Nie na každú otázku máme hotovú odpoveď.
Ak máte vecnú otázku k fungovaniu demokracie, referenda, subsidiarity alebo možným zmenám na Slovensku, napíšte ju do komentára pod touto stránkou.
Na otázku môže odpovedať aj čitateľ, ktorý ju položil. Pri odbornom stanovisku je však potrebné vždy uviesť:
Odbornosť / relevantná prax: napr. právnik, ekonóm, pracovník samosprávy, technický odborník, výskumník, dlhoročná praktická skúsenosť v danej oblasti.
Cieľom nie je nájsť jednu „správnu“ odpoveď, ale podľa potreby skladať presnejší obraz z viacerých relevantných odborných pohľadov.
OZ Priama demokracia negarantuje odpoveď na každú otázku a konkrétnych odborníkov bude oslovovať iba výnimočne.
Otázky a odpovede z praxe:
Dotazovateľ sa pýta:
Pri spracovaní pravidiel miestneho referenda v Bratislave a Košiciach vznikla otázka, či správne vykladáme osobitné pravidlá pre tieto mestá a ich mestské časti.
Išlo najmä o to, či napríklad v Petržalke treba na vyvolanie miestneho referenda vyzbierať 20 % podpisov oprávnených voličov, alebo či podľa osobitnej úpravy postačuje 5 000 podpisov.
Súčasťou otázky bolo aj to, či sa pri platnosti referenda v mestských častiach Bratislavy uplatňuje osobitné kvórum účasti odvodené od účasti v predchádzajúcich komunálnych voľbách.
Odborník na ústavné právo odpovedá:
Po preštudovaní príslušnej časti textu uviedol, že nenašiel nič, čo by ho vyrušilo alebo čo by sa mu zdalo nesprávne.
Odbornosť: ústavné právo
Stav otázky: odborne overené
Máte otázku alebo odborný pohľad? Napíšte ho do komentára nižšie.
1. Ako by sa mal princíp subsidiarity uplatniť pri konkrétnom rozdelení právomocí na Slovensku?
Pri zohľadnení charakteru úlohy, blízkosti k občanovi, efektívnosti, hospodárnosti, personálnych kapacít a finančných zdrojov – ktoré zo súčasných právomocí by mali zostať štátu, ktoré by bolo vhodné presunúť na regióny a ktoré na obce?
Existujú zároveň právomoci, ktoré by bolo vhodné presunúť opačným smerom, pretože ich nižšia úroveň nedokáže zabezpečovať dostatočne kvalitne?
2. Ak by Slovensko chcelo posilniť svoje regióny nad rámec dnešného modelu VÚC, aký právny, ústavný a územný rámec by si to vyžadovalo?
Kde sú hranice právomocí, ktoré možno regiónom priznať už podľa súčasnej Ústavy SR, a ktoré formy väčšej normotvornej, finančnej alebo organizačnej autonómie by si už vyžadovali jej zmenu?
Mali by takéto silnejšie regióny vychádzať zo súčasných ôsmich VÚC, alebo by princípu subsidiarity a prirodzeným väzbám obyvateľov lepšie zodpovedalo iné regionálne členenie – napríklad historické, kultúrne alebo funkčné regióny ako Šariš, Liptov, Orava či Kysuce… ?
Podľa akých kritérií by sa malo posudzovať, čo tvorí prirodzený a životaschopný región – podľa identity obyvateľov, historických väzieb, dochádzky, hospodárstva, dostupnosti služieb, dopravných väzieb, počtu obyvateľov alebo schopnosti samostatne niesť právomoci a zodpovednosť?
Do akej miery je pre fungovanie silného regiónu dôležité, aby sa s ním jeho obyvatelia prirodzene stotožňovali? Je z hľadiska zodpovedného regionálneho rozhodovania rozdiel medzi administratívnou príslušnosťou k „Prešovskému samosprávnemu kraju“ a prirodzenou identitou človeka napríklad so Šarišom?
Aký základný právny dokument by takýto región potreboval – postačoval by regionálny štatút, alebo by pri určitom stupni autonómie dávala zmysel vlastná regionálna ústava? Čo by mala upravovať a aký by bol jej vzťah k Ústave SR a celoštátnym zákonom?
Vopred ďakujem za odpovede a odborné pohľady.
Na 1., 2. a 3. otázku je odpoveď jasná: sfunkčnením referenda od miestneho cez krajské až po celoštátne sa vytvorí prirodzená potreba subsidiarity a dôležité; občania sa naučia preberať za seba zodpovednosť za svoje rozhodnutia, čo je časta namietka, sfunkčnenia referenda. Nauč neplavca plavať, ak mu neumožníš isť do bazena.
