odporcovia získajú 50 000 podpisov alebo podporu ôsmich kantónov, o zákone rozhodnú občania.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj na obecnej úrovni majú miestne orgány motiváciu rokovať s občanmi ešte pred prijatím sporného rozhodnutia.

Ak vedia, že občania môžu vyvolať miestne referendum, oplatí sa im pripomienky vypočuť a hľadať prijateľné riešenie už počas prípravy.

Kantón

Kantóny majú vlastné zákony, parlamenty, vlády a nástroje priamej demokracie.

Kantonálni politici preto tiež musia počítať s tým, že ich rozhodnutie môžu občania preskúmať v referende.

Federácia

Na federálnej úrovni vytvára najsilnejšiu motiváciu ku konsenzu fakultatívne referendum.

Parlament môže zákon schváliť, ale jeho rozhodnutie ešte nemusí byť konečné.

Ak sa vyvolá referendum, posledné slovo prechádza na občanov.

Jednoduchá schéma

Návrh zákona

↓

Konzultačné konanie

↓

Pripomienky kantónov, strán a dotknutých skupín

↓

Úprava návrhu a hľadanie kompromisu

↓

Schválenie parlamentom

↓

Možnosť fakultatívneho referenda

↓

Ak vznikne spor, rozhodnú občania

Prečo je to tak?

V systéme, kde má parlament po voľbách rozhodujúce a prakticky konečné slovo, môže vládna väčšina uvažovať takto:

„Máme väčšinu v parlamente. Zákon schválime aj bez opozície.“

Za opozíciou pritom môže stáť takmer polovica voličov krajiny, kraja alebo obce.

Vo Švajčiarsku musí parlament uvažovať inak:

„Máme väčšinu v parlamente. Ale prijmú tento zákon aj občania? Ak nie, musíme ešte hľadať lepšie riešenie.“

Práve táto možnosť občianskej kontroly mení správanie politikov ešte pred prijatím zákona.

Kompromis preto nehľadajú iba zo slušnosti alebo dobrej vôle. Hľadajú ho preto, že vedia, že jednostranný zákon môže byť v referende odmietnutý.

Konkrétny príklad

Predstavme si, že vláda pripraví nový federálny zákon o zdravotnom poistení.

Strany podporujúce návrh majú v parlamente dostatok hlasov a mohli by ho presadiť aj bez podpory ostatných strán.

Počas konzultačného konania však:

• kantóny upozornia na problémy pri jeho vykonávaní,

• zdravotné poisťovne namietnu niektoré náklady,

• pacientské organizácie žiadajú lepšiu ochranu poistencov,

• odbory upozornia na sociálne dôsledky,

• časť politických strán oznámi, že podporí zber podpisov na referendum.

Parlament preto návrh upraví ešte pred konečným hlasovaním.

Nie preto, že by všetci začali mať rovnaký názor, ale preto, aby vzniklo riešenie, ktoré bude prijateľné pre dostatočne širokú časť spoločnosti a obstojí aj pred občanmi.

Fakultatívne referendum tak pôsobí ešte skôr, než sa vôbec uskutoční.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku je rozhodovanie na štátnej, krajskej aj obecnej úrovni založené predovšetkým na väčšine hlasov volených zástupcov.

Po voľbách sa vytvorí koalícia a opozícia. Ak má koalícia dostatočný počet hlasov, môže prijímať zákony alebo rozhodnutia aj bez podpory opozície, za ktorou môže stáť veľká časť voličov.

Občania potom spravidla nemajú všeobecný mechanizmus, ktorým by mohli v určenej lehote zastaviť nový zákon a predložiť ho na záväzné rozhodnutie všetkým občanom.

Vo Švajčiarsku parlamentná väčšina tiež rozhoduje, ale musí počítať s tým, že jej rozhodnutie môžu občania preskúmať vo fakultatívnom referende.

Jednoduché porovnanie

Slovenský model:

Vládna väčšina → schválenie zákona → opozícia a občania môžu protestovať alebo žiadať jeho neskoršiu zmenu

Švajčiarsky model:

Parlamentná väčšina → schválenie zákona → možnosť fakultatívneho referenda → konečné rozhodnutie občanov

Preto sa vo Švajčiarsku viac oplatí zahrnúť oprávnené požiadavky odporcov už do prípravy zákona.

Kontrola verejnej moci občanmi

Najväčšia sila fakultatívneho referenda nespočíva iba v tom, že občania môžu zákon odmietnuť.

Jeho hlavná sila spočíva v tom, že všetci účastníci legislatívneho procesu od začiatku vedia:

Parlament nemusí mať posledné slovo.

Táto vedomosť motivuje vládu, parlament, strany, kantóny, zamestnávateľov, odbory aj ďalšie skupiny hľadať prijateľnú dohodu.

Tam, kde môže mať posledné slovo občan, nestačí ovládnuť parlamentnú väčšinu. Treba presvedčiť aj verejnosť.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Konsenzus znamená, že všetci musia súhlasiť.

Skutočnosť: Nie.

Konsenzus neznamená jednomyseľnosť ani odstránenie politických sporov.

Znamená hľadanie riešenia, ktoré môže prijať široká väčšina spoločnosti a ktoré zároveň čo najviac rešpektuje oprávnené záujmy menšín.

Politické strany a rozdielne názory vo Švajčiarsku nezanikajú. Systém ich však motivuje rokovať a hľadať kompromis, pretože jednostranné riešenie môže byť v referende odmietnuté.

Čo je dobré vedieť?

Švajčiarsko nerozlišuje medzi vládou a opozíciou rovnakým spôsobom ako štáty s klasickou väčšinovou koaličnou vládou.

Sedemčlenná Spolková rada je dlhodobo zložená zo zástupcov viacerých najsilnejších politických strán. Jej členovia rozhodujú kolektívne a navonok obhajujú spoločné rozhodnutie.

Aj tento model podporuje spoluprácu a kontinuitu.

Najdôležitejším dôvodom hľadania konsenzu však zostáva vedomie, že občania môžu zákon napadnúť referendom.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať iba na ďalšie voľby, aby vyjadril nesúhlas s novým zákonom.

Už samotná možnosť, že občania vyvolajú referendum, spôsobuje, že ich názory majú väčšiu váhu počas prípravy zákona.

Občan tak ovplyvňuje politiku nielen hlasovaním v referende, ale aj tým, že politici vopred počítajú s jeho možnou reakciou.

Dôsledok priamej demokracie

Švajčiarsky politický systém nie je postavený na predstave, že tamojší politici sú lepší ako inde.

Je postavený na pravidlách, ktoré ich motivujú hľadať širokú spoločenskú zhodu.

Tam, kde rozhoduje iba parlamentná väčšina, prirodzene vzniká vládny valec a súperenie koalície s opozíciou.

Tam, kde môžu občania zákon odmietnuť, je výhodnejšie rokovať, upravovať návrh a hľadať riešenie prijateľné aj pre ľudí mimo momentálnej parlamentnej väčšiny.

Vo Švajčiarsku preto politici nepíšu zákony iba tak, aby prešli parlamentom. Píšu ich tak, aby obstáli aj pred občanmi.

Zapamätajte si

• Konsenzus znamená širokú spoločenskú zhodu, nie jednomyseľnosť.

• Švajčiarski politici nehľadajú kompromis preto, že sú lepší, ale preto, že ich k tomu motivuje systém.

• Parlamentná väčšina môže schváliť zákon, ale pri mnohých federálnych zákonoch nemusí mať posledné slovo.

• Občania môžu 50 000 podpismi alebo osem kantónov spoločnou žiadosťou vyvolať fakultatívne referendum.

• Možnosť referenda dáva skutočnú politickú váhu konzultačnému konaniu a pripomienkam odporcov.

• Za opozíciou môže stáť veľká časť voličov, preto je výhodnejšie jej oprávnené požiadavky zohľadniť než ich jednoducho prehlasovať.

• Cieľom nie je organizovať čo najviac referend, ale prijímať kvalitné zákony so širokou spoločenskou podporou.

• Ak sa konsenzus nepodarí dosiahnuť, posledné slovo môžu mať občania v referende.

• Vo Švajčiarsku nestačí mať väčšinu v parlamente. Zákon musí obstáť aj pred občanmi.

Stručná odpoveď

Ľudová iniciatíva je nástroj priamej demokracie, ktorý umožňuje občanom nielen kontrolovať rozhodnutia politikov, ale aj prichádzať s vlastnými návrhmi na zmenu federálnej ústavy.

Ak občania zozbierajú 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov a iniciatíva nie je stiahnutá ani vyhlásená za neplatnú, o ich návrhu sa koná celoštátne hlasovanie.

Na rozdiel od fakultatívneho referenda, ktorým občania rozhodujú o federálnom zákone prijatom parlamentom, ľudová iniciatíva umožňuje občanom otvárať nové témy a navrhovať zmeny základných pravidiel fungovania štátu.

Ako to funguje?

Ak sa skupina občanov domnieva, že je potrebné zmeniť federálnu ústavu, vytvorí iniciatívny výbor a pripraví návrh ústavnej zmeny.

Pred začatím zberu podpisov Spolková kancelária preskúma, či návrh spĺňa zákonom ustanovené formálne podmienky.

Potom môžu občania začať zbierať podpisy.

Ak sa podarí vyzbierať 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov, návrhom sa zaoberá:

• Spolková rada,

• Spolkové zhromaždenie.

Parlament môže:

• odporučiť iniciatívu prijať,

• odporučiť ju odmietnuť,

• pripraviť priamy alebo nepriamy protinávrh.

Ak iniciatíva nie je stiahnutá, o jej prijatí nakoniec rozhodujú občania a kantóny v povinnom referende.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania môžu prostredníctvom miestnych iniciatív alebo referend navrhovať riešenia podľa pravidiel svojho kantónu.

Kantón

Mnohé kantóny poznajú vlastné ľudové iniciatívy na zmenu kantonálnej ústavy alebo zákonov.

Federácia

Na federálnej úrovni môžu občania prostredníctvom ľudovej iniciatívy navrhovať zmenu federálnej ústavy.

O jej prijatí rozhodujú občania a kantóny v povinnom referende.

Jednoduchá schéma

Občania navrhnú zmenu ústavy

↓

100 000 podpisov do 18 mesiacov

↓

Spolková rada

↓

Spolkové zhromaždenie

↓

prípadný parlamentný protinávrh

↓

Povinné referendum

↓

Rozhodnutie občanov a kantónov

Prečo sa ľudová iniciatíva týka iba ústavy?

Federálna ústava obsahuje základné pravidlá fungovania štátu.

Ak chcú občania meniť samotné pravidlá fungovania štátu, robia to prostredníctvom zmeny ústavy.

Ak ide iba o spôsob vykonávania týchto pravidiel, spravidla postačuje zmena federálneho zákona.

Vo Švajčiarsku občania nemôžu priamo navrhovať federálne zákony.

Môžu však navrhnúť zmenu federálnej ústavy. Ak občania ústavnú zmenu schvália, parlament následne spravidla prijme alebo upraví federálne zákony tak, aby novú ústavnú úpravu uviedol do praxe.

Aj preto sa niekedy stáva, že občania navrhnú ústavnú zmenu aj v prípadoch, keď by si želali najmä zmenu federálneho zákona. Ústava potom obsahuje ustanovenia, ktoré by v iných štátoch bývali upravené skôr zákonom.

Konkrétny príklad

Predstavme si, že skupina občanov je presvedčená, že ochrana pitnej vody má byť ústavnou hodnotou.

Parlament sa tejto téme nechce venovať alebo s navrhovaným riešením nesúhlasí.

Vo Švajčiarsku môžu občania pripraviť vlastný návrh na zmenu federálnej ústavy, vyzbierať 100 000 podpisov a dosiahnuť, aby o tejto otázke rozhodli všetci občania a kantóny.

Tému teda neurčujú iba politici. Môžu ju otvoriť aj samotní občania.

Porovnanie so Slovenskom

Slovenská ústava nepozná samostatný nástroj s názvom ľudová iniciatíva; občania však môžu petíciou iniciovať referendum, ktorého predmetom môže byť aj prípustná zmena ústavy..

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ľudovou iniciatívou môžu občania navrhnúť akýkoľvek federálny zákon.

Skutočnosť: Nie.

Federálna ľudová iniciatíva slúži na navrhovanie zmien federálnej ústavy.

Ak chcú občania dosiahnuť zmenu federálneho zákona, môžu pripraviť vlastný návrh a presviedčať oprávnených navrhovateľov, aby ho predložili parlamentu.

Ak parlament prijme federálny zákon, s ktorým občania nesúhlasia, môžu pri mnohých zákonoch využiť fakultatívne referendum.

Čo je dobré vedieť?

Od zavedenia federálnej ľudovej iniciatívy občania predložili stovky návrhov na zmenu ústavy.

Nie všetky boli schválené.

Mnohé však výrazne ovplyvnili verejnú diskusiu alebo prinútili parlament pripraviť vlastné riešenie vo forme priameho alebo nepriameho parlamentného protinávrhu.

Aj iniciatíva, ktorá napokon nie je prijatá, môže viesť k zmene federálneho zákona alebo k úprave pôvodného návrhu vlády.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať, kým politici sami otvoria tému, ktorú považuje za dôležitú.

Ak získa podporu ďalších občanov, môže dosiahnuť, aby sa jeho návrhom museli zaoberať vláda, parlament aj celé Švajčiarsko.

Aj preto sú občania vo Švajčiarsku nielen voličmi, ale aj aktívnymi spolutvorcami verejnej politiky.

Dôsledok priamej demokracie

Fakultatívne referendum umožňuje občanom povedať politikom:

„S týmto zákonom nesúhlasíme.“

Ľudová iniciatíva umožňuje občanom povedať:

„Túto zmenu navrhujeme my.“

Práve spojenie týchto dvoch nástrojov robí zo švajčiarskych občanov nielen voličov alebo kontrolórov moci, ale aj spolutvorcov základných pravidiel fungovania štátu.

Politici preto neurčujú sami, o čom sa bude v krajine rozhodovať.

Aj občania môžu priniesť tému, ktorou sa musia zaoberať vláda, parlament aj celá spoločnosť.

Zapamätajte si

• Ľudová iniciatíva umožňuje občanom navrhnúť zmenu federálnej ústavy.

• Vyžaduje 100 000 platných podpisov zozbieraných do 18 mesiacov.

• Po úspešnom zbere podpisov návrh prerokujú Spolková rada a Spolkové zhromaždenie.

• Parlament môže odporučiť prijatie, odmietnutie alebo pripraviť priamy či nepriamy protinávrh.

• O každej platnej ľudovej iniciatíve, ktorá nebola stiahnutá, sa koná povinné referendum.

• O výsledku rozhoduje dvojitá väčšina – väčšina hlasujúcich občanov a väčšina kantónov.

• Fakultatívne referendum umožňuje občanom kontrolovať parlament.

• Ľudová iniciatíva umožňuje občanom určovať témy a navrhovať zmeny základných pravidiel fungovania štátu.

• Spojenie oboch nástrojov robí z občanov nielen voličov, ale aj spolutvorcov švajčiarskej demokracie.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku neexistuje iba jedna ústava.

Svoju ústavu má Švajčiarska konfederácia aj každý z 26 kantónov.

Občania preto môžu prostredníctvom federálnej ľudovej iniciatívy navrhovať iba zmeny Federálnej ústavy, zatiaľ čo v jednotlivých kantónoch môžu podľa pravidiel príslušného kantónu navrhovať zmeny kantonálnej ústavy aj kantonálnych zákonov.

Na federálnej úrovni je teda ľudová iniciatíva ústavnou iniciatívou; na kantonálnej úrovni môže byť ústavnou aj zákonodarnou iniciatívou.

Každá úroveň verejnej moci rozhoduje iba o otázkach, ktoré patria do jej pôsobnosti.

Ako to funguje?

Federálna ústava upravuje základné pravidlá fungovania celej Švajčiarskej konfederácie.

Každý kantón má vlastnú ústavu, ktorá upravuje organizáciu kantónu, jeho orgánov a právomocí.

Ak zmenu Federálnej ústavy schváli väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov, stane sa súčasťou Federálnej ústavy.

Ak je to potrebné, prijme nové alebo upraví existujúce federálne zákony tak, aby boli s novou ústavou v súlade.

Podobne môžu občania jednotlivých kantónov meniť svoju kantonálnu ústavu podľa pravidiel platných v danom kantóne.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Obce rozhodujú o miestnych záležitostiach v rozsahu právomocí, ktoré im priznáva kantón.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament, vládu a súdy.

Občania môžu podľa kantonálnych pravidiel meniť kantonálnu ústavu.

Konfederácia

Konfederácia má Federálnu ústavu.

Občania celej krajiny ju môžu meniť prostredníctvom federálnej ľudovej iniciatívy.

Jednoduchá schéma

Obec

↓

Kantonálna ústava

↓

Federálna ústava

↓

Parlament pripraví federálne zákony

↓

Uplatňovanie v praxi

Prečo je to tak?

Federálna ústava obsahuje základné pravidlá fungovania štátu.

Federálne zákony tieto pravidlá podrobne rozpracúvajú.

Preto občania prostredníctvom federálnej ľudovej iniciatívy rozhodujú o základných pravidlách.

Parlament následne pripraví alebo upraví federálne zákony tak, aby boli s prijatou ústavnou zmenou v súlade.

Tak je zachované jasné rozdelenie úloh.

• občania určujú základné smerovanie štátu,

• parlament pripravuje podrobné právne riešenia.

Takto sa navzájom dopĺňajú priama a zastupiteľská demokracia.

Konkrétny príklad

Predstavme si, že občania chcú, aby Federálna ústava výslovne chránila pitnú vodu.

Prostredníctvom ľudovej iniciatívy navrhnú zmenu ústavy.

Ak občania a kantóny návrh schvália a na jeho vykonanie je potrebná zákonná úprava, parlament musí následne prijať alebo upraviť federálne zákony o ochrane vôd.

Občania teda určia smerovanie.

Parlament pripraví podrobné pravidlá.

Prečo je to prejav subsidiarity?

Subsidiarita znamená, že rozhodovať má vždy tá úroveň verejnej moci, ktorá je občanom najbližšie a dokáže danú záležitosť sama účinne riešiť.

Preto sa verejná moc nebuduje zhora nadol, ale zdola nahor:

obec → kantón → konfederácia

Čo môže rozhodnúť obec, rozhoduje obec.

Čo presahuje právomoci obce, rieši kantón.

Až otázky celoštátneho významu rieši konfederácia.

Takéto usporiadanie vytvára decentralizovaný štát.

Právomoci nie sú sústredené na jednom mieste, ale rozdelené medzi jednotlivé úrovne verejnej moci.

Porovnanie so Slovenskom

Slovensko je unitárny štát.

To znamená, že existuje iba jedna štátna ústava.

Samosprávne kraje nemajú vlastné ústavy ani postavenie porovnateľné so švajčiarskymi kantónmi.

Slovenská ústava nepozná samostatný nástroj s názvom ľudová iniciatíva. Občania však môžu petíciou iniciovať referendum, ktorého predmetom môže byť aj prípustná zmena Ústavy Slovenskej republiky.

Aj Česká a Slovenská Federatívna Republika bola federáciou. Česká republika a Slovenská republika mali vlastné republikové orgány a popri nich existovali aj spoločné federálne orgány.

Federálne usporiadanie preto nie je pre Slovákov neznámym pojmom. Švajčiarsko je však príkladom federácie, v ktorej je princíp subsidiarity a priama demokracia rozvinutý oveľa dôslednejšie.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občania môžu vo Švajčiarsku ľudovou iniciatívou navrhovať federálne zákony.

Skutočnosť: Nie.

Ľudová iniciatíva slúži na zmenu Federálnej ústavy.

Federálne zákony následne pripravuje parlament tak, aby boli s prijatou ústavnou zmenou v súlade.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku spolu úzko súvisia štyri princípy:

• subsidiarita,

• decentralizácia,

• autonómia,

• priama demokracia.

Subsidiarita určuje, kde sa rozhoduje.

Decentralizácia rozdeľuje právomoci.

Autonómia umožňuje jednotlivým úrovniam rozhodovať samostatne.

Priama demokracia umožňuje občanom tieto právomoci priamo vykonávať.

Práve spojenie týchto štyroch princípov patrí medzi najväčšie osobitosti švajčiarskeho štátneho usporiadania.

Praktický dôsledok pre občana

Občan neovplyvňuje iba to, kto bude vládnuť, ale môže ovplyvňovať aj základné pravidlá fungovania štátu.

Ak občania zmenia Federálnu ústavu, parlament je povinný ich rozhodnutie uviesť do praxe prijatím alebo zmenou federálnych zákonov.

Posledné slovo o základných pravidlách fungovania štátu tak majú občania.

Zapamätajte si

• Vo Švajčiarsku má vlastnú ústavu konfederácia aj každý kantón.

• Federálnou ľudovou iniciatívou možno meniť iba Federálnu ústavu.

• Občania nemôžu ľudovou iniciatívou priamo navrhovať federálne zákony.

• Parlament je povinný prijať alebo upraviť federálne zákony tak, aby uviedol schválenú ústavnú zmenu do praxe.

• Subsidiarita znamená, že rozhodovať má najnižšia úroveň, ktorá to dokáže.

• Verejná moc sa buduje zdola nahor – obec → kantón → konfederácia.

• Švajčiarsko je decentralizovaná federácia s vysokou mierou autonómie.

• O základných pravidlách fungovania štátu môžu rozhodnúť samotní občania

Stručná odpoveď

Ak občania predložia ľudovú iniciatívu, Spolková rada a Spolkové zhromaždenie ju posúdia.

Ak súhlasia s jej cieľom, ale navrhujú iné riešenie, môžu pripraviť protinávrh.

Vo Švajčiarsku existujú dva druhy protinávrhov:

• priamy protinávrh – navrhuje zmenu Federálnej ústavy,

• nepriamy protinávrh – navrhuje nový federálny zákon alebo zmenu existujúceho federálneho zákona.

Ich cieľom nie je občiansku iniciatívu zablokovať, ale nájsť riešenie, ktoré bude čo najlepšie fungovať v praxi a získa širšiu spoločenskú podporu.

Ako to funguje?

Po predložení ľudovej iniciatívy ju prerokujú Spolková rada a Spolkové zhromaždenie.

Parlament môže:

• odporučiť iniciatívu prijať,

• odporučiť ju odmietnuť,

• pripraviť priamy protinávrh,

• pripraviť nepriamy protinávrh.

Pri priamom protinávrhu hlasujú o ústavných návrhoch občania a kantóny.

Pri nepriamom protinávrhu parlament prijme nový alebo zmení existujúci federálny zákon a iniciátori sa rozhodnú, či svoju iniciatívu ponechajú alebo stiahnu.

Jednoduchá schéma

Ľudová iniciatíva

↓

Spolková rada

↓

Spolkové zhromaždenie

↓

• bez protinávrhu

• priamy protinávrh

• nepriamy protinávrh

↓

Rozhodnutie občanov

Prečo je to tak?

Švajčiarsky systém sa nesnaží vytvárať konflikt medzi občanmi a parlamentom.

Naopak, vytvára priestor na dialóg.

Ak parlament uzná, že občania upozornili na skutočný problém, nemusí iniciatívu jednoducho odmietnuť.

Môže ponúknuť riešenie, ktoré lepšie zohľadní právne, ekonomické alebo praktické dôsledky.

Aj preto sa mnohé iniciatívy vyriešia ešte pred samotným hlasovaním.

Konkrétny príklad

Občania navrhnú ústavnú zmenu.

Parlament uzná, že problém je skutočný, ale usúdi, že postačuje zmena federálneho zákona.

Prijme preto nepriamy protinávrh.

Ak iniciátori usúdia, že nový zákon rieši ich požiadavku dostatočne, svoju iniciatívu stiahnu a referendum sa vôbec nemusí konať.

Tak sa problém vyrieši bez zbytočného konfliktu.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku neexistuje obdobný mechanizmus, pri ktorom by parlament systematicky pripravoval priamy alebo nepriamy protinávrh k občianskej iniciatíve.

Vo Švajčiarsku sú protinávrhy bežnou súčasťou hľadania spoločenského konsenzu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Protinávrh znamená, že parlament chce občiansku iniciatívu zablokovať.

Skutočnosť: Nie.

Vo väčšine prípadov je cieľom zachovať myšlienku iniciatívy, ale nájsť riešenie, ktoré bude lepšie vykonateľné alebo získa širšiu podporu.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí dosiahnuť úspech iba tým, že jeho iniciatíva bude prijatá v pôvodnom znení.

Aj samotná iniciatíva môže prinútiť parlament pripraviť riešenie, ktoré problém odstráni.

Občianska iniciatíva tak často vedie ku konkrétnej zmene ešte pred samotným referendom.

Dôsledok priamej demokracie

Protinávrhy patria medzi najdôležitejšie dôvody, prečo švajčiarska priama demokracia vedie skôr k spolupráci než ku konfliktom.

Parlament vie, že posledné slovo môžu mať občania.

Občania zároveň vedia, že parlament môže ponúknuť alternatívne riešenie.

Výsledkom je hľadanie riešení prijateľných pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

Zapamätajte si

• Parlament môže na ľudovú iniciatívu reagovať protinávrhom.

• Priamy protinávrh navrhuje zmenu Federálnej ústavy.

• Nepriamy protinávrh navrhuje zmenu federálneho zákona.

• Cieľom protinávrhov nie je blokovať iniciatívu, ale hľadať lepšie riešenie.

• Mnohé iniciatívy vedú k zmene zákona ešte pred samotným hlasovaním.

• Protinávrhy patria medzi hlavné nástroje, ktorými švajčiarska priama demokracia podporuje dialóg, kompromis a spoločenský konsenzus.

Stručná odpoveď

Áno.

Iniciatívny výbor môže za určitých podmienok federálnu ľudovú iniciatívu stiahnuť ešte pred hlasovaním občanov.

Najčastejšie sa tak stane vtedy, keď Spolkové zhromaždenie (švajčiarsky parlament) prijme nepriamy protinávrh, ktorý rieši podstatu ich požiadaviek.

Podobnú možnosť poznajú podľa vlastných pravidiel aj mnohé kantóny.

Ako to funguje?

Po predložení ľudovej iniciatívy ju posudzujú Spolková rada (sedemčlenná federálna vláda) a Spolkové zhromaždenie (švajčiarsky parlament).

Ak parlament prijme nepriamy protinávrh, teda prijme nový alebo zmení existujúci federálny zákon tak, že naplní hlavné ciele iniciatívy, môže sa iniciatívny výbor rozhodnúť, že hlasovanie o iniciatíve už nie je potrebné.

V takom prípade iniciatívu stiahnu.

Pri nepriamom protinávrhu môže iniciatívny výbor iniciatívu stiahnuť aj podmienečne. Ak by bol nepriamy protinávrh napadnutý fakultatívnym referendom a občania by ho odmietli, iniciatíva sa napriek pôvodnému stiahnutiu predloží na hlasovanie.

Ak ju nestiahnu, pokračuje celý proces až k referendu.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Na obecnej úrovni závisí možnosť stiahnutia iniciatívy od právnej úpravy príslušného kantónu.

Kantón

Mnohé kantóny umožňujú predkladateľom stiahnuť kantonálnu ľudovú iniciatívu podľa vlastných pravidiel.

Konfederácia

Na federálnej úrovni môžu predkladatelia federálnej ľudovej iniciatívy svoju iniciatívu za zákonom stanovených podmienok stiahnuť ešte pred referendom.

Jednoduchá schéma

Ľudová iniciatíva

↓

Parlament prijme nepriamy protinávrh

↓

Predkladatelia posúdia riešenie

↓

Iniciatívu stiahnu

alebo

Iniciatívu ponechajú

↓

Referendum

Prečo je to tak?

Cieľom švajčiarskej priamej demokracie nie je organizovať čo najviac referend.

Cieľom je vyriešiť problém.

Ak parlament prijme riešenie, ktoré naplní podstatu požiadaviek občanov, ďalšie referendum by už neprinieslo lepší výsledok.

Možnosť stiahnuť iniciatívu preto podporuje dialóg, kompromis a hľadanie spoločenského konsenzu.

Konkrétny príklad

Občania navrhnú ústavnú zmenu, pretože chcú lepšiu ochranu životného prostredia.

Parlament uzná, že problém existuje, a prijme federálny zákon, ktorý väčšinu požiadaviek občanov rieši.

Predkladatelia usúdia, že ich hlavný cieľ bol splnený.

Iniciatívu preto stiahnu. Ak nepriamy protinávrh nadobudne účinnosť, hlasovanie o iniciatíve sa už nekoná.

Problém je vyriešený bez zbytočného hlasovania.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku právny poriadok nepozná porovnateľný mechanizmus, pri ktorom by parlament prijal nepriamy protinávrh k občianskej iniciatíve a jej predkladatelia sa následne mohli rozhodnúť, či referendum ešte považujú za potrebné.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Stiahnutie iniciatívy znamená, že predkladatelia prehrali.

Skutočnosť: Nie.

Ak parlament prijme riešenie, ktoré spĺňa hlavné ciele iniciatívy, jej stiahnutie môže znamenať, že občania dosiahli svoj cieľ bez potreby referenda.

Čo je dobré vedieť?

Možnosť stiahnuť iniciatívu motivuje parlament, aby návrhy občanov neignoroval.

Zároveň motivuje aj predkladateľov, aby boli otvorení riešeniam, ktoré môžu ich cieľ dosiahnuť jednoduchšie alebo rýchlejšie.

Výsledkom je menej zbytočných konfliktov, menej zbytočných referend a viac dohôd.

Dôsledok priamej demokracie

Táto možnosť ukazuje, že švajčiarska priama demokracia nie je postavená na neustálom hlasovaní.

Je postavená na tom, aby občania a parlament spoločne hľadali najlepšie riešenie.

Referendum je dôležitou poistkou, ale nie je cieľom celého systému.

Najväčším úspechom je, keď sa problém podarí vyriešiť ešte pred hlasovaním občanov.

Zapamätajte si

• Predkladatelia môžu za určitých podmienok svoju federálnu ľudovú iniciatívu stiahnuť.

• Najčastejším dôvodom je prijatie nepriameho protinávrhu parlamentom.

• Podobné pravidlá poznajú podľa vlastných právnych úprav aj mnohé kantóny.

• Cieľom systému nie je organizovať čo najviac referend, ale vyriešiť problém.

• Možnosť stiahnutia iniciatívy podporuje dialóg, kompromis a hľadanie spoločenského konsenzu.

Stručná odpoveď

Ak Spolkové zhromaždenie (švajčiarsky parlament) pripraví priamy protinávrh k ľudovej iniciatíve, občania hlasujú o oboch návrhoch súčasne.

Môžu:

• podporiť ľudovú iniciatívu,

• podporiť priamy protinávrh,

• podporiť oba návrhy,

• alebo odmietnuť oba.

Ak podporia oba návrhy, v tretej otázke určia, ktorému z nich dávajú prednosť, ak by boli schválené oba.

Na prijatie ľudovej iniciatívy aj priameho protinávrhu je potrebná väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov.

Podobné pravidlá používajú podľa vlastných ústav aj viaceré kantóny.

Ako to funguje?

Občan dostane hlasovací lístok s tromi otázkami.

Prvá otázka

Súhlasíte s ľudovou iniciatívou?

