Modelový príbeh ilustrujúci fungovanie pripravovaného projektu EEA CSF 2027, Výzva č. 6, oblasť 1.1 – podľa oficiálnej príručky, kapitola 7.2.
V našej obci sa chystá výstavba veterných elektrární.
Dozvedel som sa o tom od suseda. Ľudia sú naštvaní, nevedia čo ich čaká. Na sociálnych sieťach som čítal, že veterné elektrárne spôsobujú zdravotné problémy, hluk a pokles hodnoty nehnuteľností. Iní tvrdili, že obci prinesú príjmy a lacnejšiu energiu.
Nevedel som, čomu mám veriť. Bol som nahnevaný, pretože som mal pocit, že sa o budúcnosti našej obce rozhoduje bezo mňa.
Jedného dňa som si všimol oznam:
„Chcete vo svojej obci niečo zmeniť? Naša bezplatná online poradňa vám pomôže zorganizovať občiansku iniciatívu a miestne referendum. Poskytujeme právne rady, metodické pokyny a vzory dokumentov. Stačí kliknúť na odkaz.“
Klikol som.
Na stránke som našiel jednoduchý návod, ako založiť občiansku iniciatívu, osloviť spoluobčanov, pripraviť petíciu a požiadať o vyhlásenie miestneho referenda. Ak niečomu nerozumiem, môžem sa obrátiť na právnika poradne.
V online poradni som sa tiež dozvedel, že projekt počíta s vypracovaním návrhu legislatívnej zmeny, ktorá by odstránila kvórum povinnej účasti na referendách a znížila počet potrebných podpisov. O platnosti referenda by tak nerozhodoval počet zúčastnených voličov, ale splnenie ostatných zákonných podmienok.
Nechcel som však len zastaviť výstavbu. Chcel som vedieť, čo je pravda.
Poradňa mi preto predstavila občiansku radu podľa oregonského modelu CIR – skupinu náhodne vybraných občanov, ktorí pred referendom nezávisle posúdia konkrétnu referendovú otázku.
Spolu s ďalšími občanmi sme oslovili starostu. Navrhli sme, aby obec pred referendom zorganizovala občiansku radu CIR.
Starosta súhlasil. Veď išlo o pilotný projekt financovaný z grantov EEA, takže obec nemusela hradiť samotnú organizáciu občianskej rady. Aj pre obec bolo dôležité, aby obyvatelia rozhodovali na základe spoľahlivých informácií a aby sa spor nezmenil na vzájomné obviňovanie.
Na príprave pilotu spolupracovali aj zahraniční odborníci Thomas Milic z Lichtenštajnského inštitútu a Nenad Stojanović zo Ženevskej univerzity.
Dvadsať náhodne vybraných občanov počas štyroch dní posudzovalo referendovú otázku. Vypočuli si odborníkov, investorov aj odporcov výstavby. Porovnávali dôkazy, kládli otázky a overovali tvrdenia zo sociálnych sietí.
Na záver pripravili zrozumiteľný informačný materiál s najdôležitejšími overenými zisteniami a argumentmi ZA a PROTI. Ten dostali voliči pred hlasovaním poštou v obálke spolu s referendovou otázkou.
Potom nasledovalo miestne referendum.
Mali sme k dispozícii informácie, ktoré nám pomáhali rozhodovať sa nielen podľa emócií, reklamy či politických sľubov, ale aj na základe overených argumentov.
Možno som referendum vyhral, možno prehral. Ale dosiahol som niečo podstatné:
Z nahnevaného diváka som sa stal občanom, ktorý dokáže spolu s ostatnými rozhodovať o budúcnosti svojej obce.
A naša obec získala skúsenosť, že aj sporné otázky možno riešiť informovaným rozhodovaním občanov.
Viem tiež, že na základe skúseností z nášho pilotu dostanú starostovia slovenských obcí metodickú príručku, podľa ktorej budú môcť organizovať občianske rady CIR pred referendami aj vo svojich obciach. Naša skúsenosť tak môže pomôcť občanom na celom Slovensku.
Dozvedel som sa tiež, že priebeh a výsledky nášho pilotu nezávisle vyhodnotí slovenská univerzita, ktorá posúdi jeho prínosy a možnosti využitia v ďalších samosprávach.
Projekt zabezpečí aj školenie facilitátorov (odborníkov na vedenie diskusie), ktorí budú môcť pomáhať pri organizovaní podobných občianskych rád v ďalších obciach.
Občianska rada nám pomohla rozhodnúť sa. Posledné slovo sme mali my, občania, v referende.