Ide o prirodzený vývoj. Ak zástupcovia pocítia tlak, budú sa musieť prispôsobovať nie sebe, ale občanom v obci, kraji a krajine, lebo budú vedieť, že sú kontrolovaní a majú tým pádom obmedzenú moc.
Len potom nastúpia ústavní a správni experti a médiá a začne sa skutočná tvorba demokracie.
Inak to nevidím.
Preto je mimoriadne dôležité začať so sfunkčnením miestneho a krajského referenda, čo je ľahšia cesta, ako ísť do tvrdej konfrontácie s politikmi, médiami a časťou verejnosti. Ale nie som proti, ak by sa zacalo sfunkčnením celoštátneho referenda.
Pri otázke subsidiarity a budúceho usporiadania regiónov na Slovensku som narazil na podcast Richarda Rybníčka „Štát – regióny – municipality“:
https://www.richardrybnicek.sk/podcast/5-stat-regiony-municipality
Zaujalo ma, že z praktickej skúsenosti slovenskej samosprávy prichádza k viacerým princípom podobným tým, ktoré dlhodobo fungujú vo Švajčiarsku – silnejšie regióny a municipality, rozhodovanie bližšie k ľuďom, prirodzené regióny a štát, ktorý rieši najmä to, čo nižšie úrovne nedokážu zabezpečiť samy. Navrhuje pritom trojstupňový model štát – regióny – municipality.
Do akej miery sa Rybníčkov návrh zhoduje so švajčiarskym princípom subsidiarity a kantonálnym usporiadaním? Kde sú medzi nimi podstatné rozdiely a čo by bolo realisticky použiteľné v slovenských podmienkach?
Možno by časom stálo za zváženie aj miesto, kde by sa zhromažďovali podobné diskusie a návrhy, ktoré už nezávisle vznikajú na Slovensku.
Peter, Rybníčkov návrh sa približuje Švajčiarsku dôrazom na subsidiaritu, silné regióny a rozhodovanie bližšie k občanom.
Zásadný rozdiel je však v tom, že Švajčiari majú na všetkých troch úrovniach aj funkčné nástroje priamej demokracie. Rybníček sa sústreďuje na reorganizáciu verejnej správy, nie na tieto občianske rozhodovacie práva.
Súbežne s Rybníčkovými návrhmi treba začať podporou miestnych referend (náš projekt, žiadosť č. 24 – online poradňa pre občanov k miestným a krajským referendam, pilotná občianska rada, legislatívne zmeny). Projekt je finančne zvládnuteľný napríklad s podporou donorských štátov. Tu môžeš pomôcť hľadaním sponzorov aj ty, Peter, alebo ktokoľvek iný.
Cieľom je sfunkčnenie referend, predovšetkým miestnych a krajských. Občania tak získajú možnosť kontrolovať rozhodnutia svojich zástupcov a ovplyvňovať ďalší vývoj subsidiarity.
Narazil som aj na túto diskusiu o regionálnom rozvoji a decentralizácii. Je mimo okruhu Priamej demokracie, ale riešia sa tam veľmi príbuzné otázky – rozdelenie kompetencií, financovanie samospráv, zodpovednosť a vzťah medzi obcou, regiónom a štátom:
NÁDEJ PRE REGIÓNY! – Ábel Ravasz, Daniel Kojnok, Gabriela Viazanková, Marek: https://youtu.be/xT3HseWnUfM?is=_UVnPXjsPAeNAdXc
Podobne o potrebe decentralizácie a silnejších regiónov dlhodobo hovorí Richard Rybníček: https://youtu.be/pc_2L9Jqh24?is=0JcxSNplrq2ecTZY
Možno by stálo za zváženie zaradiť na váš web aj odkazy na takéto diskusie ako doplnkové zdroje k téme decentralizácie. Mohlo by byť užitočné ukázať, že diskusia o decentralizácii prebieha paralelne vo viacerých prostrediach.
Myslím si, že na stránke by bolo vhodné doplniť aj tieto odborné práce slovenských autorov:
Peter Matiko: Konsociačná demokracia na príklade Švajčiarskej konfederácie 2006
https://sjps.fsvucm.sk/Articles/06_2_2.pdf
Branislav Dolný – Darina Malová: „Patterns of Democracy“ Arendta Lijpharta a jeho kritika 2013
https://www.unipo.sk/en/taxonomy/term/48687
Prvá štúdia sa priamo venuje švajčiarskej konsociačnej demokracii, druhá približuje Lijphartovu teóriu konsenzuálnej demokracie a jej kritiku.
uložene na: https://www.priama-demokracia.sk/2021/02/16/clanky-a-blogy-o-priamej-demokracii-a-referende-od-2012/