Druhá otázka

Súhlasíte s priamym protinávrhom parlamentu?

Tretia otázka

Ak budú schválené oba návrhy, ktorý z nich má mať prednosť?

Občan môže na prvé dve otázky odpovedať ÁNO, pretože oba návrhy môže považovať za dobré riešenie.

Treťou odpoveďou určí, ktorý návrh uprednostňuje.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Na obecnej úrovni sa postup riadi právnou úpravou príslušného kantónu.

Kantón

Mnohé kantóny používajú pri svojich ústavných iniciatívach obdobný spôsob hlasovania, ak existuje iniciatíva aj priamy protinávrh.

Konfederácia

Na federálnej úrovni občania hlasujú o ľudovej iniciatíve aj o priamom protinávrhu v jednom referende. Na prijatie každého z nich je potrebná väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov

Jednoduchá schéma

Ľudová iniciatíva

↓

Priamy protinávrh

↓

Tri otázky na hlasovacom lístku

↓

Iniciatíva?

Protinávrh?

Ktorý návrh má prednosť?

↓

Dvojitá väčšina – väčšina občanov aj väčšina kantónov

Prečo je to tak?

Cieľom nie je prinútiť občanov vybrať si iba jednu možnosť.

Naopak, systém umožňuje vyjadriť názor na každý návrh samostatne.

Ak občan považuje oba návrhy za prínosné, môže podporiť oba a zároveň určiť, ktorý z nich pokladá za lepší.

Tak sa znižuje riziko, že budú odmietnuté dve dobré riešenia len preto, že si navzájom konkurujú.

Posledné rozhodnutie pritom nepatrí parlamentu, ale občanom.

Konkrétny príklad

Občania navrhnú, aby Federálna ústava lepšie chránila pitnú vodu.

Parlament s cieľom súhlasí, ale navrhne inú formuláciu ústavného článku.

V referende môže občan hlasovať:

• ÁNO ľudovej iniciatíve,

• ÁNO parlamentnému protinávrhu,

• a v tretej otázke označiť, že viac podporuje parlamentný návrh.

Tak nemusí odmietnuť jedno riešenie len preto, že sa mu druhé zdá o niečo lepšie.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku neexistuje mechanizmus, ktorý by občanom umožnil súčasne rozhodovať medzi občianskym návrhom a alternatívnym návrhom parlamentu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občan musí hlasovať buď za iniciatívu, alebo za protinávrh.

Skutočnosť: Nie.

Občan môže podporiť oba návrhy a až v tretej otázke určiť, ktorý z nich uprednostňuje.

Čo je dobré vedieť?

Ak iniciatíva aj priamy protinávrh získajú potrebnú dvojitú väčšinu – väčšinu občanov aj väčšinu kantónov –, rozhodujúca je tretia otázka.

Tak sa predchádza situácii, že by boli prijaté dve navzájom nezlučiteľné ústavné úpravy.

Dôsledok priamej demokracie

Tento spôsob hlasovania umožňuje občanom vyjadriť svoju vôľu presnejšie než jednoduchým výberom jednej možnosti.

Parlament môže pripraviť vlastný návrh, ale nemôže rozhodnúť, ktorý návrh bude prijatý.

Aj v tomto prípade majú posledné slovo občania.

Takýto systém podporuje dialóg, hľadanie najlepšieho riešenia a spoločenský konsenzus namiesto zbytočného súperenia.

Zapamätajte si

• Pri ľudovej iniciatíve a priamom protinávrhu sa hlasuje o oboch návrhoch súčasne.

• Občan môže podporiť oba návrhy.

• Treťou odpoveďou určí, ktorý návrh má mať prednosť.

• Podobný mechanizmus používajú podľa vlastných pravidiel aj viaceré kantóny.

• O tom, ktorý návrh bude prijatý, rozhodujú občania, nie parlament.

• Cieľom systému je umožniť občanom čo najpresnejšie vyjadriť svoju vôľu a nájsť čo najlepšie riešenie.

Stručná odpoveď

Ak občania a kantóny v povinnom referende schvália ľudovú iniciatívu, zmena sa stáva súčasťou Federálnej ústavy.

Tým sa proces nekončí.

Ak je to potrebné, Spolkové zhromaždenie (švajčiarsky parlament) musí prijať alebo upraviť federálne zákony tak, aby bolo možné novú ústavnú úpravu uplatňovať v praxi.

Podobný postup sa uplatňuje aj v kantónoch pri zmenách ich kantonálnych ústav.

Posledné slovo majú občania. Na prijatie zmeny Federálnej ústavy je potrebná väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov. Parlament je povinný prijatú ústavnú zmenu rešpektovať a podľa potreby vykonať.

Ako to funguje?

Po úspešnom referende je nová ústavná úprava vyhlásená a stáva sa záväznou.

Ak ústavná zmena vyžaduje podrobnejšiu právnu úpravu, parlament pripraví potrebné federálne zákony alebo zmeny existujúcich zákonov.

Pri ich prijímaní opäť platia bežné pravidlá priamej demokracie.

Ak občania nesúhlasia s prijatým federálnym zákonom, môžu proti nemu vyvolať fakultatívne referendum.

Aj vykonávacie zákony tak zostávajú pod kontrolou občanov.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Ak sa zmena týka úloh obcí, obce ju vykonávajú v rozsahu svojich právomocí.

Kantón

Ak ide o zmenu kantonálnej ústavy, kantón podľa potreby upraví svoje zákony tak, aby boli s novou ústavou v súlade.

Konfederácia

Po zmene Federálnej ústavy pripraví Spolkové zhromaždenie potrebné federálne zákony alebo zmeny existujúcich zákonov.

Aj tieto zákony môžu občania kontrolovať prostredníctvom fakultatívneho referenda.

Jednoduchá schéma

Schválenie ľudovej iniciatívy

↓

Zmena Federálnej ústavy

↓

Parlament pripraví vykonávacie zákony

↓

Možnosť fakultatívneho referenda

↓

Uplatňovanie v praxi

Prečo je to tak?

Ústava obsahuje základné pravidlá fungovania štátu.

Na ich praktické vykonávanie sú potrebné podrobnejšie zákony.

Preto občania určujú základný smer štátu prostredníctvom ústavy a parlament pripravuje podrobné právne riešenia.

Parlament však už nemôže rozhodnúť, či vôľu občanov vykoná alebo nie.

Je povinný ju uviesť do praxe.

Zároveň zostáva pod kontrolou občanov.

Ak prijaté vykonávacie zákony nezodpovedajú duchu schválenej ústavnej zmeny, občania môžu pri mnohých z nich vyvolať fakultatívne referendum.

Tak sa zabezpečuje, aby sa vôľa občanov nestratila pri prijímaní vykonávacích zákonov.

Konkrétny príklad

Občania a kantóny schvália ľudovou iniciatívou nový článok Federálnej ústavy o ochrane pitnej vody.

Samotná ústava však ešte neurčuje všetky podrobnosti.

Parlament preto pripraví federálny zákon, ktorý stanoví konkrétne pravidlá ochrany vodných zdrojov.

Ak by občania mali pocit, že parlament prijal zákon, ktorý nezodpovedá schválenej ústavnej zmene, môžu proti nemu vyvolať fakultatívne referendum.

Aj vykonanie rozhodnutia občanov tak zostáva pod ich kontrolou.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku si schválené ústavné zmeny často vyžadujú prijatie alebo úpravu vykonávacích zákonov.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Po schválení ľudovej iniciatívy začne všetko automaticky platiť.

Skutočnosť: Nie vždy.

Ak ústavná zmena vyžaduje podrobnejšie pravidlá, parlament musí prijať alebo upraviť federálne zákony.

Aj tie však zostávajú pod kontrolou občanov.

Čo je dobré vedieť?

Schválením ľudovej iniciatívy sa proces nekončí.

Začína sa jej uvádzanie do každodenného života.

Parlament preto spolupracuje s odborníkmi, kantónmi a ďalšími subjektmi na príprave vykonávacích zákonov.

Ak však prijaté zákony nezodpovedajú vôli občanov vyjadrenej v ústave, občania môžu pri mnohých z nich využiť fakultatívne referendum.

Dôsledok priamej demokracie

Vo Švajčiarsku občania nerozhodujú iba o tom, kam sa má štát uberať, ale kontrolujú aj to, ako sa ich rozhodnutie vykonáva.

Parlament preto nemôže vôľu občanov ignorovať ani svojvoľne meniť jej význam.

Posledné slovo pri zmene ústavy majú občania a pri mnohých vykonávacích zákonoch si občania ponechávajú aj kontrolu nad ich obsahom prostredníctvom fakultatívneho referenda.

Práve táto dvojitá kontrola patrí medzi najvýznamnejšie prvky švajčiarskej priamej demokracie.

Zapamätajte si

• Schválením ľudovej iniciatívy sa zmena stáva súčasťou Federálnej ústavy.

• Ak je to potrebné, parlament je povinný prijať alebo upraviť federálne zákony tak, aby ústavnú zmenu uviedol do praxe.

• Parlament nemôže ignorovať rozhodnutie občanov prijaté v referende.

• Aj vykonávacie federálne zákony môžu občania pri mnohých prípadoch kontrolovať prostredníctvom fakultatívneho referenda.

• Podobný postup platí pri zmenách ústav aj v jednotlivých kantónoch.

• Vo Švajčiarsku sa priama demokracia nekončí referendom – pokračuje aj pri vykonávaní rozhodnutia občanov.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku sa hlasovanie o ľudových iniciatívach, referendách a ďalších verejných otázkach spravidla sústreďuje do štyroch celoštátnych hlasovacích dní ročne.

Takýto spôsob organizácie výrazne šetrí verejné prostriedky, zjednodušuje organizáciu hlasovania a umožňuje občanom rozhodovať o viacerých otázkach naraz.

Namiesto organizovania viacerých samostatných hlasovaní sa pripravené otázky spoja do jedného hlasovacieho dňa.

Ako to funguje?

Pre federálne hlasovania sú vopred rezervované spravidla štyri termíny ročne. Spolková rada najmenej štyri mesiace pred hlasovaním určí, ktoré návrhy sa budú v danom termíne predkladať občanom.

Ak niektorý návrh nie je pripravený včas, môže byť zaradený na niektorý z nasledujúcich hlasovacích dní.

V ten istý deň sa často hlasuje aj o kantonálnych a obecných otázkach.

Občan tak môže pri jednej návšteve volebnej miestnosti alebo jedným korešpondenčným hlasovaním rozhodovať súčasne o otázkach:

• svojej obce,

• svojho kantónu,

• celej federácie.

Ak sa v ten istý deň konajú aj voľby, občan môže spravidla vybaviť všetky verejné záležitosti naraz.

Ak niektorý návrh nie je pripravený včas, zaradí sa na najbližší nasledujúci hlasovací deň.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Mnohé obce prispôsobujú svoje hlasovania celoštátnym hlasovacím dňom.

Obyvatelia tak môžu v jeden deň rozhodovať aj o miestnych otázkach.

Kantón

Aj väčšina kantónov organizuje hlasovania v rovnakých termínoch ako federácia.

Občania tak často hlasujú súčasne o kantonálnych aj federálnych otázkach.

Federácia

Na federálnej úrovni sa spravidla konajú štyri hlasovacie dni ročne.

Na jednotlivé termíny sa zaraďujú pripravené celoštátne otázky.

Takéto zosúladenie hlasovaní na všetkých troch úrovniach zjednodušuje organizáciu a zároveň výrazne znižuje jej náklady.

Jednoduchá schéma

Počas roka

↓

Vznikajú iniciatívy a referendá

↓

Prechádzajú zákonom ustanoveným procesom

↓

Najbližší spoločný hlasovací deň

↓

Obec + Kantón + Federácia

↓

Jedna návšteva volebnej miestnosti

↓

Viacero rozhodnutí občanov

Prečo je to tak?

Organizovať samostatné hlasovanie pri každej iniciatíve alebo referende by bolo finančne aj organizačne náročné.

Spojením viacerých otázok do jedného hlasovacieho dňa sa:

• šetria verejné prostriedky,

• znižujú organizačné náklady,

• znižuje administratívna záťaž,

• občania hlasujú pohodlnejšie,

• systém je predvídateľný.

Občania navyše dlhodobo vedia, približne kedy budú počas roka hlasovať, a môžu sa na jednotlivé otázky pripraviť.

Nešetrí sa teda na demokracii.

Šetrí sa na organizácii hlasovania.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa vo verejnej diskusii často objavuje argument, že referendá sú príliš drahé.

Jedným z dôvodov je, že väčšina celoštátnych referend nebola platná pre nesplnenie zákonom ustanoveného kvóra účasti. Náklady na ich organizáciu preto často neviedli k právne záväznému rozhodnutiu.

Jednoduchý príklad

Predstavme si, že počas jedného roka vzniknú:

• dve federálne referendá,

• jedna federálna ľudová iniciatíva,

• dve kantonálne iniciatívy,

• tri obecné referendá.

Vo Švajčiarsku sa väčšina z nich môže uskutočniť počas jedného spoločného hlasovacieho dňa.

Občan ide hlasovať raz a rozhodne o viacerých otázkach naraz.

Keby sa každé hlasovanie organizovalo samostatne, štát aj obce by museli opakovane zabezpečovať volebné miestnosti, komisie, distribúciu hlasovacích lístkov a ďalšie organizačné úkony.

Je to podobné, ako keby niekto tvrdil, že voda v bazéne je príliš drahá, aby sa v nej neplavec naučil plávať.

Problémom nie je cena vody, ale to, že sa v bazéne vôbec nepláva.

Podobne pri referende sa náklady často javia ako vysoké najmä vtedy, keď sa hlasovanie pre nesplnenie kvóra skončí bez platného výsledku.

Vo Švajčiarsku sa preto nehľadá dôvod, prečo referendum neorganizovať.

Hľadá sa spôsob, ako ho zorganizovať čo najefektívnejšie.

Kontrola verejnej moci občanmi

Pravidelné hlasovacie dni umožňujú občanom pravidelne vykonávať svoje právo priamo rozhodovať o verejných otázkach.

Štát zabezpečuje organizáciu hlasovania.

Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiari chodia hlasovať každý mesiac.

Skutočnosť: Nie.

Na federálnej úrovni sa hlasovanie spravidla koná iba štyrikrát ročne.

Počas jedného hlasovacieho dňa však občania často rozhodujú o viacerých federálnych, kantonálnych aj obecných otázkach.

Čo je dobré vedieť?

Počet otázok na jednom hlasovacom dni nie je pevne určený.

Niekedy občania rozhodujú iba o jednej otázke.

Inokedy ich môže byť:

• niekoľko federálnych,

• niekoľko kantonálnych,

• aj niekoľko obecných.

Všetko pri jednej návšteve volebnej miestnosti alebo jedným korešpondenčným hlasovaním.

Príklad

Počas jedného hlasovacieho dňa môže občan hlasovať napríklad:

• o zmene federálnej ústavy,

• o federálnom zákone,

• o kantonálnom referende,

• o obecnej investícii.

Jedna cesta do volebnej miestnosti – štyri samostatné rozhodnutia.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí chodiť hlasovať pri každej otázke osobitne.

Pri jednej návšteve volebnej miestnosti môže rozhodnúť o viacerých verejných záležitostiach na úrovni obce, kantónu aj federácie.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelné hlasovacie dni robia priamu demokraciu praktickou, predvídateľnou a finančne efektívnou.

Štát organizuje spoločný hlasovací deň.

Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Zapamätajte si

• Vo Švajčiarsku sa federálne hlasovanie spravidla koná tri-štyrikrát ročne.

• Na jeden hlasovací deň sa zaraďuje viac pripravených otázok.

• Občania často rozhodujú súčasne o obecných, kantonálnych aj federálnych záležitostiach.

• Ak sa v rovnaký deň konajú aj voľby, občania môžu vybaviť všetky verejné záležitosti naraz.

• Spoločné hlasovacie dni výrazne šetria verejné prostriedky a zjednodušujú organizáciu hlasovania.

• Nešetrí sa na demokracii, ale na organizácii hlasovania.

• Štát organizuje hlasovanie, posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku občania počas jedného hlasovacieho dňa často rozhodujú o viacerých otázkach naraz.

Môžu hlasovať o federálnych, kantonálnych aj obecných iniciatívach a referendách. Ak sa v niektorom kantóne alebo obci v ten istý deň konajú aj voľby, občania spravidla dostanú aj príslušné volebné materiály.

Takýto spôsob organizácie šetrí verejné prostriedky, zjednodušuje organizáciu a znižuje časovú záťaž občanov.

Ako to funguje?

Pred hlasovacím dňom dostane občan spravidla v jednej zásielke materiály k otázkam, o ktorých bude rozhodovať.

Tá spravidla obsahuje:

• hlasovacie lístky,

• informačné brožúry s vysvetlením jednotlivých návrhov,

• odporúčania Spolkovej rady a Spolkového zhromaždenia,

• pokyny na hlasovanie,

• návratové obálky a ďalšie potrebné dokumenty.

Ak obec alebo kantón pred hlasovaním zriadili občiansku radu, môžu byť súčasťou zásielky aj jej odporúčania alebo zhrnutie záverov.

Občianska rada však nerozhoduje namiesto občanov. Jej úlohou je poskytnúť ďalšie podklady pre informované rozhodovanie.

Ak sa v rovnakom termíne konajú aj kantonálne alebo obecné hlasovania, prípadne voľby, občan dostane aj materiály k týmto otázkam.

Občan tak môže jedným korešpondenčným hlasovaním alebo jednou návštevou volebnej miestnosti rozhodnúť o všetkých otázkach naraz.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec môže na spoločný hlasovací deň zaradiť miestne referendum alebo inú otázku patriacu do svojej pôsobnosti.

Kantón

Kantón môže v rovnaký deň zaradiť vlastné iniciatívy, referendá alebo voľby.

Federácia

Spolková rada určí, ktoré federálne iniciatívy a referendá pripravené na hlasovanie sa zaradia na daný hlasovací deň.

Výsledkom je, že občania často rozhodujú o otázkach všetkých troch úrovní verejnej správy počas jedného hlasovacieho dňa.

Jednoduchá schéma

OBEC

↓

KANTÓN

↓

FEDERÁCIA

↓

Jedna zásielka domov

↓

Jeden hlasovací deň

↓

Jedna návšteva volebnej miestnosti alebo jedno korešpondenčné hlasovanie

↓

Viacero samostatných rozhodnutí občanov

Prečo je to tak?

Spojenie viacerých otázok do jedného hlasovacieho dňa prináša viacero výhod.

• šetrí náklady na organizáciu hlasovania,

• znižuje administratívnu záťaž,

• znižuje počet potrebných volebných komisií,

• občania nemusia opakovane navštevovať volebnú miestnosť,

• väčšinu hlasovaní môžu vybaviť naraz.

Každá otázka sa pritom posudzuje samostatne.

Viaceré pripravené otázky sa preto často spájajú do jedného hlasovacieho dňa.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa voľby a referendá spravidla organizujú ako samostatné udalosti.

Príklad

Občan kantónu Bern môže počas jedného hlasovacieho dňa rozhodovať napríklad:

• o federálnej ľudovej iniciatíve,

• o federálnom referende,

• o kantonálnom zákone,

• o obecnej investícii,

• a zároveň voliť členov obecného zastupiteľstva.

To všetko vybaví jednou zásielkou a jedným hlasovaním.

Kontrola verejnej moci občanmi

Spojenie viacerých otázok do jedného hlasovacieho dňa nemení nič na tom, že každá otázka sa posudzuje samostatne.

Štát zabezpečuje organizáciu hlasovania.

Posledné slovo pri každej otázke patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Na jednom hlasovacom lístku je viac rôznych otázok.

Skutočnosť: Nie.

Každá iniciatíva alebo referendum má spravidla vlastný hlasovací lístok.

Počas jedného hlasovacieho dňa však občania dostanú viac hlasovacích lístkov a o každej otázke rozhodujú samostatne.

Čo je dobré vedieť?

Počet otázok na jednom hlasovacom dni nie je pevne stanovený.

Niekedy občania rozhodujú iba o jednej otázke.

Inokedy ich môže byť niekoľko na federálnej úrovni, ďalšie na úrovni kantónu a ďalšie na úrovni obce.

Príklad

Počas jedného hlasovacieho dňa môže občan dostať:

• 2 federálne hlasovacie lístky,

• 3 kantonálne hlasovacie lístky,

• 2 obecné hlasovacie lístky.

To znamená 7 samostatných rozhodnutí pri jednej návšteve volebnej miestnosti.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí opakovane chodiť hlasovať.

Všetky podklady dostane spravidla naraz a môže sa na jednotlivé otázky pripraviť v pokoji doma.

Pri jednom hlasovaní potom rozhodne o viacerých verejných otázkach.

Dôsledok priamej demokracie

Spojenie viacerých otázok do jedného hlasovacieho dňa robí priamu demokraciu praktickou, prehľadnou a finančne efektívnou.

Štát organizuje hlasovanie.

Posledné slovo pri každej otázke patrí občanom.

Zapamätajte si

• V jeden hlasovací deň sa často rozhoduje o viacerých otázkach naraz.

• Jednotlivé otázky sa posudzujú samostatne a spravidla majú vlastný hlasovací lístok.

• Občania často rozhodujú súčasne o obecných, kantonálnych aj federálnych otázkach.

• Ak sa konajú aj voľby, občania spravidla dostanú aj volebné materiály.

• Jedna zásielka a jedno hlasovanie môžu obsahovať viacero samostatných rozhodnutí.

• Spojenie viacerých hlasovaní šetrí čas občanov aj verejné prostriedky.

• Štát organizuje hlasovanie, ale posledné slovo pri každej otázke patrí občanom.

Stručná odpoveď

Občania Švajčiarska hlasujú na federálnej úrovni spravidla štyrikrát ročne.

V ten istý deň sa často konajú aj kantonálne a obecné hlasovania a podľa volebného kalendára môžu prebiehať aj voľby zástupcov.

Občania tak môžu počas jedného hlasovacieho dňa rozhodovať o otázkach týkajúcich sa obce, kantónu aj federácie a zároveň voliť svojich zástupcov.

Priama demokracia preto vo Švajčiarsku nie je výnimočnou udalosťou. Je prirodzenou súčasťou fungovania štátu.

Ako to funguje?

Švajčiarsko má každý rok spravidla štyri vopred určené federálne hlasovacie dni.

Na každý z nich môže byť zaradená jedna alebo viac federálnych otázok.

Ak majú v rovnakom období pripravené otázky aj kantóny alebo obce, často sa o nich hlasuje v ten istý deň.

Občan tak často dostane hlasovacie materiály pre:

• obec,

• kantón,

• federáciu.

Všetky hlasovania môže vybaviť naraz.

Ak sa v rovnakom období konajú aj voľby do obecných orgánov, kantonálnych orgánov alebo do Národnej rady (prvej komory švajčiarskeho parlamentu) a Rady kantónov (druhej komory švajčiarskeho parlamentu), občania dostanú spolu s hlasovacími lístkami na referendá aj volebné lístky.

Jednou návštevou volebnej miestnosti alebo jedným odoslaním hlasovacích materiálov poštou tak môžu voliť svojich zástupcov a zároveň priamo rozhodovať o otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Občania rozhodujú o miestnych otázkach, napríklad o obecnom rozpočte, investíciách alebo územnom plánovaní, ak to umožňuje právo príslušného kantónu.

Kantón

Občania rozhodujú o otázkach patriacich do právomoci kantónu, napríklad o zmene kantonálnej ústavy, kantonálnych zákonoch alebo volia svoj kantonálny parlament a vládu podľa pravidiel svojho kantónu.

Konfederácia

Na federálnej úrovni občania rozhodujú napríklad o zmenách Federálnej ústavy a fakultatívnych referendách k federálnym zákonom. Každé štyri roky volia členov Národnej rady; voľby členov Rady kantónov sa riadia pravidlami jednotlivých kantónov.

Jednoduchá schéma

Štyri federálne hlasovacie dni ročne

↓

Obecné hlasovania

↓

Kantonálne hlasovania

↓

Federálne hlasovania

↓

Prípadne voľby zástupcov

↓

Jeden spoločný hlasovací deň

Prečo je to tak?

Spájanie viacerých hlasovaní do jedného dňa je jednoduchšie, hospodárnejšie a pohodlnejšie pre občanov aj verejnú správu.

Zároveň si občania zvykajú pravidelne rozhodovať o verejných záležitostiach.

Priama demokracia sa tak stáva prirodzenou súčasťou života, nie mimoriadnou udalosťou.

Tento systém zároveň podporuje princíp subsidiarity. Občania pravidelne rozhodujú o otázkach svojej obce, kantónu aj federácie podľa toho, do čej pôsobnosti daná záležitosť patrí.

Konkrétny príklad

Predstavme si jeden hlasovací deň.

Občan dostane domov jednu zásielku.

V nej nájde:

• dve federálne referendá,

• jednu kantonálnu iniciatívu,

• jedno obecné referendum,

• a zároveň volebné lístky do obecného zastupiteľstva.

Jednou návštevou volebnej miestnosti alebo jedným odoslaním hlasovacích materiálov poštou vybaví všetky svoje občianske práva naraz.

Pre švajčiarskeho občana je to bežná súčasť života.

Predstavme si občana, ktorý žije niekoľko desaťročí vo Švajčiarsku. Každý rok má spravidla štyri federálne hlasovacie dni a počas nich môže rozhodovať o viacerých federálnych otázkach. K tomu sa pridávajú kantonálne a obecné hlasovania. Za život tak môže hlasovať o stovkách konkrétnych otázok.

Na Slovensku sa od vzniku samostatnej republiky uskutočnilo deväť celoštátnych referend a iba jedno z nich bolo platné.

Rozdiel teda nie je iba v existencii referenda, ale najmä v tom, ako často dostáva občan reálnu príležitosť priamo rozhodova

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa celoštátne referendá konajú iba príležitostne a stali sa viac menej raritou.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiari chodia hlasovať takmer každý mesiac.

Skutočnosť: Nie.

Federálne hlasovacie dni sú spravidla štyri za rok.

Počas jedného hlasovacieho dňa však občania často rozhodujú o viacerých federálnych, kantonálnych aj obecných otázkach a niekedy zároveň volia svojich zástupcov.

Čo je dobré vedieť?

Pravidelné hlasovacie dni šetria čas občanov aj verejné financie.

Švajčiarsko preto nemusí pri každom referende znovu organizovať celý volebný proces.

Aj preto sa vo Švajčiarsku prakticky nestretávame s tvrdením, že referendum je príliš drahé.

Náklady sa rozdeľujú medzi viacero hlasovaní a stávajú sa bežnou súčasťou fungovania demokratického štátu.

Praktický dôsledok pre občana

Švajčiarsky občan vie, že niekoľkokrát do roka dostane možnosť priamo rozhodovať o konkrétnych otázkach vo svojej obci, kantóne aj celej krajine.

Účasť na rozhodovaní je preto prirodzenou súčasťou občianskeho života, nielen udalosťou raz za štyri roky počas volieb.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelné hlasovacie dni posilňujú zodpovednosť občanov za verejné dianie.

Občania si zvykajú pravidelne rozhodovať o veciach verejných a politika sa nestáva témou iba počas volebných kampaní.

Švajčiarska demokracia preto nestojí iba na voľbách politikov.

Stojí aj na pravidelnom výkone štátnej moci samotnými občanmi.

Preto sa vo Švajčiarsku hovorí, že občania nevykonávajú svoju štátnu moc iba raz za štyri roky vo voľbách. Vykonávajú ju pravidelne počas celého volebného obdobia.

Zapamätajte si

• Vo Švajčiarsku sa federálne hlasovania konajú spravidla štyrikrát ročne.

• V rovnaký deň sa často konajú aj kantonálne a obecné hlasovania.

• Podľa volebného kalendára môžu v ten istý deň prebiehať aj voľby zástupcov.

• Občania tak môžu počas jedného hlasovacieho dňa voliť svojich zástupcov a zároveň rozhodovať o otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Spoločné hlasovacie dni znižujú náklady, zjednodušujú organizáciu a robia z priamej demokracie prirodzenú súčasť každodenného života.

• Vo Švajčiarsku občania nevykonávajú svoju štátnu moc iba vo voľbách. Vykonávajú ju pravidelne počas celého volebného obdobia.

Stručná odpoveď

Občania Švajčiarska rozhodujú o otázkach, ktoré patria do právomoci obce, kantónu alebo federácie.

Môžu hlasovať napríklad o zmenách ústavy, zákonoch, verejných investíciách, daniach, školstve, doprave, zdravotníctve, územnom plánovaní alebo o ďalších otázkach podľa právomocí jednotlivých úrovní verejnej moci.

O všetkom však nerozhodujú na jednej úrovni. Každá otázka patrí tej úrovni verejnej moci, ktorá je za ňu zodpovedná.

Ako to funguje?

Švajčiarsko je federáciou založenou na princípe subsidiarity.

To znamená, že každá záležitosť sa rieši na tej úrovni verejnej moci, ktorá ju dokáže najlepšie spravovať.

Preto občania hlasujú:

• o miestnych otázkach v obci,

• o regionálnych otázkach v kantóne,

• o celoštátnych otázkach na federálnej úrovni.

Nie všetky otázky sa preto riešia na federálnej úrovni. Väčšina rozhodnutí zostáva v pôsobnosti obcí a kantónov.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania môžu podľa právnych predpisov príslušného kantónu rozhodovať napríklad o:

• obecnom rozpočte,

• miestnych daniach a poplatkoch,

• výstavbe škôl,

• športových a kultúrnych zariadeniach,

• miestnych komunikáciách,

• územnom plánovaní,

• významných investíciách obce.

Kantón

Občania môžu rozhodovať napríklad o:

• zmene kantonálnej ústavy,

• kantonálnych zákonoch,

• kantonálnych daniach,

• zdravotníctve,

• školstve,

• polícii,

• doprave,

• významných verejných investíciách.

Federácia

Občania rozhodujú napríklad o:

• zmenách Federálnej ústavy,

• fakultatívnych referendách k federálnym zákonom,

• povinných referendách,

• niektorých medzinárodných zmluvách podľa Federálnej ústavy.

Jednoduchá schéma

Miestna otázka

↓

Obec

↓

Regionálna otázka

↓

Kantón

↓

Celoštátna otázka

↓

Federácia

Prečo je to tak?

Švajčiarsky systém vychádza z princípu subsidiarity.

To znamená, že rozhodnutia sa prijímajú čo najbližšie k občanom. O miestnych otázkach rozhodujú obce, o regionálnych kantóny a federácia rieši úlohy, ktoré jej zveruje Federálna ústava, najmä tie, ktoré si vyžadujú jednotnú celoštátnu úpravu.

Takéto rozdelenie právomocí posilňuje samosprávu, znižuje centralizáciu a umožňuje občanom priamo rozhodovať najmä o otázkach, ktoré najviac ovplyvňujú ich každodenný život.

Porovnanie so Slovenskom

Občania rozhodujú na úrovni obce, kantónu aj federácie.
Každá otázka patrí tej úrovni verejnej moci, ktorá za ňu zodpovedá.
Väčšina rozhodnutí sa prijíma na obecnej alebo kantonálnej úrovni.
Federácia rozhoduje najmä o celoštátnych otázkach.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiari hlasujú o všetkom.

Skutočnosť: Nie.

Občania hlasujú iba o otázkach, pri ktorých to umožňuje Federálna ústava alebo právne predpisy kantónov a obcí.

Každá úroveň verejnej moci rozhoduje iba vo veciach, ktoré patria do jej právomoci.

Čo je dobré vedieť?

Rozsah práv občanov nie je vo všetkých kantónoch úplne rovnaký.

Jednotlivé kantóny môžu mať odlišné pravidlá pre kantonálne a obecné referendá alebo ľudové iniciatívy.

To je prirodzený dôsledok federatívneho usporiadania Švajčiarska.

Praktický dôsledok pre občana

Švajčiarsky občan vie, že väčšina rozhodnutí ovplyvňujúcich jeho každodenný život vzniká v jeho obci alebo kantóne.

Federácia rieši úlohy, ktoré jej zveruje Federálna ústava, najmä otázky vyžadujúce jednotnú celoštátnu úpravu.

Občan preto pravidelne rozhoduje tam, kde sa prijímajú rozhodnutia, ktoré sa ho bezprostredne týkajú.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia vo Švajčiarsku nie je sústredená iba na celoštátnu úroveň.

Najväčší význam má práve na úrovni obcí a kantónov, kde občania pravidelne rozhodujú o záležitostiach každodenného života. Tým sa princíp subsidiarity stáva prakticky fungujúcou súčasťou verejnej správy.

Práve pravidelné vykonávanie rozhodovacích práv občanmi je jedným z najväčších rozdielov medzi švajčiarskym a slovenským modelom demokracie.

Zapamätajte si

• Občania rozhodujú na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Každá otázka patrí tej úrovni verejnej moci, ktorá za ňu zodpovedá.

• Väčšina rozhodnutí sa prijíma na obecnej alebo kantonálnej úrovni.

• Federácia rozhoduje najmä o celoštátnych otázkach.

• Priemerný Švajčiar sa počas života zúčastní stoviek hlasovaní, zatiaľ čo mnohí Slováci iba jedného platného celoštátneho referenda.

• Za viac ako 30 rokov samostatnosti Slovenska sa uskutočnilo iba niekoľko stoviek miestnych referend, z ktorých veľká časť bola neplatná pre nesplnenie kvóra účasti.

• Vo Švajčiarsku bolo len od roku 1970 zaznamenaných približne 7 000 kantonálnych referend, pričom obecné referendá sa počítajú na tisíce.

• Rozdiel medzi Slovenskom a Švajčiarskom preto nespočíva najmä v existencii referend, ale v tom, že vo Švajčiarsku občania svoje rozhodovacie práva pravidelne vykonávajú na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Stručná odpoveď

Pred každým hlasovacím dňom dostanú oprávnení voliči poštou hlasovacie materiály ku všetkým otázkam, o ktorých sú oprávnení rozhodovať.

Môžu to byť federálne, kantonálne aj obecné hlasovania, prípadne aj voľby, ak sa konajú v rovnakom termíne.

Hlasovací balík spravidla obsahuje hlasovacie lístky, oficiálne informačné brožúry, hlasovacie obálky a pokyny na hlasovanie.

Pri niektorých hlasovaniach môžu občania dostať aj odporúčanie občianskeho panela (občianskej rady), ktoré im môže pomôcť pri rozhodovaní.

Občania môžu hlasovať poštou, osobne vo volebnej miestnosti a v niektorých kantónoch môžu vybrané skupiny voličov v rámci pilotných projektov hlasovať aj elektronicky.

Ako to funguje?

Pred každým hlasovacím dňom zašle obec každému oprávnenému voličovi spoločný hlasovací balík.

Ten môže obsahovať materiály k:

• federálnym hlasovaniam,

• kantonálnym hlasovaniam,

• obecným hlasovaniam,

• prípadne aj k voľbám, ak sa konajú v rovnakom termíne.

Hlasovací balík zvyčajne obsahuje:

• hlasovacie lístky,

• oficiálne informačné brožúry,

• hlasovacie obálky,

• identifikačné dokumenty alebo potvrdenia podľa pravidiel príslušného kantónu,

• pokyny na odovzdanie hlasu.

Pri niektorých hlasovaniach môžu občania dostať aj odporúčanie občianskeho panela (občianskej rady). Takýto panel tvorí reprezentatívne vybraná skupina občanov, ktorá sa po oboznámení s odbornými podkladmi a vypočutí rôznych názorov spoločne vyjadrí k prerokovanej otázke.

Odporúčanie občianskeho panela nemá záväzný charakter. Slúži iba ako ďalší zdroj informácií, ktorý môže občanom pomôcť vytvoriť si vlastný názor pred hlasovaním.

Občan si všetky materiály môže doma preštudovať, vyplniť hlasovacie lístky a následne ich odoslať poštou alebo odovzdať vo volebnej miestnosti.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Obec zabezpečuje rozoslanie hlasovacích materiálov oprávneným voličom a organizáciu hlasovania.

Kantón

Kantón určuje podrobné pravidlá organizácie hlasovania vo svojich obciach, dohliada na jeho priebeh a pripravuje informačné materiály ku kantonálnym otázkam.

Konfederácia

Pri federálnych hlasovaniach pripravuje Spolková kancelária oficiálnu informačnú brožúru k federálnym otázkam a zabezpečuje jednotné právne pravidlá federálneho hlasovania.

Jednoduchá schéma

Obec zašle spoločný hlasovací balík

↓

Materiály k obecným, kantonálnym a federálnym otázkam

↓

Prípadne aj materiály k voľbám

↓

Občan si doma preštuduje všetky materiály

↓

Prípadne sa oboznámi aj s odporúčaním občianskeho panela

↓

Vyplní hlasovacie lístky

↓

Odošle ich poštou alebo odovzdá osobne

↓

Sčítanie hlasov

Prečo je to tak?

Cieľom systému je, aby mal každý občan dostatok času oboznámiť sa so všetkými otázkami ešte pred hlasovaním.

Rozhodovanie preto neprebieha pod časovým tlakom vo volebnej miestnosti, ale po dôkladnom preštudovaní dostupných materiálov.

Ak je k dispozícii aj odporúčanie občianskeho panela, predstavuje ďalší zdroj informácií. Nenahrádza rozhodnutie občanov, ale môže prispieť k lepšiemu pochopeniu prerokovanej témy.

Významnú úlohu zohrávajú aj verejnoprávne médiá. Ich poslaním je prinášať občanom vyvážené informácie o prerokúvaných otázkach, predstavovať argumenty podporovateľov aj odporcov a vytvárať priestor pre verejnú diskusiu.

Spolu s oficiálnymi informačnými brožúrami a prípadnými odporúčaniami občianskych panelov pomáhajú občanom prijímať informované rozhodnutia.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku prebieha hlasovanie tajným spôsobom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občania hlasujú bez dostatku informácií.

Skutočnosť: Nie.

Pred hlasovaním dostávajú všetci voliči podrobné informačné materiály. Tie vysvetľujú jednotlivé návrhy, ich dôsledky a obsahujú argumenty podporovateľov aj odporcov.

Pri niektorých hlasovaniach môžu byť doplnené aj odporúčaním občianskeho panela.

K lepšej informovanosti prispievajú aj verejnoprávne médiá svojím spravodajstvom a diskusnými reláciami.

Čo je dobré vedieť?

Ak sa v rovnaký deň konajú federálne, kantonálne aj obecné hlasovania alebo voľby, občan vo väčšine prípadov dostane jednu spoločnú zásielku so všetkými hlasovacími materiálmi.

Vďaka tomu môže jedným odoslaním hlasu poštou alebo jednou návštevou volebnej miestnosti rozhodnúť o otázkach na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Organizácia doručovania sa môže v jednotlivých kantónoch alebo obciach v niektorých detailoch líšiť.

V niektorých kantónoch alebo obciach sa pri vybraných otázkach využívajú aj občianske panely (občianske rady). Ich odporúčania nenahrádzajú rozhodnutie občanov v referende, ale môžu prispieť k lepšej informovanosti voličov a kultivovanejšej verejnej diskusii.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí rozhodovať narýchlo vo volebnej miestnosti.

Má dostatok času prečítať si informačné materiály, zvážiť argumenty oboch strán, prípadne sa oboznámiť s odporúčaním občianskeho panela a sledovať verejnú diskusiu vo verejnoprávnych médiách. Až potom sa slobodne rozhodne, ako bude hlasovať.

Ak sa v jeden deň hlasuje o federálnych, kantonálnych aj obecných otázkach alebo sa zároveň konajú voľby, občan môže vybaviť všetky hlasovania a prípadné voľby naraz prostredníctvom jednej spoločnej zásielky.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelné zasielanie hlasovacích materiálov, oficiálnych informačných brožúr, prípadné odporúčania občianskych panelov a verejná diskusia vo verejnoprávnych médiách podporujú informované rozhodovanie občanov.

Priama demokracia sa tak neopiera iba o právo hlasovať, ale aj o právo mať pred hlasovaním k dispozícii zrozumiteľné, vyvážené a overené informácie z viacerých zdrojov.

Rovnako dôležité je, že občan môže počas jedného hlasovacieho dňa rozhodovať o otázkach svojej obce, kantónu aj celej konfederácie. Priama demokracia sa tak stáva prirodzenou súčasťou každodenného života, nie výnimočnou udalosťou.

Zapamätajte si

• Pred každým hlasovaním dostávajú občania hlasovací balík priamo domov.

• Ak sa hlasuje na viacerých úrovniach verejnej moci, vo väčšine prípadov dostanú jednu spoločnú zásielku so všetkými hlasovacími materiálmi.

• Súčasťou balíka sú oficiálne informačné brožúry k jednotlivým otázkam.

• Pri niektorých hlasovaniach môžu dostať aj odporúčanie občianskeho panela (občianskej rady).

• Občiansky panel (rada) nerozhoduje namiesto občanov – poskytuje iba nezáväzné odporúčanie.

• Verejnoprávne médiá podporujú informované rozhodovanie tým, že prinášajú vyvážené informácie a predstavujú argumenty oboch strán verejnej diskusie.

• Občania môžu hlasovať poštou alebo osobne, v niektorých kantónoch aj elektronicky, ak je elektronické hlasovanie zavedené.

• V jeden hlasovací deň môžu zároveň rozhodovať o obecných, kantonálnych aj federálnych otázkach a prípadne voliť svojich zástupcov.

• Informovaný občan je jedným zo základných predpokladov fungovania švajčiarskej priamej demokracie.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku dostanú občania hlasovacie materiály spravidla najmenej tri týždne pred hlasovaním na svoju adresu.

Môžu si ich doma v pokoji preštudovať, porovnať argumenty a rozhodnúť sa, či budú hlasovať poštou, odovzdaním hlasovacej obálky obci alebo osobne vo volebnej miestnosti.

Štát vytvára podmienky na pohodlné hlasovanie. Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Ako to funguje?

Pred hlasovaním dostane každý oprávnený občan úradnú zásielku, ktorá spravidla obsahuje:

• hlasovacie lístky,

• informačné brožúry s vysvetlením jednotlivých návrhov,

• odporúčania Spolkovej rady a Spolkového zhromaždenia,

• pokyny na hlasovanie,

• návratové obálky a ďalšie potrebné dokumenty.

Ak obec alebo kantón pred hlasovaním zriadili občiansku radu, môžu byť súčasťou zásielky aj jej odporúčania alebo zhrnutie záverov.

Občianska rada však nerozhoduje namiesto občanov. Jej úlohou je poskytnúť ďalšie podklady pre informované rozhodovanie.

Ak sa v rovnaký deň konajú aj kantonálne alebo obecné hlasovania alebo voľby, občan dostane aj materiály k týmto otázkam.

Po ich preštudovaní môže hlas odovzdať:

• poštou,

• vložením hlasovacej obálky do schránky určenej obcou,

• alebo osobne vo volebnej miestnosti.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec vedie zoznam voličov, rozosiela hlasovacie materiály, organizuje hlasovanie a sčítava hlasy.

Kantón

Kantón koordinuje priebeh hlasovania vo svojich obciach, zhromažďuje výsledky a odovzdáva ich federálnym orgánom pri celoštátnych hlasovaniach.

Federácia

Spolková kancelária koordinuje priebeh federálnych hlasovaní a zhromažďuje výsledky z kantónov. Konečný výsledok federálneho hlasovania formálne potvrdzuje Spolková rada.

Jednoduchá schéma

Občan dostane hlasovacie materiály

↓

Doma si ich preštuduje

↓

Vyplní hlasovacie lístky

↓

Pošta • Obecná schránka • Volebná miestnosť

↓

Sčítanie hlasov

↓

Vyhlásenie výsledkov

↓

Posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom

Prečo je to tak?

Švajčiarsky systém umožňuje občanom rozhodovať bez časového tlaku.

Väčšina občanov si môže všetky materiály preštudovať doma, porovnať argumenty a rozhodnúť sa až po dôkladnom zvážení.

Prvé emócie môžu ustúpiť a väčší priestor dostáva vecná úvaha.

Rôzne možnosti odovzdania hlasu zároveň uľahčujú účasť na hlasovaní a zvyšujú jeho dostupnosť.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku občania spravidla dostanú oznámenie o konaní volieb alebo referenda a hlasovanie prebieha prevažne vo volebnej miestnosti.

Príklad

Predstavme si občana mesta Zürich.

Tri týždne pred hlasovaním dostane domov jednu zásielku.

V nej nájde napríklad:

• federálnu ľudovú iniciatívu,

• federálne referendum,

• kantonálne referendum,

• obecné referendum.

Počas niekoľkých dní si všetky materiály prečíta doma a potom ich odošle poštou.

Nemusí čakať na jediný volebný deň ani stáť v rade vo volebnej miestnosti.

Kontrola verejnej moci občanmi

Štát zabezpečuje rozoslanie materiálov, organizáciu hlasovania a sčítanie hlasov.

O výsledku však nerozhodujú úrady.

Posledné slovo pri každej otázke patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Vo Švajčiarsku musia občania vždy prísť osobne do volebnej miestnosti.

Skutočnosť: Nie.

Väčšina občanov hlasuje korešpondenčne alebo odovzdaním hlasovacej obálky obci.

Osobná účasť vo volebnej miestnosti je len jednou z možností.

Čo je dobré vedieť?

Vo väčšine kantónov je možné hlasovať korešpondenčne.

Niektoré kantóny zároveň v rámci schválených pilotných projektov umožňujú elektronické hlasovanie (e-voting) iba obmedzenej časti voličov.

O jeho využívaní rozhodujú jednotlivé kantóny a podlieha prísnym bezpečnostným pravidlám.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí rozhodovať v časovej tiesni.

Všetky podklady dostane domov s dostatočným predstihom, môže si ich pokojne preštudovať a zvoliť spôsob hlasovania, ktorý mu najviac vyhovuje.

Dôsledok priamej demokracie

Švajčiarsky systém je nastavený tak, aby bolo hlasovanie čo najjednoduchšie, najdostupnejšie a čo najlepšie pripravené.

Štát organizuje hlasovanie.

Posledné slovo pri rozhodovaní však patrí občanom.

Zapamätajte si

• Hlasovacie materiály prichádzajú občanom spravidla najmenej tri týždne pred hlasovaním.

• Občania si ich môžu doma pokojne preštudovať.

• Hlas možno odovzdať poštou, obecnej schránke alebo osobne vo volebnej miestnosti.

• Obec organizuje hlasovanie a sčítava hlasy, kantón koordinuje výsledky a federácia vyhlasuje celoštátne výsledky.

• Vo viacerých kantónoch prebiehajú aj pilotné projekty elektronického hlasovania.

• Štát vytvára podmienky na hlasovanie, ale posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Stručná odpoveď

Švajčiarski občania môžu hlasovať viacerými spôsobmi pri hlasovaniach na úrovni obce, kantónu aj federácie.

Vo väčšine kantónov môžu svoj hlas:

• odovzdať osobne vo volebnej miestnosti,

• poslať poštou,

• alebo odovzdať do obecnej schránky určenej na hlasovacie obálky.

V niektorých kantónoch je pre obmedzenú skupinu voličov dostupné aj elektronické hlasovanie (e-voting) v rámci schválených skúšobných projektov.

Nech občan hlasuje akýmkoľvek spôsobom, pri mnohých otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie má posledné slovo on sám.

Ako to funguje?

Niekoľko týždňov pred hlasovaním dostane volič hlasovacie materiály.

Po ich preštudovaní a vyplnení sa môže rozhodnúť, akým spôsobom svoj hlas odovzdá.

Voľba spôsobu hlasovania závisí od pravidiel príslušného kantónu a obce.

Bez ohľadu na spôsob odovzdania hlasu sa každý platný hlas započítava rovnako.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec zabezpečuje volebnú miestnosť, schránku na hlasovacie obálky, prijíma hlasovacie zásielky a organizuje hlasovanie na obecnej úrovni.

Kantón

Kantón určuje podrobné pravidlá hlasovania, organizuje kantonálne hlasovania a môže sa zapojiť do schválených pilotných projektov elektronického hlasovania.

Federácia

Federácia stanovuje právny rámec federálnych hlasovaní. Elektronické hlasovanie povoľuje len za prísnych bezpečnostných podmienok a iba v schválených skúšobných projektoch.

Platí zásada:

„Bezpečnosť pred rýchlosťou.“

Jednoduchá schéma

Vyplnenie hlasovacích lístkov

↓

Osobne

alebo

Poštou

alebo

Obecná schránka

↓

(v niektorých kantónoch aj elektronicky)

↓

Sčítanie hlasov

↓

Rozhodnutie občanov

Prečo je to tak?

Cieľom je umožniť občanom hlasovať čo najjednoduchšie a zároveň zachovať bezpečnosť, tajnosť hlasovania a dôveryhodnosť celého systému.

Preto zostáva základom osobné a poštové hlasovanie, zatiaľ čo elektronické hlasovanie sa zavádza len postupne a za prísnych podmienok.

Švajčiarsko uprednostňuje dôveru občanov vo výsledok hlasovania pred rýchlym zavádzaním nových technológií.

Najdôležitejšie však nie je to, akým spôsobom občan hlasuje, ale že prostredníctvom svojho hlasu môže priamo rozhodovať o otázkach patriacich do právomoci obce, kantónu alebo federácie.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku sa hlasuje osobne vo volebných miestnostiach.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Vo Švajčiarsku už všetci hlasujú elektronicky.

Skutočnosť: Nie.

Najrozšírenejším spôsobom hlasovania zostáva poštové hlasovanie.

Elektronické hlasovanie je zatiaľ dostupné len v niektorých kantónoch a za prísne kontrolovaných podmienok.

Čo je dobré vedieť?

Hlasovacie materiály dostávajú aj oprávnení švajčiarski občania žijúci v zahraničí.

Tí môžu hlasovať poštou a v niektorých kantónoch aj elektronicky, ak spĺňajú podmienky príslušného pilotného projektu.

Vo Švajčiarsku sa spôsob hlasovania považuje za službu občanovi. Nech už občan hlasuje osobne, poštou alebo elektronicky, všetky spôsoby smerujú k rovnakému cieľu – umožniť občanom vykonávať svoje politické práva čo najjednoduchšie a najbezpečnejšie.

Praktický dôsledok pre občana

Občan si môže zvoliť spôsob hlasovania, ktorý mu najviac vyhovuje a ktorý umožňujú pravidlá jeho kantónu.

Môže hlasovať osobne vo volebnej miestnosti, poštou, prostredníctvom obecnej schránky a v niektorých kantónoch aj elektronicky.

To uľahčuje pravidelnú účasť na rozhodovaní bez ohľadu na to, kde sa občan nachádza.

Najdôležitejšie však je, že bez ohľadu na spôsob hlasovania – osobne, poštou alebo elektronicky – zostáva konečné rozhodnutie v rukách občanov.

Dôsledok priamej demokracie

Rôzne spôsoby hlasovania sprístupňujú výkon politických práv občanom vo Švajčiarsku aj tým, ktorí žijú v zahraničí alebo sa nemôžu dostaviť do volebnej miestnosti.

Technológia sama osebe nie je podstatou priamej demokracie.

Podstatou je, že občania môžu pravidelne rozhodovať o verejných záležitostiach na úrovni obce, kantónu aj federácie a že pri mnohých rozhodnutiach majú posledné slovo oni sami.

Zapamätajte si

• Švajčiari môžu hlasovať osobne vo volebnej miestnosti.

• Väčšina občanov využíva hlasovanie poštou.

• V mnohých obciach možno hlas odovzdať aj do obecnej schránky na hlasovacie obálky.

• Elektronické hlasovanie (e-voting) je zatiaľ dostupné len obmedzene v niektorých kantónoch.

• Švajčiarski občania žijúci v zahraničí dostávajú hlasovacie materiály rovnako ako voliči vo Švajčiarsku.

• Pri zavádzaní elektronického hlasovania platí zásada „bezpečnosť pred rýchlosťou“.

• Nech občan hlasuje osobne, poštou alebo elektronicky, spôsob hlasovania nemení podstatu priamej demokracie – pri mnohých rozhodnutiach na úrovni obce, kantónu aj federácie majú posledné slovo občania.

Stručná odpoveď

Pri hlasovaniach na úrovni obce, kantónu aj federácie môžu občania vo Švajčiarsku hlasovať poštou, osobne vo volebnej miestnosti a v niektorých kantónoch aj elektronicky.

Elektronické hlasovanie (e-voting) sa však nepoužíva vo všetkých kantónoch ani pri všetkých hlasovaniach. Zavádza sa postupne, za prísnych bezpečnostných podmienok a len tam, kde to povoľujú príslušné orgány.

Ako to funguje?

Elektronické hlasovanie predstavuje iba ďalší spôsob odovzdania hlasu.

Občan, ktorý má túto možnosť, môže svoj hlas odovzdať prostredníctvom zabezpečeného elektronického systému namiesto hlasovania poštou alebo osobne.

Systém musí spĺňať prísne požiadavky na:

• ochranu tajnosti hlasovania,

• overenie totožnosti voliča,

• správne započítanie hlasov,

• ochranu pred neoprávnenými zásahmi,

• pravidelné kontroly a bezpečnostné audity.

Elektronické hlasovanie sa vo Švajčiarsku zavádzalo predovšetkým s cieľom uľahčiť účasť Švajčiarom žijúcim v zahraničí, ktorým nemuselo poštové doručovanie vždy umožniť hlasovať včas. Až neskôr sa začalo postupne sprístupňovať aj ďalším skupinám oprávnených voličov v niektorých kantónoch.

Ak sa elektronické hlasovanie v danom kantóne nevyužíva, občania hlasujú poštou alebo osobne.

Obec – Kantón – Konfederácia

Obec

Obec zabezpečuje organizáciu hlasovania podľa pravidiel príslušného kantónu.

Kantón

Kantóny rozhodujú, či budú elektronické hlasovanie využívať, a zabezpečujú jeho organizáciu v súlade s federálnymi pravidlami.

Konfederácia

Konfederácia stanovuje právny rámec a bezpečnostné požiadavky na elektronické hlasovanie a povoľuje jeho využívanie len za presne určených podmienok.

Jednoduchá schéma

Občan dostane hlasovacie materiály

↓

Vyberie si spôsob hlasovania:

• poštou,

• osobne,

• elektronicky (ak je dostupné).

↓

Hlas je započítaný.

Prečo je to tak?

Cieľom elektronického hlasovania je uľahčiť účasť občanov na rozhodovaní.

Zároveň však musí byť zachovaná úplná dôvera vo výsledky hlasovania.

Elektronické hlasovanie sa preto vo Švajčiarsku nerozširuje preto, že je moderné, ale iba vtedy, keď je možné preukázať, že je rovnako dôveryhodné ako tradičné spôsoby hlasovania.

Švajčiarsko vychádza z jednoduchého princípu:

Dôvera občanov vo výsledok hlasovania je dôležitejšia ako pohodlie alebo rýchlosť hlasovania.

K tomu prispieva aj skutočnosť, že poštové hlasovanie vo Švajčiarsku dlhodobo funguje spoľahlivo a využíva ho väčšina občanov. Elektronické hlasovanie preto nie je nevyhnutnosťou, ale iba ďalšou možnosťou.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa vo voľbách ani referendách elektronické hlasovanie zatiaľ nepoužíva.

Slovenskí občania však už dnes využívajú elektronický občiansky preukaz (eID) na prihlasovanie do elektronických služieb štátu, podávanie žiadostí, podpisovanie elektronických dokumentov či komunikáciu s úradmi.

Samotné elektronické hlasovanie je však podstatne náročnejšie.

Nestačí bezpečne overiť totožnosť občana. Systém musí zároveň zabezpečiť tajnosť hlasovania, znemožniť manipuláciu s hlasmi a umožniť overiť správnosť výsledkov bez narušenia anonymity voličov.

Elektronicky možno napríklad požiadať o voľbu poštou, samotný hlas sa však elektronicky neodovzdáva.

Aj preto sa elektronické hlasovanie zatiaľ nepoužíva ani na Slovensku.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Vo Švajčiarsku už všetci hlasujú elektronicky.

Skutočnosť: Nie.

Elektronické hlasovanie je dostupné iba v niektorých kantónoch a za presne stanovených podmienok.

Väčšina občanov naďalej hlasuje poštou alebo osobne.

Čo je dobré vedieť?

Švajčiarsko patrí medzi krajiny, ktoré elektronické hlasovanie dlhodobo testujú.

V minulosti boli niektoré systémy po upozorneniach odborníkov na možné bezpečnostné nedostatky pozastavené.

Po prerušení skúšobnej prevádzky boli pravidlá a systémy prepracované a testovanie sa neskôr obnovilo za prísnejších podmienok.

To ukazuje typický švajčiarsky prístup:

Najprv dôkladne overiť bezpečnosť, až potom technológiu rozširovať.

Praktický dôsledok pre občana

Občan si môže zvoliť spôsob hlasovania, ktorý mu najviac vyhovuje, ak je v jeho kantóne elektronické hlasovanie dostupné.

Pre Švajčiarov žijúcich v zahraničí môže elektronické hlasovanie výrazne uľahčiť účasť na referendách a voľbách, pretože nie sú odkázaní výlučne na medzinárodné poštové doručovanie.

Aj pri využití moderných technológií zostávajú zachované základné princípy demokratického hlasovania – sloboda rozhodovania, tajnosť hlasu a spoľahlivé sčítanie výsledkov.

Dôsledok priamej demokracie

Elektronické hlasovanie môže v budúcnosti uľahčiť účasť občanov na pravidelných hlasovaniach, najmä tým, ktorí žijú v zahraničí alebo majú sťažený prístup k volebným miestnostiam.

Švajčiarsko však považuje dôveru občanov vo výsledky hlasovania za dôležitejšiu než rýchlosť zavádzania nových technológií.

To je rovnaký princíp, aký sa opakuje v celej švajčiarskej priamej demokracii – najdôležitejšia nie je technológia, ale dôvera občanov v pravidlá a výsledok rozhodovania.

Zapamätajte si

• Občania môžu hlasovať poštou, osobne a v niektorých kantónoch aj elektronicky.

• Elektronické hlasovanie nie je dostupné vo všetkých kantónoch.

• Pôvodne bolo zavádzané najmä pre Švajčiarov žijúcich v zahraničí.

• Je doplnkom k tradičným spôsobom hlasovania, nie ich náhradou.

• Poštové hlasovanie zostáva najrozšírenejším spôsobom hlasovania.

• Elektronické hlasovanie sa zavádza postupne až po dôkladnom overení jeho bezpečnosti.

• Švajčiarsko uprednostňuje dôveru občanov vo výsledky hlasovania pred rýchlym zavádzaním nových technológií.

• Cieľom elektronického hlasovania je uľahčiť účasť občanov pri zachovaní bezpečnosti, tajnosti hlasovania a dôvery v demokratický proces.

Stručná odpoveď

Pri hlasovaniach na úrovni obce, kantónu aj federácie sa hlasy spravidla najskôr sčítavajú v obciach alebo v miestnych sčítacích orgánoch určených kantonálnym právom.

Výsledky následne zhromažďuje a kontroluje príslušný kantón. Pri federálnom hlasovaní kantóny odovzdajú svoje výsledky federálnym orgánom.

Predbežné celoštátne výsledky zverejňuje Spolková kancelária. Po uplynutí lehôt na podanie sťažností a ich vybavení Spolková rada záväzne potvrdí konečný výsledok federálneho hlasovania.

Ako to funguje?

Po skončení hlasovania sa spočítajú:

• hlasy odovzdané osobne,

• platné hlasy doručené poštou,

• prípadne elektronické hlasy tam, kde je elektronické hlasovanie povolené.

Sčítanie vykonávajú orgány určené kantonálnym a obecným právom. Spravidla ide o obecné volebné alebo hlasovacie orgány.

Obec alebo iný príslušný miestny orgán vyhotoví výsledok a odošle ho kantónu.

Kantón:

• zhromaždí výsledky zo svojich obcí,

• vykoná predpísané kontroly,

• určí kantonálny výsledok,

• pri federálnom hlasovaní ho odošle Spolkovej kancelárii.

Spolková kancelária priebežne zhromažďuje kantonálne výsledky a zverejňuje predbežný celoštátny výsledok.

Konečné právne potvrdenie však nevykonáva samotná Spolková kancelária. Záväzný výsledok federálneho hlasovania potvrdzuje Spolková rada, keď je jasné, že neboli podané sťažnosti, prípadne až po ich právoplatnom vybavení.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec organizuje hlasovanie, prijíma hlasovacie zásielky a zabezpečuje prvotné sčítanie hlasov podľa pravidiel svojho kantónu.

Výsledok zaznamená a odošle príslušnému kantonálnemu orgánu.

Kantón

Kantón zhromažďuje výsledky zo všetkých svojich obcí, vykonáva zákonom predpísané kontroly a určuje výsledok za celý kantón.

Pri federálnom hlasovaní odošle kantonálny výsledok Spolkovej kancelárii.

Federácia

Spolková kancelária zhromažďuje výsledky zo všetkých kantónov, koordinuje federálne hlasovanie a zverejňuje predbežné celoštátne výsledky. Spolková rada neskôr právne záväzne potvrdí konečný výsledok.

Jednoduchá schéma

Občan odovzdá hlas

↓

Obec alebo miestny sčítací orgán spočíta hlasy

↓

Kantón zhromaždí a skontroluje výsledky obcí

↓

Spolková kancelária zostaví predbežný celoštátny výsledok

↓

Uplynie lehota na podanie sťažností

↓

Spolková rada záväzne potvrdí konečný výsledok

Prečo je to tak?

Sčítanie sa nezačína v jednom celoštátnom centre, ale čo najbližšie k občanovi – v obciach alebo miestnych sčítacích orgánoch.

Každá úroveň má vlastnú úlohu:

• obec spočíta odovzdané hlasy,

• kantón zhromaždí a skontroluje výsledky,

• federálne orgány zostavia a potvrdia celoštátny výsledok.

Ide o praktický prejav federalizmu a subsidiarity. Zodpovednosť nie je sústredená v jedinom orgáne, ale rozdelená medzi obec, kantón a federáciu.

Takýto postup zároveň umožňuje spätne sledovať výsledky od celoštátnej úrovne až po jednotlivé kantóny a obce.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku sa hlasy najskôr sčítavajú na miestnej úrovni vo volebných okrskoch a výsledky sa následne zhromažďujú na vyšších úrovniach.

Základný postup je teda podobný.

Kontrola verejnej moci občanmi

Výsledky sa nezverejňujú iba ako jedno celoštátne číslo.

Občania môžu sledovať výsledky za:

• jednotlivé obce,

• jednotlivé kantóny,

• celé Švajčiarsko.

Priebežné oficiálne výsledky bývajú zverejňované už počas hlasovacieho dňa. Ich podrobné členenie umožňuje občanom, médiám aj politickým subjektom porovnávať údaje a všímať si prípadné nezrovnalosti. VoteInfo zhromažďuje oficiálne informácie a výsledky z federálnej, kantonálnej aj obecnej úrovne.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Hlasy vo Švajčiarsku sčítava federálna vláda na jednom mieste.

Skutočnosť: Nie.

Samotné sčítanie sa začína v obciach alebo miestnych sčítacích orgánoch.

Kantóny výsledky zhromažďujú a kontrolujú. Spolková kancelária zostavuje a zverejňuje predbežný celoštátny výsledok a Spolková rada ho po skončení právnej kontroly záväzne potvrdí.

Čo je dobré vedieť?

Výsledok zverejnený v deň hlasovania je predbežný, hoci spravidla už jasne ukazuje výsledok hlasovania.

Definitívnym sa stáva až po:

• kontrole kantonálnych výsledkov,

• uplynutí lehôt na podanie sťažností,

• prípadnom rozhodnutí o sťažnostiach,

• záväznom potvrdení Spolkovou radou.

Toto rozlíšenie medzi rýchlym zverejnením výsledkov a ich neskorším právnym potvrdením spája informovanosť verejnosti s možnosťou právnej kontroly.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že jeho hlas sa najskôr započíta tam, kde bol odovzdaný.

Výsledok potom prejde cez kantonálnu úroveň až do celoštátneho súčtu. Zároveň môže sledovať výsledok svojej obce, kantónu aj celej krajiny.

Nevzniká teda iba jedno číslo „zhora“. Celoštátny výsledok sa skladá z výsledkov, ktoré vznikli zdola – v jednotlivých obciach a kantónoch.

Dôsledok priamej demokracie

Keďže občania hlasujú pravidelne, spoľahlivé a rýchle sčítanie hlasov je základnou podmienkou fungovania priamej demokracie.

Rozdelenie úloh medzi obec, kantón a federáciu umožňuje spojiť:

• miestne sčítanie,

• kantonálnu kontrolu,

• celoštátne vyhodnotenie,

• konečné právne potvrdenie výsledku.

Aj spôsob sčítania hlasov teda odráža princíp, na ktorom stojí celé Švajčiarsko:

verejná moc a zodpovednosť sa budujú zdola nahor – od obce cez kantón až po federáciu.

Zapamätajte si

• Hlasy sa najskôr sčítavajú v obciach alebo miestnych sčítacích orgánoch.

• Kantóny zhromažďujú a kontrolujú výsledky zo svojho územia.

• Spolková kancelária zostavuje a zverejňuje predbežný celoštátny výsledok.

• Konečný výsledok federálneho hlasovania záväzne potvrdzuje Spolková rada.

• Výsledky možno sledovať za jednotlivé obce, kantóny aj celé Švajčiarsko.

• Viacstupňový systém spája miestnu kontrolu s celoštátnou spoľahlivosťou.

• Celoštátny výsledok nevzniká rozhodnutím jedného centrálneho orgánu. Vzniká zdola – spočítaním hlasov občanov v obciach a kantónoch.

Stručná odpoveď

Po skončení hlasovania každá obec spočíta hlasy odovzdané vo svojej pôsobnosti.

Výsledky následne odovzdá kantónu, ktorý ich skontroluje a spočíta za celé svoje územie.

Pri federálnych hlasovaniach kantóny odošlú výsledky Spolkovej kancelárii, ktorá zostaví a zverejní predbežný celoštátny výsledok. Konečný výsledok neskôr právne záväzne potvrdí Spolková rada.

Výsledok teda nevzniká na federálnej úrovni, ale postupne zdola – od občanov cez obce a kantóny až po federáciu.

Ako to funguje?

Po uzavretí volebných miestností a ukončení prijímania hlasov odovzdaných poštou alebo iným zákonným spôsobom sa začne sčítavanie hlasov.

Postup prebieha od najnižšej úrovne smerom nahor:

• obec spočíta všetky platné hlasy,

• výsledky odošle kantónu,

• kantón spočíta výsledky za celé svoje územie,

• Pri federálnych hlasovaniach kantóny odošlú výsledky Spolkovej kancelárii, ktorá zostaví a zverejní predbežný celoštátny výsledok. Konečný výsledok neskôr právne záväzne potvrdí Spolková rada.

• Spolková kancelária po doručení výsledkov zo všetkých kantónov vyhlási oficiálny výsledok hlasovania.

Priebežné výsledky bývajú zverejňované už počas popoludnia v deň hlasovania.

Oficiálne výsledky sú spravidla známe ešte v ten istý deň.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec prijíma hlasovacie obálky, overuje ich platnosť a spočíta hlasy odovzdané na svojom území.

Kantón

Kantón zhromaždí výsledky zo všetkých obcí, vykoná ich kontrolu a vyhlási výsledky za celý kantón.

Federácia

Pri federálnych hlasovaniach kantóny odošlú výsledky Spolkovej kancelárii, ktorá zostaví a zverejní predbežný celoštátny výsledok. Konečný výsledok neskôr právne záväzne potvrdí Spolková rada.

Jednoduchá schéma

Občania hlasujú

↓

Obec spočíta hlasy

↓

Kantón spočíta výsledky obcí

↓

Spolková kancelária prevezme výsledky kantónov

↓

Vyhlásenie oficiálneho výsledku

↓

Posledné slovo patrí občanom

Prečo je to tak?

Takýto spôsob sčítania hlasov je ďalším prejavom princípu subsidiarity.

Každá úroveň verejnej správy vykonáva iba tú časť práce, ktorú môže zabezpečiť najlepšie.

Obce poznajú svojich voličov a spočítajú hlasy.

Kantóny skontrolujú výsledky svojich obcí.

Federácia už iba zhromaždí výsledky všetkých kantónov a vyhlási oficiálny výsledok.

Takýto postup zvyšuje transparentnosť, umožňuje jednoduchšiu kontrolu a posilňuje dôveru občanov vo výsledok hlasovania.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku sa hlasy najprv spočítajú vo volebných okrskoch a následne sa výsledky zhromažďujú na vyšších úrovniach.

Vo Švajčiarsku však tento postup prirodzene nadväzuje na federálne usporiadanie štátu.

Príklad

Predstavme si federálne hlasovanie.

Najprv sa spočítajú hlasy vo viac ako 2 000 švajčiarskych obciach.

Každý kantón následne spočíta výsledky svojich obcí a odošle ich Spolkovej kancelárii.

Tá už iba vyhlási celoštátny výsledok.

Výsledok teda nevzniká v Berne, ale postupne zdola – od občanov.

Pri federálnych hlasovaniach kantóny odošlú výsledky Spolkovej kancelárii, ktorá zostaví a zverejní predbežný celoštátny výsledok. Konečný výsledok neskôr právne záväzne potvrdí Spolková rada.

Kontrola verejnej moci občanmi

Výsledky sa zverejňujú nielen za celé Švajčiarsko, ale aj za jednotlivé kantóny a obce.

Občania si tak môžu overiť, ako hlasovala ich obec, ich kantón aj celá krajina.

Takáto otvorenosť posilňuje dôveru vo výsledok hlasovania.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Pri federálnom hlasovaní vždy rozhoduje iba väčšina hlasov občanov.

Skutočnosť: Nie vždy.

Pri fakultatívnom referende spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Pri federálnej ľudovej iniciatíve na zmenu ústavy a pri zmenách Federálnej ústavy je potrebná dvojitá väčšina – väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov.

Príklad

Ak by návrh podporilo 51 % občanov, ale väčšina kantónov by hlasovala proti, ľudová iniciatíva by prijatá nebola.

Čo je dobré vedieť?

Výsledky federálnych hlasovaní možno sledovať priebežne na internete už počas dňa hlasovania.

Po ukončení sčítania sú zverejnené nielen celoštátne výsledky, ale aj podrobné výsledky za jednotlivé kantóny a obce.

Občania tak môžu presne vidieť, ako hlasovala každá časť krajiny.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí veriť iba konečnému číslu oznámenému štátom.

Môže si overiť výsledky svojej obce, svojho kantónu aj celej federácie.

Takáto otvorenosť posilňuje dôveru vo výsledok hlasovania.

Zapamätajte si

• Hlasy sa najprv spočítajú v obciach.

• Kantóny spočítajú výsledky za celé svoje územie.

• Pri federálnych hlasovaniach kantóny odošlú výsledky Spolkovej kancelárii, ktorá zostaví a zverejní predbežný celoštátny výsledok. Konečný výsledok neskôr právne záväzne potvrdí Spolková rada.

• Spolková kancelária vyhlasuje oficiálny celoštátny výsledok.

• Výsledky sú spravidla známe už v deň hlasovania.

• Zverejňujú sa aj podrobné výsledky za jednotlivé kantóny a obce.

• Pri federálnej ľudovej iniciatíve na zmenu ústavy a pri zmenách Federálnej ústavy je potrebná dvojitá väčšina – väčšina hlasujúcich občanov aj väčšina kantónov.

• Výsledok vzniká zdola – od občanov cez obce a kantóny až po federáciu. Posledné slovo patrí občanom.

„Vo Švajčiarsku štát nevytvára výsledok hlasovania. Štát ho iba spočíta a vyhlási. Výsledok vytvoria občania svojimi hlasmi.“

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku majú občania dostatok času aj informácií, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť.

Niekoľko týždňov pred hlasovaním dostanú na svoju adresu hlasovacie materiály spolu s informačnými brožúrami. Tie vysvetľujú jednotlivé návrhy, uvádzajú hlavné argumenty za aj proti a pomáhajú občanom pripraviť sa na hlasovanie.

Počas celého procesu môžu sledovať aj verejné diskusie, najmä vo verejnoprávnych médiách, ktoré poskytujú priestor podporovateľom aj odporcom jednotlivých návrhov.

Cieľom nie je povedať občanovi, ako má hlasovať, ale umožniť mu vytvoriť si vlastný názor.

Ako to funguje?

Na všetkých troch úrovniach – obecnej, kantonálnej aj federálnej – dostávajú občania spolu s hlasovacími materiálmi aj informačné podklady k jednotlivým návrhom.

Ich obsah sa môže líšiť podľa úrovne a miestnych pravidiel, spravidla však obsahujú:

• vysvetlenie navrhovaných zmien,

• dôvody, prečo sa o návrhu hlasuje,

• stanovisko príslušných orgánov verejnej moci,

• hlavné argumenty podporovateľov,

• hlavné argumenty odporcov.

Na federálnej úrovni informačná brožúra obsahuje aj odporúčanie Spolkovej rady a parlamentu.

Občan si tak môže vytvoriť vlastný názor na základe argumentov oboch strán. Ak sa niektorému návrhu podrobnejšie nevenoval, môže sa orientovať aj podľa odporúčania politickej strany, ktorej dlhodobo dôveruje.

Ďalšie informácie môže získať z verejnoprávnych médií, verejných diskusií, internetu alebo z oficiálnej aplikácie VoteInfo.

Ak obec alebo kantón pred hlasovaním zriadili občiansku radu, môžu byť súčasťou informačných materiálov aj jej odporúčania alebo zhrnutie záverov.

Občianska rada však nerozhoduje namiesto občanov. Poskytuje iba ďalší podklad na informované rozhodnutie.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec zabezpečuje doručenie hlasovacích materiálov a poskytuje informácie o miestnych otázkach.

Kantón

Kantón pripravuje informačné materiály ku kantonálnym iniciatívam, referendám a ďalším otázkam vo svojej pôsobnosti.

Federácia

Spolková kancelária pripravuje federálnu informačnú brožúru, ktorú dostávajú všetci oprávnení voliči spolu s hlasovacími materiálmi.

Jej cieľom je poskytnúť občanom zrozumiteľné, vecné a vyvážené informácie pred hlasovaním.

Jednoduchá schéma

Hlasovacie materiály

↓

Informačné brožúry

↓

Argumenty za

Argumenty proti

↓

Verejnoprávne médiá • VoteInfo • ostatné médiá • verejné diskusie • občianska rada

↓

Vlastný názor občana

↓

Hlasovanie

↓

Posledné slovo patrí občanom

Prečo je to tak?

Priama demokracia predpokladá, že občania rozhodujú sami.

Aby mohli rozhodovať zodpovedne, potrebujú mať:

• spoľahlivé informácie,

• argumenty oboch strán,

• dostatok času na premyslenie.

Prvé emócie môžu postupne ustúpiť a väčší priestor dostáva vecná úvaha.

Dlhšie lehoty medzi predložením návrhu a hlasovaním dávajú občanom čas vypočuť si argumenty podporovateľov aj odporcov, prečítať si informačné materiály, sledovať diskusie vo verejnoprávnych médiách a vytvoriť si vlastný, premyslený názor.

Cieľom informačných brožúr ani verejných diskusií nie je občana presvedčiť, ako má hlasovať. Ich cieľom je poskytnúť mu dostatok kvalitných informácií, aby sa mohol rozhodnúť slobodne a informovane.

Príklad

Predstavme si, že vo Švajčiarsku sa rozhoduje o výstavbe novej jadrovej elektrárne.

Občan nemusí hlasovať o niekoľko dní ani o niekoľko týždňov.

Od predloženia iniciatívy až po hlasovanie často uplynú 2 až 6 rokov. Počas tohto obdobia môže sledovať diskusie vo verejnoprávnych médiách, čítať argumenty podporovateľov aj odporcov, oboznámiť sa s odbornými stanoviskami, dostať oficiálne informačné brožúry a vyhľadať si ďalšie informácie.

Počas rokov diskusie spravidla opadnú prvé emócie a občan má dostatok času vytvoriť si pevný názor, ako bude hlasovať.

Čas sa tak stáva jedným z nástrojov kvalitnej priamej demokracie, nie jej prekážkou.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku prebieha pred voľbami alebo referendom verejná diskusia.

Príklad

Posledné celoštátne referendum na Slovensku (21. januára 2023) trvalo od začiatku zberu podpisov po deň hlasovania približne 9 mesiacov.

Vo Švajčiarsku pri federálnej ľudovej iniciatíve od začiatku zberu podpisov po hlasovanie spravidla uplynú 2 až 6 rokov.

Tento čas nie je spôsobený nečinnosťou úradov. Slúži na overenie podpisov, odborné posúdenie návrhu, prerokovanie v parlamente, prípravu prípadného priameho alebo nepriameho protinávrhu, verejnú diskusiu a najmä na to, aby si občania mohli vytvoriť pevný a informovaný názor.

Vo Švajčiarsku sa preto čas nepovažuje za prekážku priamej demokracie, ale za jednu z podmienok kvalitného rozhodovania občanov.

Kontrola verejnej moci občanmi

Úlohou štátu je pripraviť občanom kvalitné a vyvážené informácie.

Úlohou občanov je rozhodnúť.

Štát poskytuje podklady. Posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Občania sa pred hlasovaním spoliehajú iba na médiá.

Skutočnosť: Nie.

Každý občan dostáva oficiálne informačné brožúry, môže sledovať diskusie vo verejnoprávnych médiách, využívať aplikáciu VoteInfo a ďalšie verejne dostupné zdroje informácií.

Rozhodnutie je vždy na ňom.

Čo je dobré vedieť?

Federálna informačná brožúra, ľudovo nazývaná „hlasovacia brožúrka, patrí medzi najznámejšie publikácie vo Švajčiarsku. Pred každým federálnym hlasovaním ju dostáva každý oprávnený volič.

Ďalším oficiálnym zdrojom informácií je aplikácia VoteInfo, ktorá umožňuje sledovať pripravované hlasovania, čítať informačné materiály a po hlasovaní zobrazuje výsledky.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí rozhodovať pod tlakom okamžitých udalostí, reklamy alebo emócií.

Má dostatok času porovnať argumenty oboch strán, sledovať verejnú diskusiu, premyslieť si dôsledky svojho rozhodnutia a vytvoriť si pevný vlastný názor.

Tak ako kvalitné víno potrebuje čas na dozretie, aj zodpovedné občianske rozhodnutie často potrebuje čas na premýšľanie.

Zapamätajte si

• Občania dostávajú hlasovacie materiály niekoľko týždňov pred hlasovaním.

• Súčasťou zásielky sú informačné brožúry s vysvetlením jednotlivých návrhov.

• Brožúry obsahujú argumenty za aj proti a stanoviská príslušných orgánov verejnej moci.

• Na federálnej úrovni informačná brožúra obsahuje odporúčanie Spolkovej rady a parlamentu. Odporúčania politických strán, či hlasovať za alebo proti, sú občanom dostupné z ďalších informačných zdrojov.

• Verejnoprávne médiá poskytujú priestor na diskusiu podporovateľov aj odporcov jednotlivých návrhov.

• Občania si môžu informácie doplniť z aplikácie VoteInfo, ďalších médií, verejných diskusií a v niektorých prípadoch aj zo záverov občianskych rád.

• Dostatok času a kvalitné informácie pomáhajú občanom vytvoriť si pevný a premyslený názor.

• Štát vytvára podmienky na informované rozhodovanie, ale posledné slovo pri rozhodovaní patrí občanom.

Stručná odpoveď

Pred hlasovaním dostávajú švajčiarski voliči informačné materiály k otázkam, o ktorých sa rozhoduje na úrovni obce, kantónu aj federácie.

Pri federálnych hlasovaniach je ich súčasťou oficiálna informačná brožúra Spolkovej rady, ľudovo nazývaná hlasovacia brožúrka. Zrozumiteľne vysvetľuje jednotlivé návrhy, ich možné dôsledky, stanovisko vlády a parlamentu aj argumenty iniciátorov alebo referendového výboru.

Jej cieľom nie je rozhodnúť namiesto občana, ale poskytnúť mu spoločný a overiteľný informačný základ.

Konečné rozhodnutie a posledné slovo pri hlasovaní má občan.

Ako to funguje?

Najmenej tri týždne pred federálnym hlasovaním dostanú voliči na svoju adresu hlasovacie materiály. Tie obsahujú hlasovacie lístky, hlasovaciu obálku, spravidla aj obálku na korešpondenčné hlasovanie, identifikačný doklad voliča a vysvetľujúcu brožúru Spolkovej rady. Kantóny môžu priložiť aj ďalšie materiály.

Ak sa v ten istý deň hlasuje o obecných, kantonálnych aj federálnych otázkach, zásielka môže obsahovať materiály zo všetkých troch úrovní verejnej moci.

Federálna brožúra pri každom návrhu spravidla uvádza:

• o čom občania hlasujú,

• presné znenie hlasovacej otázky,

• stručné vysvetlenie návrhu,

• doterajší právny alebo spoločenský stav,

• čo by sa zmenilo po prijatí návrhu,

• možné finančné, právne a praktické dôsledky,

• odporúčanie Spolkovej rady a parlamentu,

• výsledok hlasovania v Národnej rade a Rade kantónov,

• argumenty iniciatívneho alebo referendového výboru,

• argumenty Spolkovej rady proti návrhu alebo v prospech návrhu.

Spolková kancelária pripravuje túto brožúru v úzkej spolupráci s príslušnými federálnymi rezortmi. Dostáva ju poštou viac ako päť miliónov oprávnených voličov, čím ide o najviac vydávanú publikáciu vo Švajčiarsku.

Odporúčania jednotlivých politických strán nie sú súčasťou federálnej brožúry. Občania ich však môžu nájsť vo volebných prehľadoch, médiách, na stránkach politických strán a v ďalších verejných zdrojoch.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obec pripravuje alebo zabezpečuje informačné materiály k miestnym otázkam podľa pravidiel príslušného kantónu.

Môžu vysvetľovať napríklad:

• zmenu územného plánu,

• obecný rozpočet,

• výstavbu školy alebo športového zariadenia,

• miestnu daň,

• významnú verejnú investíciu.

Občania obce dostávajú informácie potrebné na rozhodnutie o otázke, ktorá patrí do právomoci obce.

Kantón

Kantón pripravuje informačné materiály ku kantonálnym referendám, ľudovým iniciatívam, zákonom a ďalším otázkam.

Ich presný obsah a forma sa môžu medzi kantónmi líšiť, pretože každý kantón má vlastnú ústavu a pravidlá priamej demokracie.

Federácia

Pri federálnych referendách a ľudových iniciatívach pripravuje oficiálnu brožúru Spolková kancelária v mene Spolkovej rady.

Brožúru dostávajú aj oprávnení švajčiarski občania žijúci v zahraničí. Federálne vysvetlenia sú dostupné vo všetkých štyroch národných jazykoch.

Jednoduchá schéma

Návrh

↓

Vysvetlenie súčasného stavu

↓

Čo sa prijatím návrhu zmení

↓

Argumenty iniciátorov alebo referendového výboru

↓

Stanovisko Spolkovej rady a parlamentu

↓

Možné dôsledky

↓

Verejná diskusia a ďalšie zdroje informácií

↓

Vlastné rozhodnutie občana

Prečo je to tak?

Priama demokracia predpokladá, že občania nerozhodujú iba podľa názvu otázky, politického hesla alebo krátkej kampane.

Preto nestačí poslať im samotný hlasovací lístok.

Občan má dostať vysvetlenie:

• čo sa navrhuje,

• prečo sa návrh predkladá,

• čo tvrdia jeho podporovatelia,

• čo namietajú jeho odporcovia,

• aké dôsledky môže mať prijatie alebo odmietnutie.

Brožúra poskytuje všetkým voličom spoločný základ informácií bez ohľadu na to, aké médiá sledujú alebo ktorú politickú stranu podporujú.

Nenahrádza však vlastné premýšľanie občana ani verejnú diskusiu.

Vláda a parlament môžu občanom odporučiť, ako majú hlasovať, ale nemôžu rozhodnúť namiesto nich. Posledné slovo má občan.

Verejnoprávne médiá a ďalšie zdroje

Oficiálna brožúra je iba jedným zo zdrojov informácií.

Občania môžu sledovať:

• diskusie vo verejnoprávnych a súkromných médiách,

• rozhovory s odborníkmi,

• kampane podporovateľov a odporcov,

• internetové stránky obcí, kantónov a federácie,

• vysvetľujúce videá Spolkovej rady,

• aplikáciu VoteInfo.

Spolková kancelária zverejňuje ku každému federálnemu návrhu aj vysvetľujúce videá a ďalšie internetové materiály. Aplikácia VoteInfo spája oficiálne informácie o federálnych a kantonálnych hlasovaniach a po hlasovaní prináša aj ich výsledky vrátane výsledkov jednotlivých obcí.

Ak bol pri určitej otázke vytvorený občiansky panel alebo občianska rada, občanom môže byť sprístupnené aj jej nezáväzné odporúčanie. Nenahrádza brožúru ani rozhodnutie všetkých voličov, ale môže predstavovať ďalší zdroj informácií.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku existujú miestne, krajské a celoštátne referendá.

Slovenský volič však pred celoštátnym referendom spravidla nedostáva brožúru porovnateľnú so švajčiarskou federálnou brožúrou, ktorá by systematicky vysvetľovala:

• podstatu každej otázky,

• možné dôsledky rozhodnutia,

• argumenty podporovateľov,

• argumenty odporcov,

• stanovisko vlády a parlamentu.

Podrobnejšie informácie si slovenský občan väčšinou vyhľadáva sám prostredníctvom médií, politických strán, petičného výboru a ďalších zdrojov.

Kontrola verejnej moci občanmi

Brožúra obsahuje stanovisko Spolkovej rady a parlamentu, ale občan ním nie je viazaný.

Môže:

• odporúčanie prijať,

• odmietnuť ho,

• podporiť argumenty iniciátorov,

• alebo sa rozhodnúť na základe iných informácií.

Politici a verejné orgány vysvetľujú svoje rozhodnutia občanom, pretože vedia, že pri referende nemusia mať posledné slovo.

Brožúra preto nie je príkazom verejnej moci občanovi. Je podkladom, na základe ktorého občan kontroluje verejnú moc a prijíma konečné rozhodnutie.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Federálna brožúra obsahuje iba názor vlády.

Skutočnosť: Nie.

Obsahuje stanovisko Spolkovej rady a parlamentu, ale zároveň poskytuje priestor aj argumentom iniciatívneho alebo referendového výboru.

Občan tak môže porovnať rôzne stanoviská ešte pred hlasovaním.

To však neznamená, že brožúra obsahuje každý názor, ktorý sa vo verejnej diskusii objaví. Preto zostávajú dôležité aj médiá, verejné diskusie, odborné zdroje a vlastné posúdenie občana.

Čo je dobré vedieť?

Oficiálna federálna brožúra je vo Švajčiarsku známa ako Abstimmungsbüchlein, teda hlasovacia brožúrka.

Spolková kancelária ju pripravuje pred každým federálnym hlasovaním a zasiela ju viac než piatim miliónom oprávnených voličov.

Materiály k obecným a kantonálnym otázkam nemusia mať vo všetkých častiach krajiny rovnakú podobu. Švajčiarsko je federácia a jednotlivé kantóny majú vlastné pravidlá informovania.

Ak sa hlasuje na všetkých troch úrovniach, občan môže dostať v jednej zásielke viacero brožúr alebo informačných dokumentov.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí rozhodovať iba podľa televízneho spotu, politického hesla alebo krátkeho vyjadrenia na sociálnej sieti.

Základné informácie o každom návrhu dostane domov spolu s hlasovacími materiálmi.

Môže si ich pokojne prečítať, porovnať argumenty, overiť si ďalšie informácie a rozhodnúť sa až po vlastnom zvážení.

Informačná brožúra mu nehovorí, čo musí rozhodnúť. Pomáha mu, aby mohol posledné slovo vysloviť informovane.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia neznamená iba právo vhodiť hlasovací lístok.

Predpokladá aj právo občana dostať pred rozhodnutím:

• zrozumiteľné vysvetlenie návrhu,

• argumenty rôznych strán,

• informácie o možných dôsledkoch,

• dostatok času na vlastné zváženie.

Spoločný informačný základ podporuje vecnejšiu verejnú diskusiu a znižuje riziko, že sa bude rozhodovať iba podľa okamžitých emócií.

Vláda, parlament, iniciátori, odborníci a médiá poskytujú informácie a odporúčania.

Konečné rozhodnutie však patrí občanom.

Zapamätajte si

• Informačné materiály sa pripravujú na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Federálna brožúra vysvetľuje návrh, jeho pozadie a možné dôsledky.

• Obsahuje stanovisko Spolkovej rady a výsledok prerokovania v parlamente.

• Pri ľudovej iniciatíve alebo referende uvádza aj argumenty príslušného iniciatívneho alebo referendového výboru.

• Brožúra poskytuje spoločný základ informácií, ale nenahrádza verejnú diskusiu ani vlastné uvažovanie občana.

• Ďalšie informácie poskytujú médiá, oficiálne internetové stránky, vysvetľujúce videá a aplikácia VoteInfo.

• Pri niektorých otázkach môže byť dostupné aj nezáväzné odporúčanie občianskeho panela alebo občianskej rady.

• Švajčiarski občania žijúci v zahraničí dostávajú hlasovacie materiály tiež.

• Verejné orgány občanom vysvetľujú svoje stanoviská, ale posledné slovo pri rozhodovaní má občan.

Stručná odpoveď

Vo väčšine švajčiarskych referend a hlasovaní je návrh schválený, ak zaň hlasuje väčšina občanov, ktorí odovzdali platný hlas.

Pri niektorých federálnych hlasovaniach však samotná väčšina hlasov občanov nestačí. Vtedy je potrebná aj väčšina kantónov.

Tomuto spôsobu rozhodovania sa venuje nasledujúca kapitola.

Ako to funguje?

Pravidlá schválenia návrhu závisia od druhu hlasovania.

Na obecnej a kantonálnej úrovni spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Na federálnej úrovni existujú tri základné druhy hlasovaní.

• Fakultatívne referendum – rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.
• 
  Federálna ľudová iniciatíva na zmenu ústavy – vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov.
• 
  Povinné referendum – spravidla vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov; pri niektorých osobitných prípadoch ústava vyžaduje iba väčšinu občanov

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Návrh je spravidla schválený, ak zaň hlasuje väčšina občanov, ktorí odovzdali platný hlas.

Kantón

Aj na kantonálnej úrovni spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Niektoré kantóny však môžu mať pri určitých otázkach osobitné pravidlá.

Federácia

Fakultatívne referendum – rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Federálna ľudová iniciatíva na zmenu ústavy – vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov.

Povinné referendum – spravidla vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov; pri niektorých osobitných prípadoch ústava vyžaduje iba väčšinu občanov

Jednoduchá schéma

OBEC

↓

väčšina platných hlasov občanov

↓

KANTÓN

↓

väčšina platných hlasov občanov

↓

FEDERÁCIA

• Fakultatívne referendum – rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.
• 
  Federálna ľudová iniciatíva na zmenu ústavy – vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov.
• 
  Povinné referendum – spravidla vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov; pri niektorých osobitných prípadoch ústava vyžaduje iba väčšinu občanov

Prečo je to tak?

Nie všetky rozhodnutia majú rovnaký význam.

Pri fakultatívnom referende o federálnom zákone rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Ak sa však mení federálna ústava alebo ide o inú otázku, pri ktorej to vyžaduje ústava, musí s návrhom súhlasiť aj väčšina kantónov.

Tým sa chráni postavenie kantónov ako členov federácie.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku je platnosť celoštátneho referenda podmienená účasťou viac ako polovice všetkých oprávnených voličov.

Príklad

Predstavme si, že hlasovať príde iba 40 % oprávnených voličov. Hlasovanie preto nie je neplatné.

Ak návrh získa väčšinu, ktorú pre daný druh hlasovania vyžadujú pravidlá, môže byť prijatý.

Na Slovensku by pri rovnakej účasti bolo referendum neplatné, bez ohľadu na výsledok hlasovania.

Práve preto sú vo Švajčiarsku referendá bežným nástrojom rozhodovania, zatiaľ čo na Slovensku sú celoštátne referendá pre kvórum účasti skôr výnimočné.

Kontrola verejnej moci občanmi

Vo Švajčiarsku občania rozhodujú svojím hlasom.

Nie svojou neúčasťou.

Neúčasť automaticky nezablokuje výsledok referenda.

Rozhodujú tí občania, ktorí sa hlasovania zúčastnia.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Čím nižšia účasť, tým je referendum menej platné.

Skutočnosť: Nie.

Vo Švajčiarsku sa nehodnotí účasť, ale výsledok hlasovania.

Rozhoduje väčšina platných hlasov odovzdaných občanmi.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku neexistuje kvórum účasti.

To znamená, že občan nemôže svojou neúčasťou referendum zablokovať.

Ak nechce podporiť ani jednu možnosť, môže sa hlasovania nezúčastniť.

O výsledku však rozhodnú tí občania, ktorí svoj hlas odovzdajú.

Absencia kvóra účasti na federálnej úrovni je jedným z dôvodov, prečo môže Švajčiarsko organizovať referendá pravidelne a bez obáv, že budú neplatné iba pre nízku účasť.

Praktický dôsledok pre občana

Každý hlas má rovnakú váhu.

Nezáleží na tom, koľko občanov neprišlo hlasovať.

O výsledku rozhodujú tí, ktorí sa rozhodli prevziať zodpovednosť a svoj hlas odovzdali.

Zapamätajte si

• Na obecnej úrovni spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

• Na kantonálnej úrovni spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

• Fakultatívne referendum – rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.
• 
  Federálna ľudová iniciatíva na zmenu ústavy – vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov.
• 
  Povinné referendum – spravidla vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov; pri niektorých osobitných prípadoch ústava vyžaduje iba väčšinu občanov

• Vo Švajčiarsku neexistuje kvórum účasti.

• O výsledku rozhodujú občania, ktorí odovzdali platný hlas.

• Posledné slovo patrí občanom, ktorí hlasovali.

Stručná odpoveď

Na federálnej úrovni sa vo Švajčiarsku nevyžaduje minimálna účasť voličov – takzvané kvórum účasti.

Výsledok hlasovania preto nezávisí od toho, koľko oprávnených občanov sa zúčastnilo. Rozhodujú platné odovzdané hlasy.

Pri fakultatívnom referende o federálnom zákone stačí väčšina hlasujúcich občanov. Pri zmene Federálnej ústavy a ďalších povinných referendách je potrebná dvojitá väčšina:

• väčšina hlasujúcich občanov,

• väčšina kantónov.

Na kantonálnej a obecnej úrovni si podrobné pravidlá určujú jednotlivé kantóny. Vo všeobecnosti sa však švajčiarska priama demokracia neopiera o vysoké kvórum účasti, ktoré by umožňovalo zneplatniť výsledok neúčasťou.

Ako to funguje?

Občan sa môže slobodne rozhodnúť, či sa hlasovania zúčastní.

Ak hlasuje, jeho platný hlas sa započíta do výsledku. Ak nehlasuje, jeho neúčasť sa nezapočíta ani za návrh, ani proti nemu a na federálnej úrovni nemôže hlasovanie zneplatniť.

Pri federálnych hlasovaniach závisí potrebná väčšina od druhu otázky.

Fakultatívne referendum – rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Federálna ľudová iniciatíva na zmenu ústavy – vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov.

Povinné referendum – spravidla vyžaduje väčšinu občanov aj väčšinu kantónov; pri niektorých osobitných prípadoch ústava vyžaduje iba väčšinu občanov..

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Pravidlá obecných hlasovaní vychádzajú z práva príslušného kantónu.

Preto nemožno tvrdiť, že všetkých vyše dvetisíc švajčiarskych obcí má úplne rovnaké pravidlá. Vo veľkej časti švajčiarskeho systému však rozhodujú odovzdané hlasy a neúčasť občanov neslúži ako prostriedok na zablokovanie výsledku.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu a pravidlá priamej demokracie.

Konkrétne podmienky sa preto môžu líšiť podľa kantónu a druhu hlasovania.

Federácia

Na federálnej úrovni sa kvórum účasti nepoužíva.

Rozhoduje väčšina platných hlasov, prípadne pri ústavných otázkach dvojitá väčšina občanov a kantónov.

Jednoduchá schéma

Občania hlasujú

↓

Spočítajú sa platné hlasy

↓

Federálny zákon

väčšina hlasujúcich občanov

alebo

Zmena Federálnej ústavy

väčšina hlasujúcich občanov

väčšina kantónov

↓

Výsledok je záväzný bez ohľadu na výšku účasti

Prečo je to tak?

Švajčiarsky systém vychádza z princípu, že právo hlasovať zahŕňa aj slobodu hlasovania sa nezúčastniť.

Občan, ktorý nehlasuje, neodovzdáva hlas ani za jednu možnosť. Svoje rozhodnutie ponecháva tým občanom, ktorí hlasovacie právo využili.

Neúčasť preto na federálnej úrovni nie je samostatným hlasom proti návrhu ani dôvodom na zneplatnenie hlasovania.

O výsledku rozhodujú občania, ktorí skutočne odovzdali platný hlas.

Konkrétny príklad

Predstavme si, že sa federálneho referenda zúčastní 42 % oprávnených voličov.

Z platných hlasov bude:

• 55 % za návrh,

• 45 % proti návrhu.

Ak ide o fakultatívne referendum o federálnom zákone, návrh je schválený.

Hlasovanie sa nezneplatní preto, že väčšina oprávnených občanov nehlasovala.

Ak by išlo o zmenu Federálnej ústavy, musela by byť zároveň dosiahnutá aj väčšina kantónov.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku je celoštátne referendum platné iba vtedy, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Návrh musí zároveň podporiť nadpolovičná väčšina účastníkov referenda.

To znamená, že výsledok môže ovplyvniť nielen hlasovanie, ale aj neúčasť.

Aj keby napríklad 90 % zúčastnených hlasovalo za návrh, referendum bude neplatné, ak celková účasť neprekročí polovicu všetkých oprávnených voličov.

Podobné kvórum existuje na Slovensku aj pri miestnom referende: výsledok je platný, ak sa zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov a rozhodnutie podporí nadpolovičná väčšina platných hlasov účastníkov.

Vo Švajčiarsku sa na federálnej úrovni rozhoduje opačne:

Neúčasť nie je hlasom proti. Rozhodujú platné hlasy občanov, ktorí hlasovali.

Kontrola verejnej moci občanmi

Neexistencia kvóra znamená, že vláda, parlament ani politické strany nemôžu dosiahnuť neplatnosť referenda tým, že svojich podporovateľov vyzvú, aby zostali doma.

Ak chcú návrh poraziť, musia občanov presvedčiť, aby hlasovali proti.

Politická súťaž sa preto sústreďuje najmä na otázku:

Má byť návrh prijatý alebo odmietnutý?

Nie na otázku:

Podarí sa zabrániť dostatočnej účasti?

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ak príde hlasovať málo občanov, federálne referendum je neplatné.

Skutočnosť: Nie.

Na federálnej úrovni sa nevyžaduje minimálna účasť.

Rozhodujú platné odovzdané hlasy a pri ústavných otázkach navyše väčšina kantónov.

Čo je dobré vedieť?

Neexistencia kvóra nemení hlasovanie na menej demokratické.

Každý oprávnený občan dostane možnosť hlasovať, materiály k hlasovaniu a dostatok času na rozhodnutie.

Ak občan túto možnosť nevyužije, nevytvára tým osobitný hlas proti návrhu.

Tento systém zároveň odstraňuje motiváciu bojkotovať referendum. Podporovatelia aj odporcovia musia občanov získavať argumentmi.

Praktický dôsledok pre občana

Vo Švajčiarsku

• rozhodujú odovzdané platné hlasy,

• neúčasť na federálnej úrovni nemôže zneplatniť hlasovanie,

• odporcovia musia hlasovať proti, nestačí zostať doma,

• výsledok je jasný a záväzný.

Na Slovensku

• platnosť celoštátneho aj miestneho referenda závisí od účasti,

• neúčasť môže pomôcť zabrániť platnému výsledku,

• bojkot sa môže stať účinnou politickou stratégiou,

• väčšina odovzdaných hlasov sama osebe nemusí stačiť.

Dôsledok priamej demokracie

Vo Švajčiarsku je predmetom politickej súťaže predovšetkým obsah predloženej otázky.

Na Slovensku sa politický zápas môže viesť aj o to, či vôbec príde hlasovať dostatok ľudí.

Neexistencia kvóra účasti umožňuje, aby každé federálne hlasovanie prinieslo jasné rozhodnutie. Aj preto sa referendá môžu konať pravidelne a nie sú vystavené riziku, že celé hlasovanie a vynaložené verejné prostriedky zostanú bez výsledku len pre nedostatočnú účasť.

Vo Švajčiarsku sa referendum vyhráva väčšinou hlasov. Na Slovensku ho možno zmariť aj neúčasťou.

Zapamätajte si

• Na federálnej úrovni vo Švajčiarsku neexistuje kvórum účasti.

• Pri fakultatívnom referende rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

• Pri zmene Federálnej ústavy je potrebná dvojitá väčšina občanov a kantónov.

• Kantonálne a obecné pravidlá sa môžu podľa jednotlivých kantónov líšiť.

• Neúčasť na federálnom hlasovaní nie je hlasom proti návrhu.

• Odporcovia musia občanov presvedčiť, aby hlasovali proti; nestačí vyzvať ich na bojkot.

Stručná odpoveď

Pri niektorých federálnych hlasovaniach nestačí, aby návrh podporila iba väčšina občanov. Súhlasiť s ním musí aj väčšina kantonálnych hlasov.

Tomuto pravidlu sa hovorí dvojitá väčšina.

Používa sa pri federálnych ľudových iniciatívach na zmenu ústavy, pri zmenách Federálnej ústavy navrhnutých parlamentom a pri niektorých ďalších povinných referendách.

Ako to funguje?

Najprv sa spočítajú všetky platné hlasy občanov v celom Švajčiarsku.

Potom sa zistí výsledok hlasovania v každom kantóne.

Ak v kantóne hlasovala väčšina občanov ÁNO, kantón odovzdá jeden kantonálny hlas ÁNO.

Ak väčšina hlasovala NIE, odovzdá hlas NIE.

Švajčiarsko má 26 kantónov.

Dvadsať kantónov má po jednom kantonálnom hlase a šesť kantónov má po polovici kantonálneho hlasu.

Spolu sa preto počíta 23 kantonálnych hlasov.

Návrh je schválený iba vtedy, ak získa:

• väčšinu platných hlasov občanov celého Švajčiarska,

• a zároveň väčšinu kantonálnych hlasov.

Ak chýba čo i len jedna z týchto dvoch väčšín, návrh schválený nie je.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Kantón

Aj tu spravidla rozhoduje väčšina platných hlasov občanov.

Federácia

Pri fakultatívnom referende rozhoduje väčšina hlasov občanov.

Pri ľudovej iniciatíve a povinnom referende je potrebná dvojitá väčšina.

Jednoduchá schéma

Spočítajú sa hlasy občanov

↓

Spočítajú sa kantonálne hlasy

↓

✔ väčšina občanov

✔ väčšina kantónov

↓

Návrh je schválený

Prečo je to tak?

Švajčiarsko je federácia.

Nevzniklo vytvorením krajov z jedného štátu, ale spojením historicky samostatných kantónov.

Preto bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi dvoma princípmi.

Prvým je demokracia – každý občan má mať rovnakú váhu hlasu.

Druhým je federácia – ani menšie kantóny nesmú byť pri zmene federálnej ústavy trvalo prehlasované iba preto, že majú menej obyvateľov.

Dvojitá väčšina spája oba princípy.

Ústava sa môže zmeniť iba vtedy, keď s tým súhlasí väčšina občanov aj väčšina kantónov.

Príklad

Predstavme si, že návrh podporí 52 % občanov, ale väčšina kantónov hlasuje NIE.

Návrh prijatý nebude.

Naopak, ak návrh podporí väčšina kantónov, ale nezíska väčšinu hlasov občanov, tiež nebude prijatý.

Obe podmienky musia byť splnené súčasne.

Porovnanie so Slovenskom

Slovensko je unitárny štát.

Pri celoštátnom referende na Slovensku sa kantonálna ani krajská väčšina nepočíta. Platnosť referenda však závisí od účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

Vyššie územné celky nemajú ústavné postavenie porovnateľné so švajčiarskymi kantónmi.

Preto sa na Slovensku dvojitá väčšina neuplatňuje.

Podobný princíp však používajú aj iné federácie.

Kontrola verejnej moci občanmi

Dvojitá väčšina neodovzdáva rozhodovanie politikom.

Naopak.

Rozhodujú občania – dvakrát.

Prvýkrát ako občania celej federácie.

Druhýkrát ako občania svojich kantónov.

Posledné slovo tak stále patrí občanom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Hlasy občanov v malých kantónoch majú väčšiu hodnotu.

Mýtus: Pri dvojitej väčšine majú niektorí občania viac hlasov.

Skutočnosť: Nie.

Každý občan má jeden hlas. Ten sa však prejaví v dvoch výsledkoch – v celkovom výsledku občanov a vo výsledku jeho kantónu. Dvojitá väčšina tak chráni nielen vôľu väčšiny občanov, ale aj postavenie kantónov ako členov federácie.

Čo je dobré vedieť?

Šesť historických polkantónov má po polovici kantonálneho hlasu.

Ich osobitné postavenie vzniklo historickým vývojom a zachovalo sa dodnes.

Podobnú ochranu členských štátov alebo regiónov používajú aj viaceré ďalšie federácie.

Praktický dôsledok pre občana

Veľké ani malé kantóny nemôžu samy rozhodovať o zmene federálnej ústavy.

Potrebná je dohoda väčšiny občanov celej krajiny aj väčšiny kantónov.

To posilňuje stabilitu federácie a podporuje hľadanie širokého konsenzu.

Zapamätajte si

• Dvojitá väčšina znamená súhlas väčšiny občanov aj väčšiny kantónov.

• Používa sa najmä pri zmenách Federálnej ústavy vrátane federálnych ľudových iniciatív.

• Švajčiarsko má 26 kantónov, ktoré spolu tvoria 23 kantonálnych hlasov.

• Každý občan má jeden hlas.

• Kantonálne hlasy chránia postavenie kantónov ako členov federácie.

• Posledné slovo stále patria občanom – ako občanom Švajčiarska aj ako občanom svojich kantónov.

Stručná odpoveď

Švajčiarsko má 26 kantónov.

Šesť z nich tvorí tri historické dvojice: Obwalden a Nidwalden, Basel-Stadt a Basel-Landschaft, Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden. Z historických dôvodov má každý z týchto kantónov pri hlasovaniach s dvojitou väčšinou polovicu kantonálneho hlasu. Keď v roku 1848 vznikla moderná švajčiarska federácia, zakladatelia sa rozhodli zachovať ich osobitné postavenie. Preto má každý z týchto kantónov pri hlasovaniach s dvojitou väčšinou polovicu kantonálneho hlasu.

To však neznamená, že občania týchto kantónov majú polovicu hlasu.

Každý občan Švajčiarska má pri hlasovaní jeden rovnocenný hlas.

Ako to funguje?

Pri hlasovaniach, kde sa uplatňuje dvojitá väčšina, sa počítajú:

• hlasy občanov celého Švajčiarska,

• kantonálne hlasy.

Dvadsať kantónov má po jednom kantonálnom hlase.

Šesť historických polkantónov má po polovici kantonálneho hlasu.

Spolu sa preto počíta:

• 20 celých hlasov

• 6 polovičných hlasov

čo predstavuje 23 kantonálnych hlasov.

Výsledok každého kantónu alebo polkantónu závisí od väčšiny hlasov jeho občanov.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Polkantóny sa obecnej úrovne netýkajú.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament, vládu a súdy.

Aj historické polkantóny majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.

Federácia

Pri hlasovaniach, kde sa uplatňuje dvojitá väčšina, má každý z týchto šiestich kantónov polovicu kantonálneho hlasu.

Vtedy má každý historický polkantón polovicu kantonálneho hlasu.

Jednoduchá schéma

20 kantónov

↓

20 hlasov

6 historických polkantónov

↓

3 hlasy

↓

Spolu 23 kantonálnych hlasov

Prečo je to tak?

Polkantóny nevznikli preto, že by mali menšie práva alebo menej obyvateľov.

Tvoria tri historické dvojice kantónov, ktorých dnešné postavenie vzniklo rozdielnym historickým vývojom.

• Unterwalden → Obwalden a Nidwalden

• Basel → Basel-Stadt a Basel-Landschaft

• Appenzell → Appenzell Innerrhoden a Appenzell Ausserrhoden

Dôvodmi boli historické, náboženské, politické a spoločenské rozdiely.

Keď v roku 1848 vznikla moderná švajčiarska federácia, bolo potrebné nájsť riešenie, ktoré bude rešpektovať novú skutočnosť aj historické tradície.

Vznikol kompromis.

Tieto kantóny sa stali plnohodnotnými členmi federácie s vlastnou ústavou, parlamentom, vládou a súdmi.

Pri hlasovaniach o zmene federálnej ústavy si však zachovali približne takú spoločnú váhu, akú mal pôvodný nerozdelený kantón.

Preto má každý z nich polovicu kantonálneho hlasu.

Príklad

Predstavme si dvojicu Basel-Stadt a Basel-Landschaft.

Oba kantóny hlasujú samostatne.

Každý má vlastnú vládu, parlament aj občanov.

Pri dvojitej väčšine však každý z nich odovzdáva iba polovicu kantonálneho hlasu.

Ak oba hlasujú ÁNO, spolu vytvoria jeden celý kantonálny hlas ÁNO.

Ak jeden hlasuje ÁNO a druhý NIE, výsledok je polovica hlasu ÁNO a polovica hlasu NIE.

Porovnanie so Slovenskom

Slovensko je unitárny štát.

Vyššie územné celky nevznikli rozdelením historických štátotvorných jednotiek a nemajú ústavné postavenie porovnateľné so švajčiarskymi kantónmi.

Preto sa pri celoštátnych referendách nepočítajú regionálne hlasy ani systém podobný švajčiarskym polkantónom.

Kontrola verejnej moci občanmi

Systém polkantónov nemení váhu hlasu občanov.

Každý občan hlasuje raz a jeho hlas má rovnakú hodnotu ako hlas každého iného občana.

Polovičný hlas sa týka postavenia kantónov ako členov federácie pri hlasovaniach, v ktorých sa vyžaduje dvojitá väčšina.

Aj tu preto zostáva posledné slovo v rukách občanov.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Obyvatelia polkantónov majú iba polovicu hlasu.

Skutočnosť: Nie.

Každý občan Švajčiarska má jeden rovnocenný hlas.

Polovica hlasu sa týka iba historického postavenia kantónu pri počítaní kantonálnych hlasov.

Čo je dobré vedieť?

Od prijatia novej federálnej ústavy v roku 1999 sa všetkých 26 územných jednotiek oficiálne označuje ako kantóny.

Označenie polkantón sa dnes používa najmä z historických dôvodov a pri vysvetľovaní pravidiel dvojitej väčšiny.

Praktický dôsledok pre občana

Bez ohľadu na to, či občan žije vo veľkom kantóne, malom kantóne alebo historickom polkantóne, jeho hlas má pri hlasovaní rovnakú hodnotu.

Historický kompromis sa týka iba spôsobu ochrany federálneho usporiadania štátu.

Zapamätajte si

• Švajčiarsko má 26 kantónov.

• Šesť z nich vzniklo rozdelením troch pôvodných kantónov.

• Pri dvojitej väčšine má každý z nich polovicu kantonálneho hlasu.

• Každý občan má jeden rovnocenný hlas.

• Polovičný hlas je historickým kompromisom z roku 1848.
• Nejde o menšiu hodnotu hlasu občanov, ale o osobitné postavenie historických kantónov vo federácii.

Stručná odpoveď

Švajčiarsky parlament má dve komory.

Národná rada zastupuje občanov. Počet poslancov jednotlivých kantónov závisí od počtu ich obyvateľov.

Rada kantónov zastupuje kantóny ako členov federácie. Preto má 20 kantónov po dvoch zástupcoch bez ohľadu na svoju veľkosť. Obwalden, Nidwalden, Basel-Stadt, Basel-Landschaft, Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden majú po jednom zástupcovi.

Tak sa pri prijímaní federálnych zákonov spája vôľa občanov s vôľou kantónov.

Ako to funguje?

20 kantónov volí po dvoch členoch,
šesť kantónov s historicky polovičným zastúpením volí po jednom členovi.

Národná rada

• má 200 poslancov,

• zastupuje občanov,

• počet poslancov jednotlivých kantónov závisí od počtu ich obyvateľov.

Rada kantónov

• má 46 členov,

• zastupuje kantóny ako členov federácie,

• každý z 20 historických celých kantónov volí dvoch členov,

• každý zo šiestich historických polkantónov volí jedného člena.

Federálny zákon môže byť prijatý iba vtedy, ak ho schvália obe komory parlamentu.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce spravidla nemajú dvojkomorový parlament.

Kantón

Kantóny majú vlastné parlamenty, ktoré sú spravidla jednokomorové.

Federácia

Federálny parlament tvoria:

• Národná rada, ktorá zastupuje občanov,

• Rada kantónov, ktorá zastupuje kantóny.

Obe komory majú pri prijímaní federálnych zákonov rovnaké právomoci.

Jednoduchá schéma

NÁRODNÁ RADA

↓

zastupuje občanov

↓

200 poslancov podľa počtu obyvateľov

RADA KANTÓNOV

↓

zastupuje kantóny

↓

20 historických kantónov × 2 členovia

6 historických polkantónov × 1 člen

↓

46 členov

↓

Federálny zákon musia schváliť obe komory.

Prečo je to tak?

Švajčiarsko je federácia.

Kantóny nie sú správnymi jednotkami vytvorenými štátom, ale historickými členmi federácie. Preto musia mať možnosť podieľať sa na prijímaní federálnych zákonov.

Národná rada vyjadruje vôľu občanov. Väčšie kantóny majú viac poslancov, pretože majú viac obyvateľov.

Rada kantónov vyjadruje vôľu kantónov ako členov federácie. Preto má každý kantón takmer rovnaké zastúpenie bez ohľadu na počet obyvateľov.

Tak sa pri prijímaní federálnych zákonov zachováva rovnováha medzi princípom demokracie a princípom federácie.

Príklad

Najľudnatejší kantón Zürich má v Národnej rade podstatne viac poslancov ako malý kantón Uri, pretože má oveľa viac obyvateľov.

V Rade kantónov však majú Zürich aj Uri po dvoch zástupcoch.

Veľké kantóny nemajú v Rade kantónov zastúpenie úmerné počtu svojich obyvateľov. Aj menšie kantóny tak majú pri prijímaní federálnych zákonov významnú váhu.

Porovnanie so Slovenskom

Slovensko je unitárny štát. Vyššie územné celky vykonávajú samosprávu, ale ich postavenie a právomoci určuje zákon. Nemajú vlastné ústavy ani postavenie členov federácie. Vyššie územné celky vykonávajú samosprávu, ale ich právomoci určuje Národná rada Slovenskej republiky. Nemajú vlastné ústavy ani postavenie členov federácie.

Podobný systém ako vo Švajčiarsku používajú aj ďalšie federácie.

Napríklad:

• Spojené štáty americké – Senát zastupuje jednotlivé štáty.

• Nemecko – Bundesrat zastupuje spolkové krajiny.

• Rakúsko – Spolková rada (Bundesrat) zastupuje spolkové krajiny.

Aj Československo bolo v rokoch 1969 až 1992 federáciou Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (neskôr Českej republiky a Slovenskej republiky).

Federálne zákony prijímalo Federálne zhromaždenie, ktoré malo dve komory. Jednou z nich bola Snemovňa národov, vytvorená práve preto, aby chránila rovnoprávne postavenie oboch republík pri prijímaní federálnych zákonov.

Federácia teda nie je pre Slovákov neznámym pojmom. Švajčiarsko iba rozvinulo federálny princíp ďalej tým, že svojim kantónom ponechalo rozsiahle vlastné právomoci a občanom umožnilo na všetkých troch úrovniach priamo rozhodovať prostredníctvom referend a ľudových iniciatív.

Kontrola verejnej moci občanmi

Rada kantónov nie je konkurenciou občanov.

Je ústavnou poistkou, ktorá chráni postavenie kantónov vo federácii.

Ani jedna komora parlamentu nemôže sama prijať federálny zákon.

A pri najdôležitejších otázkach môžu mať posledné slovo opäť občania prostredníctvom referenda.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Rada kantónov je iba poradným orgánom.

Skutočnosť: Nie.

Je plnohodnotnou komorou parlamentu.

Federálny zákon môže byť prijatý iba vtedy, ak ho schvália Národná rada aj Rada kantónov.

Čo je dobré vedieť?

Členov Rady kantónov volia priamo občania jednotlivých kantónov.

Nezastupujú kantonálnu vládu.

Svoj mandát vykonávajú samostatne podľa ústavy a zákonov.

Podobne ako pri dvojitej väčšine, aj druhá komora parlamentu chráni federálne usporiadanie štátu a zabraňuje nadmernej centralizácii verejnej moci.

Praktický dôsledok pre občana

Občan veľkého aj malého kantónu vie, že jeho kantón sa podieľa na prijímaní federálnych zákonov.

To posilňuje dôveru vo federáciu a motivuje hľadať riešenia prijateľné pre celú krajinu, nielen pre najľudnatejšie regióny.

Zapamätajte si

• Švajčiarsky parlament má dve komory.

• Národná rada zastupuje občanov podľa počtu obyvateľov.

• Rada kantónov zastupuje kantóny ako členov federácie.

• Každý historický celý kantón volí dvoch členov, historický polkantón jedného.

• Federálny zákon musia schváliť obe komory parlamentu.

• Podobný systém používajú aj USA, Nemecko, Rakúsko a v rokoch 1969 – 1992 ho poznalo aj federatívne Československo.

• Druhá komora parlamentu je jednou z ústavných záruk subsidiarity a ochrany federálneho usporiadania štátu.

• Aj pri prijímaní federálnych zákonov sa spája vôľa občanov s vôľou kantónov a pri najdôležitejších otázkach zostáva posledné slovo občanom v referende.

Stručná odpoveď

Áno.

Vo Švajčiarsku možno o tej istej alebo podobnej otázke hlasovať opakovane, ak je predložený nový návrh a znovu sa splnia všetky zákonom ustanovené podmienky.

Na federálnej úrovni neexistuje všeobecná čakacia lehota, ktorá by po hlasovaní zakazovala určitú otázku znovu otvoriť. Neznamená to však, že sa neúspešné referendum automaticky zopakuje alebo že možno bez ďalšieho hlasovať stále o tom istom texte.

Každý nový návrh musí opäť prejsť celým demokratickým procesom.

Ako to funguje?

Spôsob opätovného otvorenia otázky závisí od toho, o aký nástroj ide.

Ľudová iniciatíva

Ak bola ľudová iniciatíva odmietnutá, občania môžu neskôr pripraviť novú iniciatívu o rovnakej alebo podobnej téme.

Musia však znova:

• vytvoriť iniciatívny výbor,

• pripraviť návrh,

• splniť formálne podmienky,

• zozbierať 100 000 platných podpisov do 18 mesiacov,

• prejsť prerokovaním v Spolkovej rade a Spolkovom zhromaždení,

• a následne hlasovaním občanov a kantónov.

Federálna ústava ustanovuje podmienky ľudovej iniciatívy, ale neurčuje všeobecnú niekoľkoročnú lehotu, počas ktorej by sa podobná otázka nesmela znovu predložiť.

Fakultatívne referendum

Fakultatívne referendum nemožno jednoducho zopakovať proti tomu istému už odmietnutému alebo prijatému zákonu.

Môže však vzniknúť nové referendum, ak parlament neskôr prijme nový alebo zmenený federálny zákon a odporcovia proti nemu opäť do 100 dní získajú 50 000 podpisov alebo o referendum požiada osem kantónov.

Opakovanie teda vždy vyžaduje nový právny alebo občiansky podnet.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Na obecnej úrovni závisia podmienky opätovného predloženia otázky od práva príslušného kantónu a obce.

Obyvatelia môžu podobnú otázku znovu otvoriť, ak dodržia príslušné pravidlá a prípadné miestne lehoty.

Kantón

Každý kantón má vlastnú ústavu a vlastné pravidlá ľudových iniciatív a referend.

Niektoré kantóny môžu pri opakovaní návrhov ustanovovať osobitné podmienky alebo lehoty.

Federácia

Na federálnej úrovni neexistuje všeobecná trojročná čakacia lehota na opätovné predloženie rovnakej alebo podobnej témy.

Nová ľudová iniciatíva však musí opäť získať potrebných 100 000 podpisov a prejsť celým zákonným postupom.

Jednoduchá schéma

Pôvodný návrh

↓

Hlasovanie občanov

↓

Návrh bol prijatý alebo odmietnutý

↓

Zmenili sa okolnosti alebo vzniklo lepšie riešenie

↓

Pripraví sa nový návrh

↓

Znovu sa splnia všetky zákonné podmienky

↓

Nové hlasovanie občanov

Prečo je to tak?

Spoločnosť sa neustále vyvíja.

Menia sa:

• životné skúsenosti občanov,

• technológie,

• hospodárske podmienky,

• medzinárodná situácia,

• poznatky o dôsledkoch určitého riešenia,

• aj názory verejnosti.

Rozhodnutie prijaté dnes preto nemusí navždy zaväzovať všetky budúce generácie.

Švajčiarska priama demokracia rešpektuje výsledok každého hlasovania, ale zároveň uznáva právo občanov, aby sa k otázke v budúcnosti vrátili.

Predchádzajúce rozhodnutie platí dovtedy, kým ho občania zákonným postupom nezmenia.

Konkrétny príklad – volebné právo žien

Federálne volebné právo žien bolo v roku 1959 v hlasovaní odmietnuté. Otázka však nezostala navždy uzavretá.

Po ďalšom spoločenskom vývoji sa o nej hlasovalo znovu a v roku 1971 bolo volebné právo žien na federálnej úrovni schválené.

Prvé odmietnutie teda neznamenalo:

„O tejto otázke sa už nikdy nesmie rozhodovať.“

Znamenalo iba:

„Za dnešných okolností tento návrh potrebnú väčšinu nezískal.“

Keď sa názory spoločnosti zmenili, občania mohli rozhodnúť znova.

Porovnanie so Slovenskom

Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že celoštátne referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

Pri referende samosprávneho kraja platí odlišná lehota: referendum v tej istej veci možno opakovať spravidla najskôr po 24 mesiacoch, s osobitnou výnimkou pri odvolaní predsedu kraja.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ak občania návrh odmietnu, iniciátori môžu okamžite vyhlásiť rovnaké referendum znova.

Skutočnosť: Nie.

Referendum sa automaticky neopakuje.

Musí vzniknúť nový návrh a jeho predkladatelia musia opäť splniť všetky zákonné podmienky. Pri ľudovej iniciatíve to znamená aj nový zber 100 000 podpisov do 18 mesiacov.

Predchádzajúci výsledok sa rešpektuje dovtedy, kým ho občania v novom riadnom hlasovaní nezmenia.

Čo je dobré vedieť?

Na federálnej úrovni bola od zavedenia ľudovej iniciatívy v roku 1891 schválená len menšia časť návrhov. Podľa oficiálneho prehľadu z roku 2026 sa hlasovalo o 237 iniciatívach a prijatých bolo 26, teda približne 11 %.

Neúspešná iniciatíva však nemusí byť zbytočná.

Môže:

• otvoriť tému, ktorú politici dovtedy ignorovali,

• prinútiť parlament pripraviť protinávrh,

• viesť k zmene federálneho zákona,

• vytvoriť skúsenosti pre lepšie formulovaný návrh,

• alebo pripraviť spoločnosť na neskoršiu zmenu.

Niektoré myšlienky preto dozrievajú počas viacerých rokov a viacerých hlasovaní.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že rozhodnutie prijaté v referende sa rešpektuje, ale nie je navždy nezmeniteľné.

Ak sa časom ukáže, že:

• pôvodné riešenie nefunguje,

• spoločenské podmienky sa zmenili,

• pribudli nové skúsenosti,

• alebo vznikol kvalitnejší návrh,

občania môžu zákonným spôsobom otázku znovu otvoriť.

Demokratické rozhodnutie jednej generácie tak neodníma budúcim generáciám právo rozhodovať o vlastných podmienkach života.

Dôsledok priamej demokracie

Možnosť opakovaného hlasovania umožňuje, aby sa spoločnosť menila pokojnou demokratickou cestou.

Občania nemusia čakať na revolúciu, mimoriadnu politickú krízu ani na to, či sa témy ujme niektorá politická strana.

Pri ľudovej iniciatíve môžu pripraviť nový návrh, získať potrebnú podporu a opäť ho predložiť na rozhodnutie.

Priama demokracia preto nevytvára nemenné rozhodnutia na večné časy. Vytvára trvalý a pokojný proces učenia sa, opravy chýb a hľadania spoločenskej zhody.

Občania majú posledné slovo, ale každá nová generácia má právo toto slovo zákonným demokratickým spôsobom znovu vysloviť.

Zapamätajte si

• Vo Švajčiarsku možno o rovnakej alebo podobnej téme hlasovať opakovane.

• Hlasovanie sa však neopakuje automaticky.

• Každý nový návrh musí opäť splniť všetky zákonné podmienky.

• Pri novej federálnej ľudovej iniciatíve treba znova získať 100 000 podpisov do 18 mesiacov.

• Nové fakultatívne referendum môže vzniknúť až proti novému alebo zmenenému rozhodnutiu parlamentu.

• Na federálnej úrovni neexistuje všeobecná trojročná čakacia lehota.

• Na Slovensku možno celoštátne referendum v tej istej veci opakovať najskôr po troch rokoch.

• Odmietnutie návrhu dnes neznamená, že o ňom budúce generácie už nikdy nesmú rozhodovať.

• Niektoré spoločenské zmeny dozrievajú počas viacerých hlasovaní.

• Opakovanie referenda nie je popretím predchádzajúceho výsledku. Je prejavom práva občanov meniť svoje rozhodnutia, keď sa zmenia okolnosti alebo vznikne lepšie riešenie.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku nestačí presvedčiť vládu alebo parlament.

Pri mnohých dôležitých otázkach môžu mať posledné slovo občania.

Preto sa politici, úrady aj investori snažia získať podporu občanov už počas prípravy projektu. Hľadajú kompromisy, vysvetľujú svoje zámery a reagujú na pripomienky ešte skôr, ako dôjde k referendu.

Možnosť referenda tak často vedie k dohode ešte pred samotným hlasovaním.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku každý vie, že občania môžu pri splnení zákonných podmienok vyvolať referendum alebo predložiť ľudovú iniciatívu.

Preto pri projektoch, o ktorých môžu občania spolurozhodovať, vzniká silná motivácia zapojiť obce, kantóny a občanov už počas ich prípravy.

Investor alebo verejná správa sa nesnažia iba splniť zákonné podmienky.

Potrebujú získať aj dôveru občanov.

Ak sa počas rokovaní podarí odstrániť hlavné výhrady, referendum sa často ani neuskutoční. Nie preto, že by ho niekto zakázal, ale preto, že sa našlo riešenie prijateľné pre väčšinu.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Najskôr prebieha rokovanie s obcou a jej obyvateľmi.

Práve oni budú dôsledky projektu najviac pociťovať.

Kantón

Ak projekt presahuje význam jednej obce, zapája sa aj kantón.

Hľadá riešenie prijateľné pre celý región.

Federácia

Federácia vstupuje do procesu najmä pri otázkach celoštátneho významu.

Aj vtedy však platí, že pri mnohých rozhodnutiach môžu mať posledné slovo občania.

Jednoduchá schéma

Projekt

↓

Dialóg s občanmi

↓

Úprava projektu

↓

Kompromis

↓

Prípadné referendum

↓

Posledné slovo patrí občanom

Prečo je to tak?

Priama demokracia vytvára odlišné motivácie.

Politik vie, že občania môžu jeho rozhodnutie napadnúť referendom.

Investor vie, že bez dôvery miestnych obyvateľov môže projekt naraziť na odpor.

Úrad vie, že jeho postup bude pod verejnou kontrolou.

Preto všetci hľadajú dohodu skôr, ako dôjde ku konfliktu.

Porovnanie so Slovenskom

Aj na Slovensku investori rokujú s obcami a verejnosťou.

Rozhodujúce slovo však pri mnohých projektoch často zostáva na štátnych orgánoch.

Príklad – plánovaná baterkáreň v Šuranoch

Na Slovensku môže obec odmietnuť zmenu územného plánu alebo občania môžu v miestnom referende vyjadriť svoj nesúhlas. Štát však môže za určitých okolností zmeniť právne pravidlá alebo prijať osobitné zákony, napríklad o strategických investíciách, ktoré môžu ovplyvniť ďalší postup.

Vo Švajčiarsku vytvára systém priamej demokracie oveľa silnejšiu motiváciu hľadať dohodu s občanmi už na začiatku. Investor aj verejná moc totiž vedia, že pri otázkach patriacich do pôsobnosti obce alebo kantónu môže mať posledné slovo miestne referendum alebo iný nástroj priamej demokracie.

Preto sa projekt nesnažia presadiť silou, ale získaním dôvery občanov.

Kontrola verejnej moci občanmi

Možnosť referenda mení správanie verejnej moci ešte pred hlasovaním.

Politici, úrady aj investori majú silnú motiváciu vysvetľovať svoje rozhodnutia, odpovedať na otázky občanov a hľadať kompromis.

Referendum tak nepôsobí iba ako spôsob rozhodovania.

Pôsobí aj ako prevencia konfliktov.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Priama demokracia znamená viac konfliktov.

Skutočnosť: Často je to práve naopak.

Keď všetci vedia, že občania môžu rozhodnúť v referende, vzniká väčšia motivácia hľadať kompromis ešte pred hlasovaním.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku sa mnoho iniciatív nikdy nedostane až k referendu.

Počas rokovaní totiž vznikne kompromis alebo parlament prijme nepriamy parlamentný protinávrh, ktorý splní podstatnú časť požiadaviek občanov.

To šetrí čas, peniaze aj energiu všetkých zúčastnených.

Práve preto je vo Švajčiarsku bežnejšie presviedčať občanov než presadzovať riešenia proti ich vôli.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nie je iba pozorovateľom rozhodovania.

Je účastníkom procesu už od jeho začiatku.

Preto majú politici, úrady aj investori väčšiu motiváciu občanov počúvať.

Zapamätajte si

• Priama demokracia mení správanie politikov, úradov aj investorov.

• Možnosť referenda motivuje všetkých hľadať kompromis ešte pred hlasovaním.

• Mnohé spory sa vyriešia rokovaním bez potreby referenda.

• Pri projektoch, o ktorých môžu občania spolurozhodovať, musí investor počítať aj s ich podporou.

• Priama demokracia podporuje dialóg viac než konfrontáciu.

• Projekt musí rešpektovať platné pravidlá a tam, kde o ňom môžu občania spolurozhodovať, musí počítať aj s ich rozhodnutím.

• Tam, kde ústava alebo zákon umožňuje občanom rozhodovať, posledné slovo patrí občanom.

Stručná odpoveď

Švajčiari hlasujú často preto, že priama demokracia je bežnou súčasťou fungovania obcí, kantónov aj federácie, nie výnimočnou politickou udalosťou.

Občania môžu sami predkladať iniciatívy, požadovať referendum o prijatých zákonoch a rozhodovať o verejných investíciách, daniach, územnom plánovaní a ďalších otázkach patriacich do právomoci jednotlivých úrovní verejnej moci.

Federálne hlasovania sa konajú spravidla v troch alebo štyroch termínoch ročne. Kantóny a obce často využívajú rovnaké hlasovacie termíny. Počas jedného dňa tak občania často rozhodujú o viacerých obecných, kantonálnych aj federálnych otázkach a niekedy zároveň volia svojich zástupcov.

Ako to funguje?

Federálne hlasovania sa konajú spravidla v troch alebo štyroch termínoch ročne. Kantóny a obce často využívajú rovnaké hlasovacie termíny.

Na najbližší vhodný termín sa postupne zaraďujú otázky, ktoré prešli zákonom ustanoveným procesom.

Počas jedného hlasovacieho dňa môže občan rozhodovať napríklad:

• o obecnom územnom pláne,

• o kantonálnej investícii alebo zákone,

• o federálnej ľudovej iniciatíve,

• o federálnom zákone napadnutom fakultatívnym referendom,

• prípadne aj voliť svojich zástupcov.

Občan teda nemusí prichádzať osobitne ku každej otázke. V jednej zásielke dostane viac hlasovacích lístkov a o každej otázke rozhodne samostatne.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

V obciach občania rozhodujú o otázkach každodenného života, napríklad o rozpočte, miestnych daniach, územnom plánovaní, školách, komunikáciách alebo významných investíciách.

Obecné otázky preto tvoria významnú časť všetkých hlasovaní, hoci ich celoštátna verejnosť často ani nezaznamená.

Kantón

Kantóny majú vlastné ústavy, zákony, parlamenty a rozsiahle právomoci.

Občania môžu rozhodovať o kantonálnych zákonoch, daniach, školstve, zdravotníctve, doprave, polícii alebo verejných investíciách.

Len od roku 1970 boli zaznamenané tisíce kantonálnych hlasovaní.

Federácia

Na federálnej úrovni občania rozhodujú o ľudových iniciatívach, povinných referendách a federálnych zákonoch, proti ktorým bolo úspešne vyvolané fakultatívne referendum.

Federálne hlasovania sú najviditeľnejšie, ale predstavujú iba jednu časť celej švajčiarskej priamej demokracie.

Jednoduchá schéma

Obecné otázky

Kantonálne otázky

Federálne otázky

↓

Tie, alebo štyri spoločné hlasovacie dni ročne

↓

Viac samostatných otázok počas jedného dňa

↓

Pravidelné rozhodovanie občanov

Prečo je to tak?

Švajčiari nehlasujú často preto, že by krajina bola politicky nestabilná.

Hlasujú často preto, že:

• verejná moc je rozdelená medzi obec, kantón a federáciu,

• občania majú reálne použiteľné právo iniciovať zmenu,

• môžu preskúmať rozhodnutia parlamentu v referende,

• pri hlasovaní sa nepoužíva vysoké kvórum účasti,

• viacero otázok sa spája do jedného hlasovacieho dňa.

Každá z troch úrovní vytvára vlastné otázky. Keď sa spoja obecné, kantonálne a federálne hlasovania, vzniká veľký počet rozhodnutí, o ktorých občania počas života hlasujú.

Priama demokracia je preto súčasťou bežnej správy štátu, nie reakciou na politickú krízu.

Konkrétny príklad

Počas jedného hlasovacieho dňa môže občan rozhodovať:

• v obci o výstavbe športovej haly,

• v kantóne o zmene školského zákona,

• na federálnej úrovni o zmene ústavy a o zákone schválenom parlamentom, proti ktorému bolo vyvolané fakultatívne referendum.

Nejde teda o štyri otázky počas štyroch rôznych víkendov.

Občan dostane všetky príslušné materiály domov a o jednotlivých otázkach rozhodne naraz poštou alebo osobne.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko pozná miestne, krajské a celoštátne referendum. V praxi sa však tieto nástroje využívajú podstatne zriedkavejšie a každé hlasovanie sa organizuje ako samostatná udalosť.

Na Slovensku neexistujú pravidelné spoločné hlasovacie dni, počas ktorých by občania súčasne rozhodovali o otázkach obce, samosprávneho kraja a štátu.

Významnou prekážkou je aj kvórum účasti. Celoštátne aj miestne referendum môže byť neplatné napriek jednoznačnej väčšine odovzdaných hlasov, ak sa ho nezúčastní potrebný počet oprávnených voličov.

Vo Švajčiarsku nízka účasť federálne hlasovanie nezneplatní. Každé referendum preto prinesie platné rozhodnutie a verejné prostriedky vynaložené na jeho organizáciu neostanú bez výsledku.

Rozdiel nie je iba v tom, že Švajčiari hlasujú trochu častejšie. Rozdiel je rádový.

Priemerný Švajčiar môže počas života hlasovať o stovkách verejných otázok na troch úrovniach. Mnohí starší občania Slovenska zažili iba jedno platné celoštátne referendum, žiadne krajské referendum a miestne referendum iba výnimočne.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Časté referendá znamenajú, že štát nevie prijímať stabilné rozhodnutia.

Skutočnosť: Nie.

Pravidelné hlasovania sú súčasťou stabilného a vopred naplánovaného systému.

Otázky prechádzajú odborným posúdením, zákonnými lehotami, verejnou diskusiou a zaraďujú sa na spoločné hlasovacie dni.

Hlasovanie preto nie je improvizáciou ani prejavom politického chaosu.

Čo je dobré vedieť?

Federálne referendá tvoria iba najviditeľnejšiu časť švajčiarskej priamej demokracie.

Podstatná časť hlasovaní sa odohráva v kantónoch a obciach, kde občania rozhodujú o záležitostiach každodenného života.

Práve preto môže mať občan pocit, že má skutočný vplyv na svoje okolie. Nehlasuje iba o vzdialených celoštátnych témach, ale aj o rozhodnutiach, ktorých dôsledky vidí priamo vo svojej obci alebo kantóne.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vie, že nebude chodiť hlasovať zakaždým iba kvôli jednej otázke.

Počas niekoľkých vopred určených hlasovacích dní môže naraz rozhodnúť o viacerých záležitostiach svojej obce, kantónu aj federácie.

Pravidelnosť zároveň znamená, že občan nemusí čakať štyri roky na ďalšie voľby. Svoju rozhodovaciu moc môže vykonávať počas celého volebného obdobia.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelné hlasovanie mení vzťah medzi občanom a politikou.

Referendum sa nevníma ako mimoriadny útok proti vláde ani ako politická kríza. Je bežným pokračovaním verejnej diskusie.

Politici vedia, že občania môžu ich rozhodnutia preskúmať. Občania zase vedia, že za verejné rozhodnutia nesú časť zodpovednosti aj oni.

Pravidelné hlasovanie tak vytvára demokratický návyk podobne ako pravidelné používanie každej inej schopnosti:

Občan sa učí rozhodovať tým, že dostáva skutočnú možnosť pravidelne rozhodovať.

Zapamätajte si

• Švajčiari hlasujú často preto, že rozhodujú na úrovni obce, kantónu aj federácie.

• Federálne hlasovacie dni sa konajú spravidla tri- až štyrikrát ročne.

• Počas jedného dňa sa hlasuje o viacerých samostatných otázkach.

• V rovnakom termíne sa môžu konať aj voľby zástupcov.

• Neexistencia kvóra umožňuje, aby každé federálne hlasovanie prinieslo platný výsledok.

• Spoločné hlasovacie dni šetria čas občanov aj verejné prostriedky.

• Najväčšia časť praktickej priamej demokracie sa odohráva v kantónoch a obciach.

• Referendum vo Švajčiarsku nie je prejavom politickej krízy, ale bežným spôsobom demokratického rozhodovania.

• Švajčiarski občania nevykonávajú svoju moc iba raz za štyri roky. Vykonávajú ju pravidelne počas celého volebného obdobia.

Stručná odpoveď

Referendá vo Švajčiarsku neparalyzujú štát, pretože sú plánovanou súčasťou legislatívneho procesu, nie mimoriadnou politickou udalosťou.

Parlament prijíma zákony, vláda ich vykonáva a občania môžu v zákonom stanovených prípadoch rozhodnúť, či prijatý zákon nadobudne účinnosť alebo či sa zmení ústava.

Práve vedomie, že posledné slovo môžu mať občania, motivuje vládu aj parlament hľadať široký spoločenský konsenzus ešte pred prijatím zákona.

Ako to funguje?

Spolkové zhromaždenie prijíma zákony rovnakým spôsobom ako parlamenty v iných demokratických štátoch.

Pri federálnych zákonoch, ktoré podliehajú fakultatívnemu referendu, plynie po ich zverejnení 100-dňová lehota. Počas nej môže referendum požadovať 50 000 oprávnených voličov alebo osem kantónov.

Ak referendum nie je vyvolané, zákon môže nadobudnúť účinnosť v určenom termíne.

Ak sa referendum uskutoční, konečné rozhodnutie prijmú občania.

Podobný princíp funguje aj pri ľudových iniciatívach, ktorými môžu občania navrhovať zmeny Federálnej ústavy.

Počas celého tohto obdobia vláda, parlament, obce aj kantóny naďalej vykonávajú svoje bežné úlohy.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obecné zastupiteľstvá prijímajú rozhodnutia a zároveň rešpektujú právo občanov vyvolať miestne referendum tam, kde to umožňujú právne predpisy.

Kantón

Aj kantonálne parlamenty prijímajú zákony a rozhodnutia, pričom občania môžu v zákonom stanovených prípadoch využiť nástroje priamej demokracie.

Federácia

Na federálnej úrovni Spolkové zhromaždenie prijíma zákony a Spolková rada ich vykonáva.

Občania môžu prostredníctvom fakultatívneho referenda alebo ľudovej iniciatívy priamo zasiahnuť do legislatívneho procesu.

Jednoduchá schéma

Parlament prijme zákon

↓

Lehota na fakultatívne referendum

↓

Referendum sa nevyhlási

→ zákon nadobudne účinnosť

alebo

Referendum sa vyhlási

↓

Rozhodnú občania

↓

Zákon nadobudne účinnosť alebo nenadobudne účinnosť

Prečo je to tak?

Priama demokracia nie je postavená proti zastupiteľskej demokracii.

Naopak, obe sa navzájom dopĺňajú.

Parlament môže prijímať zákony priebežne bez toho, aby sa o každom návrhu automaticky hlasovalo v referende.

Referendum sa koná, ak sú splnené podmienky fakultatívneho referenda alebo ak hlasovanie povinne vyžaduje Federálna ústava.

Najdôležitejšie však je, že vláda a parlament už počas prípravy zákonov vedia, že pri mnohých z nich môžu mať posledné slovo občania.

Preto sa snažia hľadať čo najširší spoločenský konsenzus ešte pred prijatím zákona. Mnohé sporné otázky sa tak vyriešia skôr, než vôbec vznikne potreba organizovať referendum.

Práve preto referendá štát neparalyzujú. Naopak, pomáhajú pripravovať kvalitnejšie zákony s väčšou podporou spoločnosti.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku občania nemajú porovnateľné všeobecné právo vyvolať fakultatívne referendum o zákone schválenom parlamentom a rozhodnúť, či nadobudne účinnosť.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Ak občania často hlasujú, vláda ani parlament nemôžu efektívne pracovať.

Skutočnosť: Nie.

Parlament, vláda, obce aj kantóny vykonávajú svoju činnosť nepretržite.

Referendá prebiehajú v zákonom stanovených termínoch a sú bežnou súčasťou fungovania verejnej moci.

Čo je dobré vedieť?

Nie každý prijatý zákon sa automaticky dostane na referendum.

Väčšina federálnych zákonov nadobudne účinnosť bez hlasovania občanov.

Fakultatívne referendum sa uskutoční, ak ho požaduje 50 000 oprávnených voličov alebo osem kantónov. Ďalšie referendá sa konajú povinne, ak to vyžaduje Federálna ústava.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať na ďalšie parlamentné voľby, ak nesúhlasí s konkrétnym zákonom.

Zároveň parlament nemusí pri každom rozhodnutí žiadať občanov o priame hlasovanie.

Každý z týchto nástrojov sa používa v situáciách, na ktoré je určený.

Ak však občania využijú svoje ústavné právo na referendum alebo ľudovú iniciatívu, práve oni majú posledné slovo.

Dôsledok priamej demokracie

Možnosť občanov zasiahnuť do legislatívneho procesu motivuje vládu, parlament aj prípravné výbory hľadať riešenia, ktoré získajú čo najširšiu podporu.

Priama a zastupiteľská demokracia tak vo Švajčiarsku nevystupujú ako súperi, ale ako vzájomne sa dopĺňajúce súčasti jedného demokratického systému.

Referendá môžu legislatívny proces predĺžiť, ale neparalyzujú fungovanie štátu, pretože sú jeho vopred známou a pravidelnou súčasťou.

Zapamätajte si

• Referendá sú vo Švajčiarsku bežnou súčasťou legislatívneho procesu.

• Parlament prijíma zákony, vláda ich vykonáva a občania môžu v zákonom stanovených prípadoch rozhodnúť o ich osude.

• Referendá sa konajú len v prípadoch ustanovených Federálnou ústavou alebo na základe občianskej iniciatívy.

• Väčšina federálnych zákonov nadobudne účinnosť bez referenda.

• Možnosť referenda motivuje politikov hľadať široký spoločenský konsenzus ešte pred prijatím zákona.

• Štát funguje nepretržite aj počas referendového procesu.

• Pri mnohých rozhodnutiach na úrovni obce, kantónu aj federácie majú posledné slovo občania.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku politici často hľadajú širšiu spoločenskú zhodu ešte pred prijatím zákona, pretože vedia, že občania môžu ich rozhodnutie napadnúť vo fakultatívnom referende.

Možnosť, že posledné slovo budú mať občania, motivuje vládu, parlament aj predkladateľov zákonov pripravovať riešenia, ktoré získajú podporu čo najväčšej časti spoločnosti.

Ako to funguje?

Počas prípravy zákonov prebiehajú konzultácie s kantónmi, odborníkmi, záujmovými organizáciami a ďalšími dotknutými subjektmi.

Ak by bol prijatý zákon jednostranný alebo spoločensky neprijateľný, občania môžu vyzbierať podpisy na vyhlásenie fakultatívneho referenda.

Politici preto často upravujú návrhy ešte pred ich schválením, aby znížili riziko ich odmietnutia občanmi.

Výsledkom je, že mnoho sporov sa vyrieši rokovaním ešte pred prijatím zákona.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj obecné zastupiteľstvá sa snažia prijímať rozhodnutia, ktoré majú podporu obyvateľov, pretože aj na miestnej úrovni môžu občania využívať nástroje priamej demokracie a pri dôležitých otázkach majú posledné slovo.

Kantón

Kantonálne vlády a parlamenty vedú rokovania s cieľom nájsť riešenia prijateľné pre čo najširší okruh obyvateľov, pretože aj na tejto úrovni môžu občania rozhodovať v referendách.

Federácia

Na federálnej úrovni je hľadanie konsenzu prirodzenou súčasťou legislatívneho procesu. Možnosť referenda motivuje politikov hľadať kompromisy ešte pred prijatím zákona, pretože konečné rozhodnutie môže patriť občanom.

Jednoduchá schéma

Návrh zákona

↓

Konzultácie

↓

Úpravy návrhu

↓

Schválenie parlamentom

↓

Možné referendum

↓

Rozhodnutie občanov

↓

Rozhodnutie občanov
↓
Zákon je prijatý alebo odmietnutý

Prečo je to tak?

Ak existuje možnosť, že občania prijatý zákon odmietnu, je rozumnejšie odstrániť sporné body ešte počas jeho prípravy.

Politici preto venujú viac času rokovaniam a hľadaniu kompromisov, namiesto spoliehania sa iba na tesnú parlamentnú väčšinu.

Vo Švajčiarsku sa preto často hovorí, že dobrý zákon je taký, ktorý má šancu uspieť nielen v parlamente, ale aj medzi občanmi.

Práve vedomie, že posledné slovo môžu mať občania, výrazne ovplyvňuje politickú kultúru krajiny.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku občania nemajú porovnateľné všeobecné právo vyvolať fakultatívne referendum o zákone schválenom parlamentom.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Referendá vedú iba ku konfliktom.

Skutočnosť: Nie.

Možnosť referenda často pôsobí opačne.

Vedie politikov k tomu, aby sporné otázky riešili rokovaním ešte pred prijatím zákona a hľadali riešenie prijateľné pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

Čo je dobré vedieť?

Vo Švajčiarsku sa kompromis nepovažuje za prejav slabosti.

Naopak, často je znakom toho, že sa podarilo nájsť riešenie prijateľné pre väčšinu spoločnosti.

Práve preto sa mnohé konflikty vyriešia ešte pred tým, ako sa vôbec dostanú k občanom na hlasovanie.

Praktický dôsledok pre občana

Občan má väčšiu šancu, že jeho názory budú zohľadnené už počas prípravy zákona, nielen po jeho prijatí.

Ak napriek tomu vznikne spor o zákon podliehajúci fakultatívnemu referendu, môže spolu s ďalšími občanmi splniť podmienky na jeho vyvolanie a posledné slovo potom patrí občanom.

Dôsledok priamej demokracie

Možnosť referenda mení správanie politikov ešte pred hlasovaním parlamentu.

Priama demokracia tak neprináša iba možnosť odmietnuť zákon. Podporuje kultúru dialógu, kompromisu a širšej spoločenskej zhody.

Politici totiž vedia, že pri najdôležitejších otázkach nestačí presvedčiť parlamentnú väčšinu. Potrebujú získať aj dôveru občanov, ktorí môžu mať posledné slovo.

Zapamätajte si

• Možnosť referenda motivuje politikov hľadať širší spoločenský konsenzus.

• Konzultácie a kompromisy sú bežnou súčasťou prípravy zákonov.

• Cieľom nie je presadiť vôľu tesnej parlamentnej väčšiny, ale nájsť riešenie prijateľné pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

• Priama demokracia ovplyvňuje legislatívny proces ešte pred prijatím zákona.

• Politici vedia, že pri najdôležitejších otázkach môžu mať posledné slovo občania.

Stručná odpoveď

Funkčná priama demokracia neprináša iba viac referend. Mení spôsob fungovania celej spoločnosti.

Občania získavajú účinnú kontrolu nad verejnou mocou, politici sú motivovaní hľadať širší spoločenský konsenzus, rozhodovanie sa približuje ľuďom prostredníctvom subsidiarity a moc sa rozdeľuje medzi občanov, obce, kantóny a federáciu.

Pri mnohých dôležitých otázkach totiž posledné slovo nemajú politici, ale občania.

Môže tak prispievať k stabilite demokratického systému, dôvere občanov vo verejné inštitúcie a prostrediu podporujúcemu dlhodobý rozvoj krajiny.

Ako to funguje?

Vo funkčnej priamej demokracii občania nerozhodujú iba raz za štyri alebo päť rokov.

Majú možnosť zasahovať do prijímania zákonov a ústavných zmien aj medzi voľbami.

Politici preto nemajú iba právomoc rozhodovať. Musia svoje rozhodnutia priebežne obhajovať pred občanmi.

Samotná existencia referenda a ľudovej iniciatívy mení ich správanie ešte skôr, ako parlament prijme zákon.

Vedia totiž, že pri mnohých dôležitých otázkach môžu konečné rozhodnutie prijať občania.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obyvatelia rozhodujú o otázkach, ktoré najlepšie poznajú a ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život.

Pri mnohých miestnych otázkach môžu mať posledné slovo samotní obyvatelia obce.

Kantón

Kantóny samostatne rozhodujú o mnohých oblastiach verejného života a občania ich môžu priamo kontrolovať prostredníctvom nástrojov priamej demokracie.

Federácia

Federácia rieši predovšetkým otázky celoštátneho významu.

Aj tu však pri mnohých dôležitých otázkach zostávajú občania konečným nositeľom štátnej moci.

Takto funguje subsidiarita – rozhodovanie sa uskutočňuje čo najbližšie k občanom.

Jednoduchá schéma

Občania

↓

Kontrolujú verejnú moc

↓

Politici hľadajú širší spoločenský konsenzus

↓

Širší spoločenský konsenzus
↓
môže prispievať k vyššej dôvere a stabilite

↓

Vyššia dôvera občanov

↓

Stabilnejší štát

Prečo je to tak?

Každý demokratický systém potrebuje nielen voľby, ale aj účinnú kontrolu výkonu verejnej moci.

Ak občania môžu medzi voľbami zasiahnuť do prijímania zákonov, politici prirodzene viac komunikujú, viac vysvetľujú svoje rozhodnutia a častejšie hľadajú kompromisy.

Rozhodovanie sa zároveň rozdeľuje medzi obec, kantón a federáciu.

Moc sa tak nekoncentruje iba v jednom centre.

Najdôležitejšie však je, že pri mnohých otázkach posledné slovo patrí občanom.

Práve táto skutočnosť postupne mení správanie politikov aj občanov.

Porovnanie so Slovenskom

Na papieri majú Slovensko aj Švajčiarsko voľby, parlament, vládu aj referendum.

Rozdiel spočíva v tom, ako tieto inštitúcie fungujú v praxi.

Je to podobné ako v športe.

Futbal aj rugby sa hrajú s loptou a cieľom je dostať ju do bránky. Napriek tomu sa podľa pravidiel futbalu hrá úplne inak ako podľa pravidiel rugby. Rozdiel nevytvárajú iba hráči, ale predovšetkým pravidlá hry.

Podobne je to aj s demokraciou.

Aj Slovensko aj Švajčiarsko majú voľby, parlament, vládu a referendum.

Rozdielne pravidlá však vedú k odlišnému správaniu občanov, politikov aj celej spoločnosti.

Vo Švajčiarsku môžu občania pri mnohých otázkach prijať konečné rozhodnutie.

Na Slovensku zostáva konečné rozhodnutie medzi voľbami spravidla na politikoch.

Práve tento rozdiel postupne formuje odlišnú politickú kultúru oboch krajín.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Priama demokracia znamená, že politici stratia význam.

Skutočnosť: Nie.

Politici zostávajú nevyhnutnou súčasťou demokratického systému.

Mení sa však ich postavenie.

Nie sú jedinými nositeľmi politickej moci, ale vykonávajú ju pod priebežnou kontrolou občanov.

Čo je dobré vedieť?

Priama demokracia sama osebe nezaručuje hospodársky úspech ani spokojnosť občanov.

Môže však vytvárať prostredie, v ktorom sú verejné rozhodnutia transparentnejšie, občania sa viac zapájajú do správy vecí verejných a verejná moc je pod silnejšou kontrolou.

Na výsledkoch krajiny sa podieľajú aj ďalšie faktory, ako ekonomika, vzdelávanie, právny štát či historický vývoj.

Praktický dôsledok pre občana

Ak občan nesúhlasí s rozhodnutím verejnej moci, nemusí sa spoliehať iba na ďalšie voľby alebo na protest.

Vo funkčnej priamej demokracii môže za zákonom stanovených podmienok spolu s ďalšími občanmi využiť príslušný nástroj priamej demokracie.

Pri mnohých otázkach tak môže spolu s ostatnými občanmi prijať konečné rozhodnutie.

To mení postavenie občana – z pasívneho pozorovateľa sa stáva aktívny spolutvorca verejného života.

Dôsledok priamej demokracie

Funkčná priama demokracia mení kultúru politiky.

Namiesto otázky:

„Kto bude vládnuť?"

sa častejšie rieši otázka:

„Aké pravidlá majú platiť?"

Politická energia sa vo väčšej miere presúva od personálnych sporov k hľadaniu lepších riešení.

Tam, kde môžu občania pri mnohých dôležitých otázkach prijať konečné rozhodnutie, prirodzene venujú viac energie zmene pravidiel.

Tam, kde konečné rozhodnutie zostáva najmä na politikoch, sa pozornosť občanov prirodzene presúva na ich výmenu.

Práve preto funkčná priama demokracia nemení iba spôsob hlasovania.

Mení spôsob, akým občania, politici aj celá spoločnosť uvažujú o výkone verejnej moci.

Zapamätajte si

• Funkčná priama demokracia dáva občanom účinnú kontrolu nad verejnou mocou.

• Pri mnohých dôležitých otázkach majú posledné slovo občania.

• Podporuje subsidiaritu a rozdeľuje rozhodovanie medzi obec, kantón a federáciu.

• Motivuje politikov hľadať širší spoločenský konsenzus.

• Sťažuje nadmernú koncentráciu moci v rukách jednotlivcov alebo úzkych skupín.

• Rozhodujúce nie je, či referendum existuje na papieri, ale či ho občania môžu reálne využívať.

• Tak ako pravidlá futbalu a rugby vytvárajú odlišný spôsob hry, aj pravidlá demokracie formujú správanie občanov, politikov a celej spoločnosti.

• Funkčná priama demokracia nemení iba spôsob hlasovania. Mení spôsob fungovania celej spoločnosti.

Stručná odpoveď

Áno.

Jednou z najčastejšie uvádzaných nevýhod priamej demokracie je, že prijímanie významných rozhodnutí môže trvať dlhšie. Medzi ďalšie možné nevýhody patrí náročnosť niektorých otázok na pochopenie a únava občanov z častého hlasovania.

Dôvodom je, že dôležité zmeny prechádzajú verejnou diskusiou, parlamentným prerokovaním a v niektorých prípadoch aj rozhodovaním občanov v referende.

Pri mnohých významných otázkach totiž posledné slovo nemajú politici, ale občania.

Na druhej strane môže tento postup prispievať k širšej spoločenskej podpore a stabilite prijatých rozhodnutí.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku nemožno väčšinu významných zmien presadiť okamžite.

Pred prijatím zákona alebo ústavnej zmeny prebieha odborná aj verejná diskusia.

Ak sú splnené zákonné podmienky, občania môžu vyvolať referendum alebo navrhnúť vlastnú ústavnú zmenu prostredníctvom ľudovej iniciatívy.

Celý proces preto môže trvať mesiace, niekedy aj roky.

Tento čas je súčasťou procesu demokratického rozhodovania.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Aj miestne rozhodnutia sa pripravujú po verejnej diskusii.

Pri mnohých miestnych otázkach môžu mať posledné slovo obyvatelia obce.

Kantón

Aj v kantónoch prechádzajú významné rozhodnutia verejnou diskusiou a občianskou kontrolou.

Pri mnohých otázkach môžu konečné rozhodnutie prijať občania kantónu.

Federácia

Na federálnej úrovni podliehajú federálne zákony možnosti fakultatívneho referenda a zmeny Federálnej ústavy povinnému referendu.

To môže legislatívny proces predĺžiť, zároveň však zabezpečuje, že pri mnohých významných otázkach môžu mať posledné slovo občania celej krajiny.

Jednoduchá schéma

Návrh zákona

↓

Verejná diskusia

↓

Parlament

↓

Možnosť referenda

↓

Rozhodnutie občanov

alebo

Nadobudnutie účinnosti zákona

Prečo je to tak?

Priama demokracia dáva občanom možnosť zasiahnuť do prijímania najdôležitejších rozhodnutí.

Systém preto vedome uprednostňuje dôkladné prerokovanie pred rýchlosťou.

Predpokladá sa, že rozhodnutie, na ktorom sa podieľali občania alebo ktoré obstálo pred možnosťou referenda, bude mať väčšiu legitimitu a bude stabilnejšie.

Švajčiarsko teda vedome obetovalo časť rýchlosti rozhodovania výmenou za silnejšiu občiansku kontrolu verejnej moci.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku môže parlament za podmienok ustanovených zákonom rokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto postup umožňuje prijímať niektoré zákony vo výrazne kratšom čase.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Pomalšie rozhodovanie znamená neefektívny štát.

Skutočnosť: Nie nevyhnutne.

Švajčiarsky systém vedome uprednostňuje širšiu diskusiu a možnosť občianskej kontroly pred čo najrýchlejším prijatím zákona.

Rýchlosť rozhodovania a kvalita rozhodovania nie sú totožné pojmy.

Čo je dobré vedieť?

Žiadny demokratický systém nie je bez nevýhod.

Zastupiteľská demokracia umožňuje spravidla prijímať rozhodnutia rýchlejšie.

Priama demokracia kladie väčší dôraz na zapojenie občanov a širšiu spoločenskú zhodu, čo môže celý proces predĺžiť.

Každý štát preto hľadá vlastnú rovnováhu medzi rýchlosťou rozhodovania a rozsahom občianskej kontroly.

Aj preto Švajčiari pomalšie prijímanie niektorých rozhodnutí spravidla nepovažujú za slabosť systému, ale za primeranú cenu za to, že pri mnohých významných otázkach môžu rozhodnúť samotní občania.

Praktický dôsledok pre občana

Občan vo Švajčiarsku musí počítať s tým, že prijatie významných zmien môže trvať dlhšie.

Na druhej strane má možnosť spolu s ďalšími občanmi zasiahnuť do rozhodovania spôsobom, ktorý je súčasťou ústavného systému.

Pri mnohých významných otázkach tak nie je iba pozorovateľom politiky, ale jedným z tých, ktorí prijímajú konečné rozhodnutie.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia môže spomaľovať prijímanie niektorých rozhodnutí.

Zároveň však vytvára priestor na širšiu verejnú diskusiu, občiansku kontrolu a hľadanie spoločenského konsenzu.

Švajčiarsky systém preto nestojí na otázke:

„Ako prijať zákon čo najrýchlejšie?"

ale skôr na otázke:

„Ako prijať zákon tak, aby ho občania považovali za svoj?"

Práve preto sú Švajčiari ochotní akceptovať pomalšie rozhodovanie ako cenu za to, že pri mnohých významných otázkach zostáva posledné slovo občanom.

Zapamätajte si

• Jednou z najčastejšie uvádzaných nevýhod švajčiarskej priamej demokracie je pomalšie prijímanie významných rozhodnutí.

• Dôvodom je verejná diskusia, parlamentné prerokovanie a možnosť referenda.

• Pri mnohých významných otázkach majú posledné slovo občania.

• Švajčiarsky systém vedome uprednostňuje širšiu spoločenskú zhodu pred čo najrýchlejším prijímaním zákonov.

• Slovenský systém umožňuje za určitých podmienok prijímať niektoré zákony rýchlejšie.

• Rozdiel medzi oboma systémami nespočíva iba v rýchlosti legislatívneho procesu, ale najmä v tom, kto má pri významných rozhodnutiach posledné slovo.

• Pomalšie rozhodovanie môže byť cenou za širšiu verejnú diskusiu a možnosť občanov priamo zasiahnuť do rozhodovania.

Stručná odpoveď

Vo Švajčiarsku je verejná moc rozdelená medzi obce, kantóny a federáciu.

Zároveň ju vykonávajú viaceré navzájom sa kontrolujúce inštitúcie a pri mnohých významných otázkach majú posledné slovo samotní občania.

Takéto usporiadanie sťažuje dlhodobé sústredenie rozhodovacej moci do rúk jednotlivca alebo úzkej skupiny.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku nie je rozhodovanie sústredené na jednom mieste.

Právomoci sú rozdelené medzi jednotlivé úrovne verejnej moci a medzi rôzne ústavné inštitúcie.

Občania môžu navyše prostredníctvom referend a ľudových iniciatív priamo rozhodovať o mnohých významných otázkach alebo preskúmať rozhodnutia parlamentu.

Pri mnohých dôležitých rozhodnutiach preto nemajú posledné slovo politici, ale občania.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce samostatne rozhodujú o mnohých miestnych záležitostiach.

Obyvatelia ich môžu priamo ovplyvňovať a pri mnohých otázkach majú posledné slovo.

Kantón

Kantóny majú vlastné parlamenty, vlády, súdy a rozsiahle právomoci.

Aj na tejto úrovni môžu občania využívať nástroje priamej demokracie a rozhodovať o významných otázkach.

Federácia

Federácia rieši najmä celoštátne záležitosti.

Aj tu však môžu občania prostredníctvom referend a ľudových iniciatív rozhodovať o najvýznamnejších otázkach alebo preskúmať rozhodnutia parlamentu.

Jednoduchá schéma

Rozdelenie právomocí

↓

Vzájomná kontrola inštitúcií

↓

Priama demokracia

↓

Posledné slovo občanov

↓

Ťažšie sústredenie moci

Prečo je to tak?

Rozdelenie moci znamená, že o verejných záležitostiach nerozhoduje jediný orgán ani jediná skupina ľudí.

Pri mnohých významných otázkach rozhodujú napokon samotní občania.

V politológii sa preto často uvádza jednoduchá úvaha.

Oveľa ľahšie je ovplyvniť alebo získať podporu malej skupiny rozhodujúcich osôb než presvedčiť väčšinu občanov v slobodnom hlasovaní.

To neznamená, že občanov nemožno ovplyvňovať.

Znamená to iba, že presvedčiť státisíce alebo milióny slobodne hlasujúcich občanov je spravidla podstatne náročnejšie než presvedčiť niekoľko desiatok alebo stoviek politikov.

Priama demokracia preto vytvára ďalšiu vrstvu demokratickej kontroly.

Spolu s deľbou moci, federalizmom, nezávislými súdmi, slobodnými médiami a transparentnými pravidlami môže prispievať k obmedzovaniu klientelizmu, korupcie a nadmernej koncentrácie moci.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko pozná princíp deľby moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.

Na celoštátnej úrovni však občania rozhodujú priamo podstatne zriedkavejšie.

Na Slovensku zostávajú hlavným celoštátnym nástrojom občanov voľby, zatiaľ čo platné celoštátne referendá sú skôr raritou.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Vo Švajčiarsku nikto nemá veľký politický vplyv.

Skutočnosť: Nie.

Aj vo Švajčiarsku existujú politické strany, záujmové skupiny, lobing aj intenzívne politické kampane.

Rozdiel spočíva v tom, že pri mnohých významných rozhodnutiach môžu občania rozhodnutie politikov preskúmať alebo sami prijať konečné rozhodnutie.

Čo je dobré vedieť?

Žiadny demokratický systém nedokáže úplne zabrániť pokusom o zneužitie moci.

Rozhodujúce však je, koľko účinných kontrolných mechanizmov obsahuje.

Vo Švajčiarsku sa navzájom dopĺňajú:

• subsidiarita,

• federalizmus,

• deľba moci,

• nezávislé súdnictvo,

• slobodné médiá,

• pravidelné referendá,

• ľudové iniciatívy.

Spoločne vytvárajú viacero vrstiev kontroly verejnej moci a sťažujú jej nadmernú koncentráciu..

Praktický dôsledok pre občana

Občan nie je odkázaný iba na rozhodovanie politikov.

Ak sa nazbiera zákonom stanovený počet podpisov, môže spolu s ostatnými občanmi vyvolať referendum alebo predložiť ľudovú iniciatívu.

Významné rozhodnutia tak môžu byť podrobené priamej kontrole občanov.

Občan sa tak nestáva iba voličom raz za niekoľko rokov, ale jedným z nositeľov verejnej moci.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia nerozdeľuje moc iba medzi štátne inštitúcie.

Dáva aj samotným občanom ďalší nástroj demokratickej kontroly verejnej moc

Politici preto musia pri významných rozhodnutiach počítať s tým, že ich občania môžu preskúmať alebo odmietnuť v referende.

To samo osebe nevylučuje chyby ani korupciu.

Môže však posilňovať verejnú kontrolu nad výkonom moci a sťažovať jej dlhodobé sústredenie do rúk jednotlivca alebo úzkej skupiny.

Inými slovami:

Čím viac občanov má pri významných otázkach posledné slovo, tým ťažšie je moc dlhodobo ovládnuť malou skupinou ľudí.

Zapamätajte si

• Verejná moc je vo Švajčiarsku rozdelená medzi obce, kantóny a federáciu.

• Pri mnohých významných otázkach majú posledné slovo občania.

• Referendá a ľudové iniciatívy predstavujú ďalšiu vrstvu demokratickej kontroly.

• V politológii sa často poukazuje na to, že jednoduchšie je ovplyvniť malý počet rozhodujúcich osôb než presvedčiť väčšinu občanov v slobodnom hlasovaní.

• Priama demokracia sama osebe nevylučuje chyby ani korupciu, ale spolu s ďalšími demokratickými inštitúciami môže znižovať riziko nadmernej koncentrácie moci.

• Čím viac je moc rozdelená a čím častejšie môžu pri významných otázkach rozhodovať občania, tým ťažšie je dlhodobo sústrediť rozhodovaciu moc do rúk jednotlivca alebo úzkej skupiny.

Stručná odpoveď

Dôvera občanov nevzniká iba z dobrých úmyslov politikov.

K jej budovaniu môže prispievať aj to, že občania môžu verejnú moc pravidelne kontrolovať a podieľať sa na rozhodovaní.

Vo Švajčiarsku sú referendum, ľudová iniciatíva, subsidiarita a federalizmus prirodzenou súčasťou fungovania obcí, kantónov aj federácie.

Občania preto nevystupujú iba ako voliči, ale aj ako pravidelní spolutvorcovia verejných rozhodnutí. Pri mnohých významných otázkach majú po splnení zákonných podmienok posledné slovo oni, nie politici.

Ako to funguje?

Ak občania vedia, že môžu významné rozhodnutia ovplyvniť alebo ich za zákonom stanovených podmienok predložiť na referendum, vzniká prirodzená spätná väzba medzi občanmi a politikmi.

Politici vedia, že ich rozhodnutia môžu občania preskúmať.

Občania zároveň vedia, že ich hlas môže mať konkrétny výsledok aj medzi voľbami.

Takáto pravidelná spoluúčasť občanov môže posilňovať dôveru vo fungovanie demokratických inštitúcií.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obyvatelia rozhodujú o mnohých otázkach, ktoré sa priamo týkajú ich každodenného života.

Pri významných miestnych otázkach môžu mať posledné slovo samotní obyvatelia obce.

Kantón

Občania sa prostredníctvom referend a ľudových iniciatív podieľajú aj na rozhodovaní na kantonálnej úrovni.

Aj tu môžu mať pri významných otázkach posledné slovo občania.

Federácia

Aj na celoštátnej úrovni môžu občania prostredníctvom referenda alebo ľudovej iniciatívy ovplyvňovať smerovanie krajiny.

Pri významných federálnych otázkach môže konečné rozhodnutie patriť občanom.

Dôvera sa preto buduje na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Jednoduchá schéma

Pravidelná spoluúčasť občanov

↓

Kontrola verejnej moci

↓

Vyššia zodpovednosť politikov

↓

Posledné slovo občanov pri významných otázkach

↓

Môže prispievať k vyššej dôvere občanov

Prečo je to tak?

Ľudia spravidla viac dôverujú systému, v ktorom môžu svoje ústavné práva aj reálne vykonávať.

Najväčší rozdiel medzi švajčiarskou a slovenskou demokraciou nespočíva vo voľbách, ale v miere spoluúčasti občanov na výkone verejnej moci medzi voľbami.

Počas života má švajčiarsky občan možnosť hlasovať o stovkách otázok na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

Priama spoluúčasť na výkone verejnej moci je preto prirodzenou súčasťou jeho občianskeho života.

Na Slovensku je skúsenosť občanov odlišná.

Mnohí starší občania sa počas života zúčastnili iba jedného platného celoštátneho referenda. Krajské referendá sa prakticky nekonali a miestnych referend bolo za viac ako tri desaťročia samostatnosti Slovenska iba niekoľko stoviek, pričom väčšina z nich bola neplatná pre nesplnenie zákonom požadovaného kvóra účasti.

Ich hlavnou skúsenosťou s výkonom verejnej moci preto zostávajú voľby.

Aj preto občania prirodzene odlišne vnímajú fungovanie demokracie.

Porovnanie so Slovenskom

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Slovensko aj Švajčiarsko majú podobný demokratický systém.

Obe krajiny majú ústavu, parlament, vládu, voľby aj referendum.

Rozdiel sa však naplno prejaví až pri ich fungovaní v praxi.

Porovnávať oba systémy iba podľa názvov ich inštitúcií je podobné ako porovnávať papierové lietadlo s Boeingom len preto, že obe majú krídla.

Alebo ako porovnávať futbal a rugby len preto, že v oboch hrách sa hrá s loptou a cieľom je dostať ju do bránky.

Rozhodujúce sú pravidlá hry.

Vo Švajčiarsku sú referendum a ľudová iniciatíva bežnou súčasťou výkonu verejnej moci občanmi.

Na Slovensku zostávajú celoštátne referendá skôr výnimočné.

Aj preto majú občania medzi voľbami podstatne odlišné možnosti podieľať sa na prijímaní najdôležitejších verejných rozhodnutí.

Vo Švajčiarsku môže mať pri významných otázkach posledné slovo občan.

Na Slovensku zostáva medzi voľbami posledné slovo spravidla parlamentu.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiari dôverujú politikom preto, že politici robia menej chýb.

Skutočnosť: Dôvera závisí od viacerých faktorov

Politické chyby sa vyskytujú v každej demokracii.

Rozdiel je v tom, že občania vo Švajčiarsku majú pravidelnú možnosť verejnú moc kontrolovať a spolurozhodovať o významných otázkach.

Dôvera preto nestojí iba na osobách politikov, ale predovšetkým na tom, že pri významných otázkach môžu mať posledné slovo občania.

Čo je dobré vedieť?

Dôvera občanov závisí od mnohých okolností – od kvality verejnej správy, ekonomickej situácie, právneho štátu, politickej kultúry aj historického vývoja.

Možnosť pravidelne sa podieľať na výkone verejnej moci je jedným z faktorov, ktoré môžu túto dôveru posilňovať.

Neznamená to, že všetci občania vždy dôverujú všetkým rozhodnutiam štátu.

Znamená to, že majú väčšiu dôveru v samotný spôsob, akým sa rozhodnutia prijímajú.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať iba na ďalšie voľby.

Ak nesúhlasí s významným rozhodnutím, môže sa za zákonom stanovených podmienok zapojiť do referenda alebo podporiť ľudovú iniciatívu.

Takáto pravidelná spoluúčasť posilňuje pocit, že verejná moc skutočne patrí občanom.

Občan preto nie je iba pozorovateľom politiky, ale jej pravidelným účastníkom.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelná spoluúčasť občanov vytvára prirodzenú spätnú väzbu medzi občanmi a verejnou mocou.

Občania nevystupujú iba ako voliči, ale aj ako spolutvorcovia verejných rozhodnutí.

Pri mnohých významných otázkach môžu mať posledné slovo oni.

To posilňuje zodpovednosť politikov, dôveru občanov vo verejné inštitúcie a pocit, že štát patrí občanom, nie iba tým, ktorí sú práve pri moci.

Zapamätajte si

• Dôvera občanov sa buduje dlhodobo možnosťou pravidelne kontrolovať verejnú moc.

• Referendum, ľudová iniciatíva, subsidiarita a federalizmus vytvárajú prirodzenú spätnú väzbu medzi občanmi a politikmi.

• Priemerný Švajčiar sa počas života zúčastní stoviek hlasovaní na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

• Mnohí Slováci sa počas života zúčastnili iba jedného platného celoštátneho referenda, krajské referendá prakticky nezažili a väčšina miestnych referend bola neplatná pre kvórum účasti.

• Rozhodujúce nie je, že obe krajiny majú referendum, ale ako často a ako účinne ho môžu občania využívať.

• Pri mnohých významných otázkach majú vo Švajčiarsku posledné slovo občania. Možnosť občanov pravidelne spolurozhodovať patrí medzi faktory, ktoré môžu prispievať k dôvere vo verejné inštitúcie.

Stručná odpoveď

Dlhodobá stabilita Švajčiarska nie je výsledkom jedného opatrenia ani jednej politickej strany.

Opiera sa o kombináciu federalizmu, subsidiarity, právneho štátu, konsenzuálnej politiky (politiky založenej na hľadaní čo najširšej spoločenskej zhody) a priamej demokracie.

Občania sa pravidelne podieľajú na výkone verejnej moci, politici hľadajú širší spoločenský konsenzus a pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

Táto kombinácia prispieva k dlhodobej politickej stabilite, vysokej predvídateľnosti fungovania štátu a dôvere občanov vo verejné inštitúcie.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku sa významné politické zmeny spravidla neuskutočňujú náhle.

Významné zákony prechádzajú odbornou a verejnou diskusiou a parlamentným prerokovaním. Každá zmena Federálnej ústavy musí byť navyše schválená občanmi a kantónmi.

Politici preto nemôžu dlhodobo ignorovať názory verejnosti.

Občania zároveň nemusia čakať iba na ďalšie voľby.

Ak nesúhlasia s významným rozhodnutím, môžu za zákonom stanovených podmienok využiť referendum alebo ľudovú iniciatívu.

Pri významných otázkach tak môže posledné slovo patriť občanom.

Takýto systém prirodzene motivuje politikov pripravovať zákony tak, aby získali čo najširšiu podporu spoločnosti.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obyvatelia rozhodujú o mnohých otázkach každodenného života svojej obce.

Pri významných miestnych otázkach môže mať posledné slovo obecné referendum.

Kantón

Kantóny majú rozsiahle právomoci a vlastné nástroje priamej demokracie.

Aj tu môžu pri významných otázkach rozhodovať občania.

Federácia

Federácia rieši záležitosti, ktoré jej zveruje Federálna ústava.

Aj na federálnej úrovni môžu občania prostredníctvom referend a ľudových iniciatív rozhodovať o najvýznamnejších otázkach štátu.

Tak sa princíp subsidiarity a priamej demokracie uplatňuje na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Jednoduchá schéma

Federalizmus

↓

Subsidiarita

↓

Právny štát

↓

Konsenzuálna politika

↓

Priama demokracia

↓

Posledné slovo občanov pri významných otázkach

↓

Dlhodobá stabilita štátu

Prečo je to tak?

Stabilita nevzniká tým, že sa v spoločnosti nevyskytujú rozdielne názory.

Vzniká tým, že existujú dôveryhodné pravidlá, podľa ktorých možno tieto rozdiely pokojne riešiť.

Vo Švajčiarsku sa veľká časť politických sporov rieši rokovaním, kompromisom, referendami a ľudovými iniciatívami.

Občania majú počas života možnosť hlasovať o stovkách otázok na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

Politická spoluúčasť je preto prirodzenou súčasťou života spoločnosti.

Keď politici vedia, že pri významných otázkach môže mať posledné slovo občan, prirodzene viac hľadajú kompromisy ešte pred prijatím zákona.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko je demokratický právny štát.

Rozdiel medzi oboma krajinami nespočíva iba v názvoch demokratických inštitúcií, ale najmä v ich praktickom fungovaní.

Porovnávať oba systémy len podľa toho, že majú ústavu, parlament, vládu, voľby a referendum, je podobné ako porovnávať futbal a rugby len preto, že sa v oboch hrá s loptou a cieľom je dostať ju do bránky.

Rozhodujú pravidlá hry.

Vo Švajčiarsku občania pravidelne spolurozhodujú o významných otázkach verejného života.

Na Slovensku zostávajú hlavným celoštátnym nástrojom občanov voľby a platné celoštátne referendá sú skôr výnimočné.

Ak občania medzi voľbami nesúhlasia s prijatými rozhodnutiami, často sa obracajú na petície, občianske kampane alebo verejné protesty. Tie môžu vytvoriť politický tlak, konečné rozhodnutie však spravidla prijíma parlament.

Vo Švajčiarsku môžu občania po splnení zákonných podmienok preniesť spor až k volebným urnám a pri významných otázkach rozhodnúť sami.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Stabilitu Švajčiarska zabezpečuje iba priama demokracia.

Skutočnosť: Nie.

K stabilite prispieva viac navzájom sa dopĺňajúcich princípov – právny štát, federalizmus, subsidiarita, konsenzuálna politika, ekonomická stabilita a priama demokracia.

Tieto princípy sa navzájom dopĺňajú a spoločne prispievajú k stabilite politického systému.

Čo je dobré vedieť?

Stabilita neznamená, že vo Švajčiarsku neexistujú politické spory.

Aj tam sa vedú intenzívne diskusie a občania majú rozdielne názory.

Rozdiel je v tom, že ústavný systém poskytuje viac možností riešiť tieto rozdiely demokratickou cestou.

Príkladmi tejto stability sú napríklad:

• federálne voľby sa konajú v pravidelných štvorročných intervaloch a Švajčiarsko nepozná predčasné parlamentné voľby v podobe, ako ich poznajú mnohé iné štáty,

• Spolková rada po neúspechu v referende nepadá. Ak občania odmietnu zákon, vláda rešpektuje ich rozhodnutie a pokračuje vo svojej práci,

• daňový systém vrátane DPH patrí dlhodobo medzi veľmi stabilné. Zásadné zmeny sa neprijímajú zo dňa na deň, ale po riadnom demokratickom procese, pri ktorom môžu mať občania posledné slovo.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nemusí čakať iba na ďalšie voľby.

Počas života sa opakovane podieľa na rozhodovaní o verejných otázkach a môže spolu s ostatnými občanmi ovplyvňovať pravidlá, podľa ktorých štát funguje.

Pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo.

Pravidelná spoluúčasť občanov posilňuje legitimitu prijatých rozhodnutí aj stabilitu demokratického systému.

Dôsledok priamej demokracie

Pravidelná spoluúčasť občanov vytvára prirodzenú spätnú väzbu medzi občanmi a verejnou mocou.

Politici sú motivovaní hľadať širší spoločenský konsenzus, pretože významné rozhodnutia môžu občania preskúmať alebo o nich sami rozhodnúť.

Výsledkom nie je spoločnosť bez sporov, ale spoločnosť, ktorá má dôveryhodné pravidlá na ich pokojné riešenie.

Vo Švajčiarsku preto politická energia smeruje predovšetkým k hľadaniu lepších pravidiel, nie iba k výmene ľudí vo funkciách.

Práve to patrí medzi najväčšie prínosy funkčnej priamej demokracie.

Zapamätajte si

• Stabilita Švajčiarska je výsledkom pôsobenia viacerých navzájom sa dopĺňajúcich princípov.

• Federalizmus, subsidiarita, právny štát, konsenzuálna politika a priama demokracia vytvárajú systém vzájomných bŕzd a protiváh.

• Občania majú počas života možnosť hlasovať o stovkách otázok na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni.

• Vo Švajčiarsku pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

• Politici preto hľadajú širší spoločenský konsenzus už pred prijatím zákonov.

• Rozhodujúce nie je, či demokratické inštitúcie existujú na papieri, ale či ich občania môžu pravidelne a účinne využívať v praxi.

• Dlhodobá stabilita demokracie nevzniká tým, že občania majú vždy rovnaký názor. Vzniká tým, že majú dôveryhodné pravidlá, podľa ktorých dokážu svoje rozdielne názory pokojne riešiť, pričom pri významných otázkach môže mať posledné slovo občan.

Stručná odpoveď

Švajčiarsko dlhodobo patrí medzi krajiny s vysokou kvalitou života.

Nie je to výsledok jediného opatrenia ani iba priamej demokracie.

Prispieva k tomu kombinácia viacerých faktorov – kvalitné vzdelávanie, silná ekonomika, právny štát, federalizmus, subsidiarita, konsenzuálna politika (politika založená na hľadaní čo najširšej spoločenskej zhody) a priama demokracia.

Tieto princípy sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú stabilné prostredie, v ktorom môžu občania, podnikatelia aj verejné inštitúcie dlhodobo plánovať svoju budúcnosť.

Pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

Ako to funguje?

Vysoká kvalita života nevzniká zo dňa na deň.

Je výsledkom dlhodobého fungovania inštitúcií, dôvery občanov v pravidlá, kvalitnej verejnej správy a zodpovedného hospodárenia.

Vo Švajčiarsku občania pravidelne rozhodujú aj o dôležitých verejných otázkach.

Politici preto pri príprave zákonov častejšie hľadajú riešenia, ktoré majú širšiu podporu spoločnosti, pretože vedia, že pri významných otázkach môže rozhodnúť občan.

Takéto prostredie podporuje predvídateľnosť, stabilitu a dlhodobé plánovanie.

Príkladom tejto stability je aj daňový systém.

Švajčiarsko si dlhodobo udržiava jednu z najnižších základných sadzieb DPH v Európe – v súčasnosti 8,1 %.

Pre porovnanie, najnižšia štandardná sadzba DPH v členských štátoch Európskej únie je 17 % (Luxembursko), zatiaľ čo na Slovensku je 23 %.

Zmeny Federálnej ústavy podliehajú schváleniu občanmi a kantónmi, preto sa základné pravidlá spravidla nemenia náhle ani často.

To vytvára predvídateľné prostredie pre občanov aj podnikateľov.

Stabilita sa prejavuje aj v ekonomických ukazovateľoch.

Švajčiarsko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššími priemernými mzdami v Európe

Nie je to výsledok jedného opatrenia ani samotnej priamej demokracie, ale kombinácie silnej ekonomiky, kvalitných inštitúcií, právneho štátu, stabilných pravidiel a vysokej produktivity práce.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Obce rozhodujú o mnohých otázkach každodenného života obyvateľov.

Občania môžu pri významných miestnych otázkach rozhodovať priamo.

Kantón

Kantóny majú rozsiahle právomoci v oblastiach, ako sú školstvo, zdravotníctvo či dane.

Aj na tejto úrovni môžu občania prostredníctvom nástrojov priamej demokracie rozhodovať o významných otázkach.

Federácia

Federácia rieši záležitosti, ktoré jej zveruje Federálna ústava.

Aj tu môžu mať občania prostredníctvom referend a ľudových iniciatív pri významných otázkach posledné slovo.

Rozdelenie právomocí umožňuje prijímať rozhodnutia čo najbližšie k občanom.

Jednoduchá schéma

Právny štát

↓

Federalizmus

↓

Subsidiarita

↓

Konsenzuálna politika

↓

Priama demokracia

↓

Stabilné pravidlá

↓

Dôvera občanov

↓

Silná ekonomika

↓

Vysoká kvalita života

Prečo je to tak?

Kvalita života závisí od mnohých oblastí – hospodárstva, školstva, zdravotníctva, bezpečnosti, fungovania verejnej správy aj dôvery občanov v štát.

Priama demokracia sama osebe nevytvára bohatstvo.

Môže však vytvárať prostredie, v ktorom občania viac dôverujú pravidlám, politici myslia dlhodobejšie a významné rozhodnutia získavajú vyššiu legitimitu.

Keď politici vedia, že pri významných otázkach môže rozhodnúť občan, prirodzene viac hľadajú riešenia prijateľné pre širšiu časť spoločnosti.

To podporuje stabilitu, ktorá vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj hospodárstva aj celej spoločnosti.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko má kvalitných odborníkov, podnikateľov aj úspešné firmy.

Rozdiel nespočíva v schopnostiach občanov, ale aj v spôsobe fungovania verejných inštitúcií a možnostiach občanov podieľať sa na výkone verejnej moci.

Vo Švajčiarsku občania pravidelne spolurozhodujú o významných verejných otázkach prostredníctvom referend a ľudových iniciatív.

Na Slovensku zostávajú hlavným celoštátnym nástrojom občanov voľby.

Platné celoštátne referendá sú skôr raritou.

Rozdiel preto nespočíva iba v tom, kto krajinu riadi, ale aj v tom, kto môže pri významných otázkach prijať konečné rozhodnutie.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiarsko je bohaté iba preto, že má priamu demokraciu.

Skutočnosť: Nie.

Na vysokej kvalite života sa podieľa mnoho faktorov.

Priama demokracia je jedným z nich.

Nevytvára bohatstvo sama, ale pomáha vytvárať stabilné prostredie, v ktorom sa krajina môže dlhodobo rozvíjať.

Čo je dobré vedieť?

Ani vo Švajčiarsku neexistuje dokonalá spoločnosť.

Aj tam sa riešia otázky bývania, zdravotníctva, migrácie, životného prostredia či verejných financií.

Rozdiel spočíva v tom, že občania majú viac možností podieľať sa na rozhodovaní o ich riešení.

Pri významných otázkach môžu mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo oni sami.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nie je iba príjemcom rozhodnutí štátu.

Má možnosť pravidelne spolurozhodovať o pravidlách, ktoré ovplyvňujú jeho každodenný život.

Takáto spoluúčasť posilňuje dôveru vo verejné inštitúcie aj osobnú zodpovednosť občanov za fungovanie spoločnosti.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia sama osebe nezaručuje vysokú životnú úroveň.

Pomáha však vytvárať prostredie, v ktorom občania pravidelne kontrolujú výkon verejnej moci a pri významných otázkach môžu rozhodnúť sami.

Spolu s právnym štátom, federalizmom, subsidiaritou a konsenzuálnou politikou vytvára podmienky, ktoré podporujú stabilitu, dôveru a dlhodobý rozvoj krajiny.

Nie je jedinou príčinou úspechu Švajčiarska.

Patrí však medzi jeho najdôležitejšie piliere.

Zapamätajte si

• Vysoká kvalita života vo Švajčiarsku je výsledkom pôsobenia viacerých navzájom sa dopĺňajúcich faktorov.

• Priama demokracia nie je jedinou príčinou úspechu krajiny, ale patrí medzi významné piliere jej politického systému.

• Švajčiarsko má štandardnú sadzbu DPH 8,1 %, jednu z najnižších v Európe.

• Švajčiarsko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššími priemernými mzdami v Európe.

• Stabilné pravidlá, kvalitné inštitúcie, dôvera občanov a pravidelná spoluúčasť občanov vytvárajú prostredie priaznivé pre dlhodobý rozvoj.

• Priama demokracia sama osebe nevytvára bohatstvo. Pomáha však vytvárať prostredie, v ktorom sa bohatstvo, dôvera, stabilita a vysoká kvalita života budujú ľahšie. Pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

Stručná odpoveď

Švajčiarska skúsenosť ukazuje, že demokracia nemusí byť založená iba na pravidelných voľbách.

Môže byť postavená aj na pravidelnej spoluúčasti občanov na výkone verejnej moci.

Priama demokracia nezaručuje dokonalé rozhodnutia ani nerieši všetky problémy spoločnosti.

Môže však vytvárať prostredie, v ktorom občania nesú väčšiu zodpovednosť za svoju krajinu, politici sú viac motivovaní hľadať riešenia prijateľné pre čo najširšiu časť spoločnosti a pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku občania nerozhodujú iba raz za niekoľko rokov vo voľbách.

Pravidelne hlasujú o významných otázkach na obecnej, kantonálnej aj federálnej úrovni.

Politici preto pri príprave federálnych zákonov počítajú s tým, že proti prijatému zákonu môžu občania vyvolať fakultatívne referendum.

To podporuje dialóg, hľadanie kompromisov, dlhodobé plánovanie a väčšiu zodpovednosť všetkých účastníkov verejného života.

Občan nie je iba voličom.

Je aj spolutvorcom pravidiel, podľa ktorých krajina funguje.

Obec – Kantón – Federácia

Obec

Občania rozhodujú o mnohých otázkach, ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život.

Pri významných miestnych otázkach môžu mať posledné slovo obyvatelia obce.

Kantón

Kantóny si samostatne spravujú veľkú časť svojich záležitostí.

Aj na tejto úrovni sa občania prostredníctvom nástrojov priamej demokracie podieľajú na rozhodovaní.

Federácia

Na federálnej úrovni občania rozhodujú o zmenách Federálnej ústavy a o federálnych zákonoch, pri ktorých bolo vyvolané fakultatívne referendum. Pri zmene ústavy je potrebná aj väčšina kantónov

Pri významných otázkach tak konečné rozhodnutie nemusí patriť politikom, ale občanom.

Demokracia preto funguje na všetkých troch úrovniach verejnej moci.

Jednoduchá schéma

Občan

↓

Pravidelná účasť na rozhodovaní

↓

Spoluúčasť na výkone verejnej moci

↓

Vyššia zodpovednosť občanov aj politikov

↓

Silnejšia dôvera

↓

Stabilnejšia demokracia

Prečo je to tak?

Ak občania môžu pravidelne rozhodovať o dôležitých otázkach, demokracia sa nestáva iba systémom volieb.

Stáva sa spôsobom spoločného rozhodovania o pravidlách fungovania štátu.

Takýto systém podporuje osobnú zodpovednosť občanov, vecnú verejnú diskusiu a hľadanie riešení prijateľných pre čo najväčšiu časť spoločnosti.

Švajčiarska skúsenosť zároveň ukazuje, že občania sa zodpovednosti učia tým, že ju môžu pravidelne vykonávať.

Porovnanie so Slovenskom

Aj Slovensko je demokratický štát založený na slobodných voľbách.

Švajčiarska skúsenosť však ukazuje, že zastupiteľskú demokraciu možno doplniť pravidelnými nástrojmi priamej demokracie bez toho, aby sa oslabili demokratické inštitúcie.

Najväčší rozdiel medzi oboma krajinami nespočíva v názvoch inštitúcií ani v texte ústavy.

Rozdiel spočíva v tom, do akej miery môžu občania svoju ústavnú moc pravidelne vykonávať.

Vo Švajčiarsku môžu pri významných otázkach po splnení zákonných podmienok rozhodnúť občania.

Na Slovensku sa medzi voľbami o väčšine celoštátnych verejných otázok rozhoduje prostredníctvom orgánov zastupiteľskej demokracie.

Časté nedorozumenie

Mýtus: Švajčiarsky model možno jednoducho preniesť do každej krajiny.

Skutočnosť: Nie.

Každá krajina má vlastné historické skúsenosti, právny systém aj politickú kultúru.

Švajčiarska skúsenosť však ukazuje, že občanom možno zveriť väčšiu zodpovednosť za verejné rozhodovanie a že zastupiteľská a priama demokracia sa môžu navzájom úspešne dopĺňať.

Čo je dobré vedieť?

Švajčiarska priama demokracia nevznikla naraz.

Budovala sa postupne počas mnohých desaťročí a dodnes sa vyvíja.

Nevznikla naraz ani jedným zákonom.

Vznikala postupným rozširovaním práv občanov a budovaním dôvery medzi občanmi a verejnou mocou.

Aj preto ukazuje, že kvalitná demokracia je skôr dlhodobý proces než jednorazová reforma.

Praktický dôsledok pre občana

Občan nie je iba volič.

Môže byť aktívnym účastníkom výkonu verejnej moci a spolu s ostatnými občanmi pravidelne rozhodovať o smerovaní svojej obce, kantónu a štátu.

Takáto spoluúčasť posilňuje nielen jeho práva, ale aj jeho zodpovednosť za budúcnosť krajiny.

Dôsledok priamej demokracie

Priama demokracia prenáša časť zodpovednosti za fungovanie štátu z politikov aj na samotných občanov.

Úspech systému preto nezávisí iba od kvality politikov, ale aj od informovanosti, zodpovednosti a aktívnej účasti občanov.

Švajčiarska skúsenosť ukazuje, že ak majú občania možnosť pri významných otázkach pravidelne vykonávať svoju ústavnú moc, mení sa nielen spôsob prijímania rozhodnutí.

Postupne sa mení aj politická kultúra celej spoločnosti.

Zapamätajte si

• Demokracia nie je iba právo voliť svojich zástupcov.

• Demokracia je aj možnosť občanov pravidelne sa podieľať na výkone verejnej moci.

• Švajčiarska skúsenosť ukazuje, že zastupiteľská a priama demokracia sa môžu navzájom úspešne dopĺňať.

• Pri významných otázkach môže mať po splnení zákonných podmienok posledné slovo občan.

• Kvalitná demokracia nevzniká iba dobrými politikmi, ale aj aktívnymi a zodpovednými občanmi.

• Najväčší rozdiel medzi švajčiarskou a slovenskou demokraciou nespočíva v názvoch inštitúcií ani v počte volieb. Rozdiel spočíva v tom, do akej miery môžu občania svoju ústavnú moc pravidelne vykonávať.

• Demokracia nie je cieľ. Je nástrojom. Tak ako sa podľa pravidiel futbalu hrá inak než podľa pravidiel rugby, hoci cieľom oboch hier je dostať loptu do bránky, aj rôzne demokratické pravidlá vedú k odlišným výsledkom. Rozhodujúce preto nie je iba to, že štát má demokraciu, ale podľa akých pravidiel funguje a či pri významných otázkach môže mať posledné slovo občan.

Stručná odpoveď

Politickú kultúru nevytvára iba právo voliť svojich zástupcov. Vytvára ju aj pravidelná skúsenosť občanov s tým, že môžu rozhodovať o verejných otázkach a že ich rozhodnutie má právne účinky.

Na Slovensku je celoštátne referendum pre požiadavku kvóra platnosti v praxi využiteľné len výnimočne. Na úrovni samosprávnych krajov (VÚC) sa doteraz neuskutočnilo žiadne krajské referendum. Miestne referendá sa síce konajú, ale vzhľadom na približne 3 000 obcí ich bolo za viac ako tri desaťročia len v malej časti obcí a mnohé z nich neboli platné pre nesplnenie zákonom stanoveného kvóra. Väčšina občanov preto počas života nezíska osobnú skúsenosť s úspešným rozhodovaním v referende.

Vo Švajčiarsku je situácia odlišná. Vďaka funkčnému referendu, ľudovej iniciatíve a princípu subsidiarity občania pravidelne rozhodujú o verejných otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie. Počas života tak majú možnosť rozhodovať o stovkách verejných otázok.

Ak občania pravidelne rozhodujú o pravidlách, prirodzenou reakciou na spoločenský problém sa stáva otázka:

„Ako zmeniť pravidlá?“

Ak takúto skúsenosť nemajú, politická súťaž sa prirodzene sústreďuje najmä na otázku:

„Kto bude vládnuť?“

Ako to funguje?

Vo Švajčiarsku nie je priama demokracia výnimočnou udalosťou, ale bežnou súčasťou života. Občania pravidelne hlasujú o otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie. Počas jedného roka môžu rozhodovať o viacerých verejných otázkach a za celý život ich môžu byť stovky.

Na Slovensku je skúsenosť občanov odlišná. Väčšina občanov sa nikdy nezúčastní úspešného celoštátneho referenda. Krajské referendá sa nekonali a miestne referendá sú vzhľadom na zákonné podmienky pomerne zriedkavé. Väčšina občanov preto nemá osobnú skúsenosť s tým, že by ich hlas priamo rozhodol o verejnej otázke.

To ovplyvňuje aj spôsob riešenia spoločenských problémov. Ak občania majú funkčné nástroje priamej demokracie, môžu navrhovať zmeny pravidiel. Ak ich nemajú, pozornosť sa prirodzene sústreďuje predovšetkým na voľby a na to, kto získa parlamentnú väčšinu.

Obec – Kantón – Federácia

Vo Švajčiarsku občania rozhodujú na všetkých troch úrovniach verejnej správy:

• v obci o miestnych otázkach,
• v kantóne o regionálnych otázkach,
• vo federácii o celoštátnych otázkach.

Princíp subsidiarity zabezpečuje, že každá otázka sa rieši na najnižšej úrovni, ktorá ju dokáže účinne vyriešiť.

Jednoduchá schéma

Slovensko

Spoločenský problém → Voľby → Nová vláda alebo nová parlamentná väčšina → možná zmena zákonov

Švajčiarsko

Spoločenský problém → Referendum alebo ľudová iniciatíva → Verejná diskusia → Hlasovanie občanov → Prijatie, odmietnutie alebo zmena pravidla

Prečo je to tak?

Občania vo Švajčiarsku nevnímajú referendum ako mimoriadny politický nástroj, ale ako bežný spôsob spolurozhodovania. Pravidelná skúsenosť s hlasovaním posilňuje pocit spoluodpovednosti za fungovanie štátu a obcí.

Tam, kde občania takúto skúsenosť nemajú, sa politická súťaž prirodzene sústreďuje najmä na voľby a na získanie väčšiny v zastupiteľských orgánoch.

Porovnanie so Slovenskom

Obe krajiny poznajú voľby aj referendum. Rozdiel spočíva najmä v tom, ako často môžu občania tieto nástroje v praxi využívať. Pravidelná možnosť rozhodovať o verejných otázkach prispieva k odlišnej politickej kultúre a k odlišnému spôsobu riešenia spoločenských problémov.

Zapamätajte si

Demokratickú kultúru nevytvára iba právo voliť. Vytvára ju aj pravidelná skúsenosť občanov s tým, že môžu rozhodovať o verejných otázkach.

Vo funkčnej priamej demokracii je prirodzenou reakciou na spoločenský problém otázka:

„Ako zmeniť pravidlá?“

nie iba:

„Kto bude vládnuť?“

Záver

Vo Švajčiarsku sa politická energia občanov sústreďuje predovšetkým na zmenu pravidiel. Na Slovensku sa oveľa častejšie sústreďuje na zmenu ľudí vo funkciách. Rozdiel nespočíva predovšetkým v povahe občanov ani politikov, ale v pravidlách politického systému.

Tam, kde môžu mať občania pri mnohých dôležitých otázkach posledné slovo, prirodzene venujú viac energie tomu, aby zmenili pravidlá. Tam, kde posledné slovo zostáva najmä na politikoch, sa pozornosť občanov prirodzene presúva na ich výmenu.

Ak občania nemajú medzi voľbami účinné nástroje na zmenu pravidiel, začnú hľadať zmenu predovšetkým vo voľbách, protestoch alebo v podpore nových politických strán. Nové politické strany môžu prichádzať s veľkými sľubmi, ktoré sa po prevzatí moci ukážu ako ťažko uskutočniteľné alebo nesplniteľné. Môže nasledovať sklamanie voličov a hľadanie ďalších nových politických subjektov. Môže tak vznikať opakujúci sa cyklus nádeje a sklamania.

Vo Švajčiarsku sa značná časť tejto politickej energie presúva iným smerom. Namiesto otázky „Kto má vládnuť?“ sa občania častejšie pýtajú: „Aké pravidlo má platiť?“ Ak s určitým pravidlom nesúhlasia, môžu podľa úrovne a druhu pravidla využiť príslušný nástroj priamej demokracie – napríklad ľudovú iniciatívu alebo fakultatívne referendum proti novoprijatému zákonu.Politický spor sa tak častejšie vedie o obsah pravidiel než o osoby vo verejných funkciách.

To je jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi švajčiarskou priamou demokraciou a systémami, v ktorých občania medzi voľbami nemajú účinné nástroje na priame rozhodovanie. Nejde predovšetkým o rozdiel v mentalite ľudí, ale o rozdiel v pravidlách, ktoré formujú politickú kultúru celej spoločnosti.

Skúsenosti Švajčiarska a Lichtenštajnska zároveň ukazujú, že funkčná priama demokracia nevzniká zo dňa na deň. Buduje sa postupne. Historický vývoj Švajčiarska ukazuje, že nástroje priamej demokracie sa rozvíjali najprv na miestnej a kantonálnej úrovni a neskôr na federálnej. Obec preto môže byť prirodzeným priestorom, kde sa občania učia nielen využívať svoje právo rozhodovať, ale aj niesť zodpovednosť za dôsledky svojich rozhodnutí. Tieto skúsenosti potom môžu postupne prenášať aj na vyššie úrovne verejnej správy.

Neplavec sa nenaučí plávať, ak mu nikdy nedovolíme vstúpiť do vody. Rovnako sa občania nenaučia zodpovedne rozhodovať o verejných veciach, ak nikdy nedostanú možnosť o nich skutočne rozhodovať. Demokracia nie je iba právo voliť svojich zástupcov. Demokracia je aj schopnosť občanov prevziať zodpovednosť za pravidlá, podľa ktorých žijú. A túto schopnosť možno získať iba tým, že ju môžu pravidelne vykonávať.

Posolstvo autora

Táto encyklopédia nevznikla preto, aby presviedčala čitateľa, že Slovensko má jednoducho prevziať švajčiarsky model priamej demokracie.

Vznikla preto, aby ukázala, že demokracia môže fungovať aj inak, než sme na Slovensku zvyknutí, a že skúsenosti iných krajín môžu byť cennou inšpiráciou.

Počas práce na tejto encyklopedii som si čoraz viac uvedomoval, že najväčším rozdielom medzi Slovenskom a Švajčiarskom nie je povaha ľudí ani ich schopnosti. Rozdiel spočíva predovšetkým v pravidlách demokratického systému.

Vo Švajčiarsku sa občania už celé generácie učia nielen využívať svoje politické práva, ale aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Neučili sa to z učebníc ani jednou veľkou reformou. Učili sa to tým, že dostali príležitosť rozhodovať – najskôr vo svojej obci, potom v kantóne a napokon aj na úrovni celej federácie.

Aj švajčiarski odborníci opakovane zdôrazňujú, že ich systém nie je univerzálnym receptom pre všetky krajiny. Môže však byť cennou inšpiráciou. Podľa ich skúseností je prirodzeným začiatkom rozvoja priamej demokracie obec, kde občania najlepšie poznajú miestne problémy a zároveň sa učia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Na tieto skúsenosti potom môže nadväzovať rozhodovanie na regionálnej a celoštátnej úrovni.

Podobne ako sa človek nenaučí plávať bez toho, aby vošiel do vody, ani občania sa nemôžu naučiť zodpovedne rozhodovať, ak nikdy nedostanú príležitosť rozhodovať. Zodpovednosť sa neučí teóriou, ale jej praktickým vykonávaním.

Každá krajina si musí nájsť vlastnú cestu. Nemusí kopírovať Švajčiarsko ani Lichtenštajnsko. Môže sa však poučiť z ich skúseností a vytvoriť systém, ktorý bude zodpovedať jej vlastným podmienkam, tradíciám a potrebám.

Ak táto encyklopédia prispeje k tomu, že sa čitatelia začnú viac zaujímať nielen o to, kto má vládnuť, ale aj o to, aké pravidlá majú platiť, splnila svoj cieľ.

Pretože sila demokracie nespočíva iba v tom, že občania môžu raz za niekoľko rokov zvoliť svojich zástupcov. Spočíva aj v tom, že sa môžu podieľať na tvorbe pravidiel, podľa ktorých žije celá spoločnosť, a niesť za ne spoluzodpovednosť.

A o tom, akou cestou sa raz vydá Slovensko, nemajú rozhodnúť autori kníh ani politici. O tom môžu rozhodnúť iba samotní občania.

Demokracia sa nezačína vo volebnej miestnosti. Začína sa v okamihu, keď občan prevezme zodpovednosť za pravidlá, podľa ktorých chce žiť.

TERMINOLOGICKÝ SLOVNÍK

Demokracia

Demokracia je spôsob výkonu verejnej moci, v ktorom jej konečným nositeľom sú občania.

Vo Švajčiarsku je demokratický politický systém založený na spojení zastupiteľskej a priamej demokracie. Občania si vo voľbách volia zo svojich radov zástupcov, ktorí spravujú krajinu, no pri významných otázkach môžu po splnení zákonom stanovených podmienok rozhodnúť priamo.

Podobne ako vodík ani kyslík samy osebe netvoria vodu, ani samotná zastupiteľská alebo samotná priama demokracia nevystihujú celý švajčiarsky demokratický systém. Až ich spojenie vytvára demokratický politický systém.

Zastupiteľská demokracia

Spôsob výkonu verejnej moci, pri ktorom občania vo voľbách poverujú svojich zástupcov rozhodovaním v Spolkovom zhromaždení (parlamente), Spolkovej rade (vláde) a ďalších volených orgánoch.

Vo Švajčiarsku tvorí spolu s priamou demokraciou jeden z dvoch pilierov demokratického systému.

Priama demokracia

Spôsob výkonu verejnej moci, pri ktorom môžu občania po splnení zákonom stanovených podmienok priamo rozhodovať o významných verejných otázkach, najmä prostredníctvom referenda a ľudovej iniciatívy.

Vo Švajčiarsku dopĺňa zastupiteľskú demokraciu a umožňuje, aby pri významných otázkach mali posledné slovo občania.

Referendum

Hlasovanie občanov o konkrétnej verejnej otázke, ktorého výsledok má za zákonom stanovených podmienok právne účinky.

Ľudová iniciatíva

Nástroj priamej demokracie, ktorým môžu občania predložiť vlastný návrh. Na federálnej úrovni môže ísť iba o zmenu Federálnej ústavy – ide teda o ústavnú ľudovú iniciatívu. Na kantonálnej a obecnej úrovni závisí rozsah iniciatívy od príslušných pravidiel a môže zahŕňať aj zákonodarnú ľudovú iniciatívu.

Fakultatívne referendum

Referendum, ktoré sa neuskutočňuje automaticky, ale až po splnení podmienok na jeho vyvolanie. Na federálnej úrovni ho môže vyvolať 50 000 oprávnených voličov do 100 dní alebo osem kantónov.

Povinné referendum

Referendum, ktoré sa musí uskutočniť priamo zo zákona alebo ústavy bez potreby zbierania podpisov. Na federálnej úrovni mu podlieha každá zmena Federálnej ústavy.

Subsidiarita

Princíp, podľa ktorého sa každá verejná otázka rieši na najnižšej úrovni, ktorá ju dokáže účinne vyriešiť.

Vo Švajčiarsku to znamená:

Obec → Kantón → Federácia

Obec rieši to, čo zvládne sama. Ak problém presahuje jej možnosti, rieši ho kantón. Ak presahuje možnosti kantónov alebo sa týka celej krajiny, rieši ho federácia.

Federalizmus

Usporiadanie štátu, v ktorom sú právomoci rozdelené medzi federáciu, kantóny a obce.

Obec

Najnižšia úroveň verejnej správy, najbližšia občanom.

Kantón

Členský štát Švajčiarskej konfederácie. Má vlastnú ústavu, parlament, vládu, súdy a rozsiahle právomoci. O mnohých otázkach rozhoduje samostatne a jeho občania môžu využívať nástroje priamej demokracie.

Federácia

Federálna úroveň verejnej moci, ktorá vykonáva právomoci zverené jej Federálnou ústavou.

Švajčiarska konfederácia

Oficiálny názov Švajčiarska. Napriek historickému názvu je dnešné Švajčiarsko federálnym štátom zloženým z 26 kantónov.

Spolkové zhromaždenie

Dvojkomorový parlament Švajčiarskej konfederácie.

Národná rada

Jedna z dvoch komôr Spolkového zhromaždenia. Zastupuje obyvateľstvo Švajčiarska. Má 200 poslancov a počet mandátov jednotlivých kantónov závisí najmä od počtu ich obyvateľov.

Rada kantónov

Jedna z dvoch komôr Spolkového zhromaždenia. Zastupuje kantóny.

Dvadsať kantónov má po dvoch zástupcoch a šesť kantónov po jednom, spolu má teda Rada kantónov 46 členov.

Národná rada a Rada kantónov spoločne tvoria Spolkové zhromaždenie. Aby bol federálny zákon prijatý, musia s jeho znením súhlasiť obe komor

Spolková rada

Sedemčlenná vláda Švajčiarskej konfederácie, ktorá kolektívne vykonáva výkonnú moc.

Prezident Švajčiarskej konfederácie

Prezident je na jeden rok volený Spolkovým zhromaždením spomedzi siedmich členov Spolkovej rady.

Jeho funkcia je prevažne reprezentačná. Nie je predsedom vlády ani hlavným nositeľom výkonnej moci.

Kolektívne vedenie Spolkovej rada (vlády)

Princíp, podľa ktorého výkonnú moc nevykonáva jeden premiér alebo prezident, ale sedemčlenná Spolková rada, ktorá rozhoduje spoločne.

Tento systém podporuje hľadanie kompromisov, znižuje sústredenie moci v rukách jednotlivca a dopĺňa systém priamej demokracie.

Federálna kancelária

Úrad zabezpečujúci administratívnu podporu Spolkovej rade a organizáciu federálnych hlasovaní.

Konsenzus

Široká spoločenská zhoda dosiahnutá rokovaním a kompromisom.

Konsenzuálna politika

Spôsob politiky založený na hľadaní čo najširšej spoločenskej zhody namiesto presadzovania riešení iba tesnou väčšinou.

Právny štát

Štát, v ktorom sú občania aj orgány verejnej moci viazaní ústavou a zákonmi.

Legitimita

Miera spoločenského prijatia a uznania určitého rozhodnutia alebo výkonu verejnej moci.

Kvórum

Minimálna zákonom stanovená podmienka (napríklad účasť voličov alebo počet hlasov), ktorá musí byť splnená, aby bolo hlasovanie platné alebo úspešné.

Dvojitá väčšina

Pri niektorých federálnych hlasovaniach vo Švajčiarsku je potrebná väčšina hlasov občanov aj väčšina kantónov.

Hlasovací deň

Vopred určený spoločný termín, počas ktorého občania často rozhodujú o viacerých obecných, kantonálnych aj federálnych otázkach naraz.

Politická kultúra

Spôsob, akým občania, politici a inštitúcie pristupujú k výkonu verejnej moci a riešeniu spoločenských sporov.

Verejná moc

Právomoc prijímať rozhodnutia záväzné pre celú spoločnosť alebo jej časť.

Verejná správa

Orgány štátu, kantónov a obcí zabezpečujúce každodenné fungovanie verejných záležitostí.

Posledné slovo občanov

Princíp, podľa ktorého môžu občania po splnení zákonom stanovených podmienok priamo rozhodnúť o významných verejných otázkach.

Vo Švajčiarsku predstavuje jeden zo základných znakov priamej demokracie. Občania tak nie sú iba voličmi svojich zástupcov, ale aj pravidelnými spolutvorcami verejných rozhodnutí.

Občan

Občan je základom demokracie.

Občania sú nositeľmi demokratickej moci. Spolková rada (vláda) je orgán, ktorý vykonáva výkonnú moc v rozsahu stanovenom ústavou a zákonmi.

Vo voľbách si občania volia zo svojich radov zástupcov a vo švajčiarskej priamej demokracii môžu po splnení zákonom stanovených podmienok priamo rozhodovať o významných verejných otázkach na úrovni obce, kantónu aj federácie.

Občan preto nie je iba pozorovateľom alebo voličom raz za niekoľko rokov. Spolu s ostatnými občanmi je nositeľom demokratickej moci a nesie spoluzodpovednosť za pravidlá, podľa ktorých spoločnosť funguje.

Spolková rada je švajčiarskou federálnou vládou, ale nie je zdrojom demokratickej moci. Tú odvodzuje od demokratického a ústavného systému, ktorého základom sú občania.

Pri významných otázkach, o ktorých podľa ústavy a zákonov rozhodujú občania priamo, môže mať posledné slovo občan.

Použité zdroje a odporúčaná literatúra

Táto encyklopédia vychádza z oficiálnych švajčiarskych dokumentov, vedeckých publikácií a odborných prác o priamej demokracii, federalizme a politickom systéme Švajčiarska.

Pri spracovaní jednotlivých tém boli využité najmä tieto zdroje:

A. Oficiálne švajčiarske zdroje

Federálna kancelária Švajčiarskej konfederácie (Bundeskanzlei)

• Federálna kancelária – organizácia federálnych hlasovaní, referend a ľudových iniciatív.

• Prehľad federálnych hlasovaní (Popular Votes).

• Oficiálne informačné brožúry pre voličov (Abstimmungsbüchlein).

• Aplikácia VoteInfo – oficiálne informácie o federálnych a kantonálnych hlasovaniach.

Federálna ústava Švajčiarskej konfederácie

Najmä ustanovenia o:

• ľudovej iniciatíve,

• fakultatívnom referende,

• povinnom referende,

• deľbe právomocí medzi federáciu, kantóny a obce.

Federálna rada (Bundesrat)

• oficiálne stanoviská,

• informačné materiály k referendám,

• legislatívny proces,

• činnosť Spolkovej rady.

B. Oficiálne informačné publikácie

The Swiss Confederation – A Brief Guide

Každoročne vydávaná oficiálna príručka Federálnej kancelárie o fungovaní švajčiarskeho štátu. Obsahuje informácie o:

• vláde,

• parlamente,

• súdoch,

• federalizme,

• referendách,

• organizácii verejnej správy.

About Switzerland

Oficiálny informačný portál Švajčiarskej konfederácie.

Použité najmä kapitoly:

• Direct Democracy,

• Political System,

• Federalism.

C. Vedecká literatúra

Nenad Stojanović

Univerzita v Ženeve (Université de Genève)

Publikácie o:

• priamej demokracii,

• občianskych radách,

• deliberatívnej demokracii,

• švajčiarskom politickom systéme.

Thomas Milic

Liechtenstein-Institut

Výskum:

• referend,

• volebného správania,

• priamej demokracie vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku.

Andreas Gross

Publikácie o rozvoji priamej demokracie vo Švajčiarsku.

Wolf Linder

Kniha:

Swiss Democracy

Jedna z najvýznamnejších odborných publikácií o švajčiarskom politickom systéme.

Adrian Vatter

Kniha:

Das politische System der Schweiz

D. Medzinárodné organizácie

Použité boli aj materiály:

• IDEA (International IDEA)

• Benátska komisia Rady Európy

• OECD (vybrané materiály)

• Freedom House (vybrané porovnania)

E. Slovenské zdroje

• Ústava Slovenskej republiky

• zákon o podmienkach výkonu volebného práva

• zákon o obecnom zriadení

• zákon o samosprávnych krajoch

• rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa referend

F. Odborné konferencie

Pri príprave encyklopédie boli využité aj poznatky z medzinárodnej konferencie

Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku

organizovanej Inštitútom pre verejné otázky (IVO), na ktorej vystúpili slovenskí aj švajčiarski odborníci.

Diskusia potvrdila, že švajčiarski odborníci nepovažujú svoj systém za model, ktorý by bolo možné jednoducho preniesť do iných krajín. Skôr ho vnímajú ako zdroj inšpirácie pre postupný rozvoj demokratických inštitúcií podľa podmienok každej krajiny.

G. Internetové zdroje

• Federálna kancelária Švajčiarskej konfederácie.

• Popular Votes – admin.ch.

• About Switzerland – Direct Democracy.

• About Switzerland – Political System.

• CH Info – Federálna kancelária.

Poznámka autora

Táto encyklopédia nie je prekladom jednej knihy ani jedného dokumentu.

Vznikla syntézou oficiálnych švajčiarskych dokumentov, odborných publikácií, vedeckých prác a poznatkov získaných z dlhodobého štúdia švajčiarskej priamej demokracie.

Jej cieľom nie je dokazovať, že švajčiarsky model je jediným správnym riešením. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť, ako funguje v praxi, a umožniť čitateľovi vytvoriť si na základe overiteľných informácií vlastný názor.

Poďakovanie

Táto encyklopédia vznikala s úctou k švajčiarskej demokratickej tradícii a s presvedčením, že poznanie fungujúcich riešení môže obohatiť verejnú diskusiu aj v iných krajinách.

Ak táto kniha pomôže čo i len jednému čitateľovi lepšie pochopiť, že demokracia nemusí byť iba o voľbách, ale aj o pravidelnej spoluúčasti občanov na výkone verejnej moci, splnila svoj účel.